Kamzičník chlpatý
| Kamzičník chlpatý | |
 Kamzičník chlpatý – skupina jedincov s rozkvitnutými úbormi. | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Doronicum clusii (All.)Tausch[2][3], 1828[2][3] | |
| Synonymá | |
Zoznam
| |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Kamzičník chlpatý[4][5][1] (iný názov: kamzičník Clusiov,[6] lat. Doronicum clusii,[3] syn. Doronicum stiriacum[7][8]) je druh trvácej vysokohorskej byliny rodu kamzičník, z čeľade astrovité (Asteraceae).[4] Jeho prirodzený areál zahŕňa pohoria južnej a strednej Európy.[1]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Kamzičník chlpatý je trváca vysokohorská bylina s krátkym, plazivým a nezhrubnutým podzemkom. Byľ je krátko vystúpavá až priama, nerozkonárená, riedko listnatá, vysoká 10 až 40 cm, v hornej časti chlpatá až žliazkatá.[4][5][1][6]
Prízemné a dolné listy sú v ružici, čepeľ je podlhovastá až elipsovito vajcovitá, celistvookrajová, alebo oddialene plytko zúbkatá, mierne chlpatá až lysá, na okrajoch brvitá a klinovito zúžená do krídlatej listovej stopky. Horné listy sú sediace, čepeľ je podlhovastá, na báze mierne srdcovitá, na líci aj rube roztrúsene chlpatá, bez žliazok.[4][5][1]
Úbory sú jednotlivé, krátko stopkaté, s priemerom 35 až 65 mm. Jazykovité samičie kvety sú zlatožlté, dlhé do 35 mm, rúrkovité obojpohlavné kvety sú tmavšie. Zákrovné listene sú kopijovité, končisté, brvito chlpaté, dlhé do 15 mm.[4][5][1]
Plodmi sú ochlpené biele nažky, ktoré sú z oboch druhov kvetov s chocholcom.[4][5][1][6]
Rozšírenie
[upraviť | upraviť zdroj]Areál rozšírenia kamzičníka chlpatého zahŕňa pohoria južnej a strednej Európy – Pyreneje, Alpy, Karpaty. Na Slovensku je hojný vo Vysokých Tatrách, menej v Západných Tatrách, v Nízkych Tatrách je prítomný v oblasti Ďumbiera a na Kráľovej holi.[4]
Najnižší výskyt pochádza z Račkovej doliny (1 300 m n. m.), najvyššie položený výskyt bol zaznamenaný vo výške 2 645 m n. m., na Gerlachovskom štíte.[4]
Ekológia
[upraviť | upraviť zdroj]Kamzičník chlpatý rastie na morénach, zarastených sutinách, strmých svahoch, trávnatých a kamenistých holiach a zasahuje aj do kosodreviny v subalpínskom stupni. Vo Vysokých Tatrách vystupuje až na najvyššie končiare, do subniválneho (podsnežného) stupňa. Vyhovujú mu vlhké, plytké pôdy na silikátovom podklade. Kvitne od (júna) júla do septembra.[4][5][1][6] Vzhľadom na veľký počet populácií nie je priamo ohrozený ľudskými aktivitami.[1]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Detail rozkvitnutého úboru.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d e f g h i Ohrozené rastliny Tatier. Ed. Milan Zajac, Mario Duchoň. 1. vyd. Bratislava : SLOVART, 2022. 568 s. ISBN 978-80-556-5302-0. S. 514-515.
- ↑ a b Flora 11: 178 (1828)
- ↑ a b c Doronicum clusii (All.) Tausch [online]. Kew: POWO – Plants of the World Online, Kew, [cit. 2024-12-27]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b c d e f g h i Flóra Slovenska. Ed. Kornélia Goliašová, Iva Hodálová, Pavol Mereďa. 1. vyd. Zväzok VI/2, 1. časť. Bratislava : Veda, 2023. 799 s. ISBN 978-80-224-2000-6. S. 251-255.
- ↑ a b c d e f Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín. Ed. Josef Dostál, Martin Červenka. 1. vyd. Zväzok II. Bratislava : SPN, 1992. 790 s. ISBN 80-08-00003-1. S. 1085.
- ↑ a b c d Veľká kniha rastlín, hornín, minerálov a skamenelín. Ed. Michal Hrabovský a kol.. 1. vyd. Bratislava : IKAR, 2021. 387 s. ISBN 978-80-551-6882-1. S. 146-147.
- ↑ Doronicum stiriacum (Vill.) Dalla Torre ― Synonym of Doronicum clusii [online]. European Environment Agency (EEA), Copenhagen, Denmark, [cit. 2024-12-27]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Doronicum stiriacum (Vill.) Dt. synonym of Doronicum clusii (All.) Tausch [online]. GBIF, Global Biodiversity Information Facility; https://www.gbif.org/, [cit. 2024-12-27]. Dostupné online. (po anglicky)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kamzičník chlpatý
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Kamzičník chlpatý
