Kamzičník
| Kamzičník | |
 Kamzičník rakúsky – rozkvitnuté úbory. | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Vedecký názov | |
| Doronicum L.[1][2], 1753[1][2] | |
| Synonymá | |
Zoznam
| |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Kamzičník[3] (lat. Doronicum)[2] je rod rastlín, ktorý zastupuje trváce byliny z čeľade astrovité (Asteraceae). Taxonomicky je tento rod súčasťou tribusu Senecioneae v podčeľadi astrovaté (Asteroideae).[3] Jeho prirodzený areál zahŕňa oblasti od severozápadnej Afriky cez Euráziu až po Himaláje.[2]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Rod kamzičník zastupuje trváce byliny bez mliečníc. Podzemok je jednoduchý alebo s výbežkami. Byle sú priame alebo vystúpavé, jednoduché alebo málo rozkonárené.[3][4]
Listy sú striedavé, jednoduché, čepeľ je najčastejšie vajcovitá až srdcovitá. Prízemné listy sú zvyčajne dlho stopkaté, stredné a horné listy sú sediace s objímavou čepeľou.[3][4]
Úbory sú veľké, stopkaté, žlté, prevážne jednotlivé. Vonkajšie kvety v úbore sú jazykovité, samičie, jednoradové; vnútorné rúrkovité kvety sú obojpohlavné (terč). Lôžko úboru je vypuklé a nahé (bez plievok). Zákrov je dvojradový alebo trojradový.[3][4]
Plodmi sú valcovité rebrované nažky. Chlpovitý chocholec je jednoradový alebo dvojradový, lúče chocholca sú jednoduché, pri nažkách jazykovitých kvetov chocholec často chýba.[3][4]
Rozšírenie
[upraviť | upraviť zdroj]Rod kamzičník zahŕňa druhy rastúce v Európe, Ázii a severnej Afrike. Za evolučné centrum rodu sa považuje Stredomorie a Predná Ázia. Na Slovensku sa vyskytujú tri pôvodne druhy, ďalšie tri druhy sa pestujú a výnimočne splanievajú.[3]
Našimi horskými druhmi sú kamzičník rakúsky (Doronicum austriacum) a kamzičník chlpatý (Doronicum clusii).[3] V pahorkatinách rastie chránený kamzičník podlhovastolistý (Doronicum hungaricum),[5][6] ktorý je považovaný za ohrozený a je chránený.[7]
Niektoré druhy sa pestujú ako okrasné. Medzi ne patrí kamzičník Columnov (Doronicum columnae), pochádzajúci z hôr južnej Európy a tiež kamzičník východný (Doronicum caucasicum) a kamzičník srdcovitolistý (Doronicum pardalianches).[3][5]
Druhy
[upraviť | upraviť zdroj]V rámci rodu eviduje databáza semenných rastlín POWO tieto súčasné druhy a krížence:[2]
- Doronicum altaicum Pall.
- kamzičník rakúsky (Doronicum austriacum) Jacq.
- Doronicum cacaliifolium Boiss. & Heldr.
- Doronicum calotum (Diels) Q.Yuan
- Doronicum carpaticum (Griseb. & Schenk) Nyman
- Doronicum carpetanum Boiss. & Reut. ex Willk. & Lange
- Doronicum cataractarum Widder
- kamzičník východný (Doronicum caucasicum) M.Bieb. (syn. Doronicum orientale) Hoffm.
- kamzičník chlpatý/kamzičník Clusiov (Doronicum clusii) (All.) Tausch (syn. Doronicum stiriacum) (Vill.) Dalla Torre
- kamzičník Columnov (Doronicum columnae) Ten.
- Doronicum conaense Y.L.Chen
- Doronicum corsicum (Loisel.) Poir.
- Doronicum dolichotrichum Cavill.
- Doronicum × excelsum (N.E.Br.) Stace
- Doronicum falconeri C.B.Clarke ex Hook.f.
- Doronicum × fritschii Widder
- Doronicum glaciale (Wulfen) Nyman
- Doronicum × grafii Widder
- Doronicum grandiflorum Lam.
- Doronicum × halacsyi Eichenf.
- Doronicum haussknechtii Cavill.
- kamzičník podlhovastolistý/kamzičník uhorský (Doronicum hungaricum) Rchb.f.
- Doronicum kamaonense (DC.) Alv.Fern.
- Doronicum macrophyllum Fisch.
- Doronicum maximum Boiss. & A.Huet
- Doronicum × minutilloi Peruzzi
- Doronicum oblongifolium DC.
- kamzičník srdcovitolistý (Doronicum pardalianches) L.
- Doronicum × pardalianchoides Bornm. & Koch
- Doronicum plantagineum L.
- Doronicum × prennii Widder
- Doronicum pyrenaicum (J.Gay ex Gren. & Godr.) Rivas Mart.
- Doronicum reticulatum Boiss.
- Doronicum stenoglossum Maxim.
- Doronicum turkestanicum Cavill.
- Doronicum wendelboi J.R.Edm.
- Doronicum × willdenowii (Rouy) A.W.Hill
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Sp. Pl.: 885 (1753)
- ↑ a b c d e Doronicum L. [online]. Kew: POWO – Plants of the World Online, Kew, [cit. 2024-12-21]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b c d e f g h i Flóra Slovenska. Ed. Kornélia Goliašová, Iva Hodálová, Pavol Mereďa. 1. vyd. Zväzok VI/2, 1. časť. Bratislava : Veda, 2023. 799 s. ISBN 978-80-224-2000-6. S. 243.
- ↑ a b c d Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín. Ed. Josef Dostál, Martin Červenka. 1. vyd. Zväzok II. Bratislava : SPN, 1992. 790 s. ISBN 80-08-00003-1. S. 1083.
- ↑ a b Botanika. Ed. Tibor Baranec, Ivan Ikrényi, Peter Štrba, Pavol Eliáš, Ľuba Ďurišová. 3. vyd. Nitra : SPU Nitra, 2021. 169 s. ISBN 978-80-552-2380-3. S. 142.
- ↑ Systematika cievnatých rastlín. Ed. Pavol Mártonfi. 4. vyd. Košice : UPJŠ Košice, 2013. 222 s. ISBN 978-80-8152-055-6. S. 190.
- ↑ Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. Ed. Daniel Baláž, Karol Marhold, Peter Urban. Zväzok Suplement 20. Banská Bystrica : ŠOP Banská Bystrica, 2001. 77 s. S. 56.
