Kalorimetrická metóda
Kalorimetrická metóda merania výstupnej práce elektrónu a teda aj reálneho potenciálu vychádza z fázovej zmeny elektrónov z kovovej fázy do vákua (vyparovanie elektrónov), čo je spojené s ochladzovaním rozžhaveného drôtu, z ktorého sa elektróny odparujú.[1] Výstupná práca elektrónu je potom energia, ktorú je potrebné dodať, aby sa udržala stacionárna emisia elektrónov: rozdiele energie spotrebovanej na ohriatie drôtu na určitú teplotu s emisiou a bez emisie elektrónov udáva teda výstupnú prácu elektrónu .[1]
V praxi sa postupuje tak, že sa drôt rozžhaví na určitú vysokú presne definovanú teplotu, pričom elektróny z neho nevystupujú do chvíle, kým nie je zapnutá anóda. Po jej zapnutí dôjde ku okamžitému uvoľňovaniu elektrónov z kovu a ochladzovaniu rozžhavého drôtu v dôsledku vyparovania elektrónov.[1]