Karel Brabec
Karel Brabec | |
agent-chodec v službách CIC | |
Narodenie | 2. január 1918 Praha, Česko |
---|---|
Úmrtie | 1993 |
Karel Brabec (* 2. január 1918, Praha – † 1993) prezývaný Kráľ Dunaja bol česko-slovenský občan, v 50. rokoch minulého storočia v službách americkej armádnej spravodajskej služby CIC ako agent-chodec (resp. agent-plavec) poverovaný úlohami spojenými s ilegálnymi prechodmi z Rakúska do Česko-Slovenska.
Mladosť
[upraviť | upraviť zdroj]Ako rodený Pražan vyrastal v detských rokoch okrem iného pri Vltave. Bol členom 16. oddielu Vodných skautov a vodu miloval. Vtedy ešte netušil, ako veľmi bude všetky svoje znalosti o vode a vodnom toku v budúcnosti potrebovať. Vyučil sa za strojného zámočníka pri montáži leteckých motorov v pražskej Waltrovke. Do armády narukoval ako mechanik pred obsadením republiky nacistickým Nemeckom. Po demobilizácii pracoval celé vojnové obdobie ako zámočník. Venoval sa tiež športu – pestoval ľahkú atletiku, najmä beh za SK Viktorie Žižkov. Už pred vojnou jazdil ako člen vinohradského lyžiarskeho oddielu do Pece pod Sněžkou. Tam sa v rámci domáceho odboja a bojov na pražských barikádach počas májového povstania českého ľudu vrátil začiatkom mája 1945. Za zásluhy v boji proti fašizmu bol v roku 1948 vyznamenaný generálom Svobodom.
Bol aktívny pri zrode Horskej služby v Krkonošiach, kde pracoval ako národný správca predajne Zdar. V tom období tiež precestoval ľudovo-demokratické krajiny Európy v rámci propagácie motocyklov Jawa.
Väzenie
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1950 bol obvinený z údajných hospodárskych deliktov a trestná komisia ONV v Hradci Králové ho poslala na 2 roky na nútené práce. Trest nastúpil v marci 1950 do baní v Příbrami. Už v máji však z výkonu trestu utiekol a až do októbra 1950 sa skrýval. Potom sa mu podarilo nelegálne prejsť do Rakúska, kde sa vo Viedni usadil.
Agent CIC
[upraviť | upraviť zdroj]Keďže bola v Rakúsku obmedzená možnosť obživy, prijal ponuku americkej armádnej spravodajskej služby CIC a stal sa jej agentom. V polovici roku 1951 sa nelegálne vrátil do Česko-Slovenska, aby do Rakúska previedol svoju manželku. Z dôvodu nedostatku peňazí na takúto akciu sa však vrátil do Rakúska bez nej. Podarilo sa mu to až na druhý pokus na konci leta 1951, kedy spolu s ňou previedol za hranice dr. Horusického, ktorý bol odsúdený za rozvracanie republiky, ale podarilo sa mu z plzeňskej väznice utiecť. Za to dostal od CIC 20 tisíc korún. V polovici októbra 1951 dostal od CIC novú úlohu – mal do Česko-Slovenska previesť ďalšieho agenta v gumovom člne cez Dunaj. Úlohu splnil, ale so spôsobom prechodu nebol spokojný, pretože to bolo príliš riskantné a nebezpečné. Na ďalšie prechody teda dostal od americkej armády ľahký gumový skafander, ktorý si sám vylepšil. Dokázal nepozorovane kráčať po dne rieky, prípadne sa unášať prúdom. Niekoľkokrát prešiel cez Dunaj do Česko-Slovenska a naspäť. Dokázali mu celkovo 5 prechodov hranice, on sám hovoril o viacerých.
Zatknutie
[upraviť | upraviť zdroj]Kráľa Dunaja zatkla Štátna bezpečnosť ráno 30. decembra 1951 pri plnení spravodajskej úlohy v uliciach Bratislavy. Po meste roznášal letáky a pohľadnice s karikatúrou Stalina. Odsúdený bol na 17 rokov väzenia. Od vyššieho trestu ho zrejme zachránila jeho činnosť na konci vojny a zásluhy pri budovaní Horskej služby v Krkonošiach. Jeho väzenský spis je plný disciplinárnych trestov, ale v práci dosahoval dobré výsledky. Niekoľkokrát pomýšľal na útek. Ten sa mu podaril, keď ho sanitka prevážala po úraze. Na železničnom priecestí sa vygúľal zo sanitky a dva dni sa túlal, potom to vzdal. Z väzenia bol prepustený na veľkú amnestiu v roku 1960.
Po prepustení z väzenia žil aktívnym životom, ale do Rakúska sa cez Dunaj už nemohol dostať, pretože tento úsek hranice už bol strážený oveľa prísnejšie než v roku 1951. Zadržali ho skôr, než stačil vstúpiť do vôd Dunaja. Za hranice sa dostal až legálne po Nežnej revolúcii. Zomrel v roku 1993.
Jeho skafander bol vystavovaný v Múzeu ZNB v Prahe.