Preskočiť na obsah

Karneval

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Karneval v Ríme, asi v roku 1650
Karneval v Riu je podľa Guinessovej knihy rekordov najväčším karnevalom na svete.[1]

Karneval (z tal. carnevale < *carnelevale < carne levare – „odobrať mäso“)[2] je tanečná ľudová zábava, pre ktorú je typické používanie masiek a rôznych kostýmov. Tradične sa koná v období pred Veľkým pôstom ako rozlúčka s mäsom a oslavami, jeho dĺžka sa môže v rôznych regiónoch líšiť. Na Slovensku sú obdobou karnevalového obdobia fašiangy.[3]

Ku karnevalu zvyčajne patria verejné oslavy vrátane podujatí, akými sú prehliadky, verejné pouličné alegorické sprievody a iné zábavy, ktoré majú v sebe určité cirkusové prvky. Prepracované kostýmy a maskovanie umožňuje počas karnevalov ľuďom odložiť svoje každodenné individuálne radenie a prežiť intenzívny pocit sociálnej spolupatričnosti.[4] Účastníci karnevalov často nadmerne konzumujú alkoholické nápoje,[5] mäso a iné potraviny, ktoré sú počas pôstu z jedálenského lístku vylúčené. Tento sviatok je známy tým, že je obdobím veľkého pôžitkárstva pred pôstom, s pitím, prejedaním sa a s ďalšími druhmi pôžitkárstva.

Medzi ďalšie spoločné črty skutočného karnevalového sviatku patria falošné bitky, napríklad súboje o jedlo, výjavy spojené so spoločenskou satirou, výsmech byrokracie, kostýmy zosmiešňujúce telo, prehnané črty, ako sú nadmerné nosy, brucho, ústa, falusy, či časti zvieracích tiel. Masky môžu zobrazovať choroby, robiť si posmech zo smrti, čiže vo všeobecnosti sa dá povedať, že prevracajú bežné pravidlá a normy.[4][6] Talianska tradícia nosenia masiek siaha až do benátskeho karnevalu v 15. storočí a po stáročia bola inšpirovaná gréckym divadlom a Commediou dell'arte.[7][8]

Termín „karneval“ sa tradične používa v oblastiach so silným vplyvom katolicizmu a v Grécku. V severoeurópskych, historicky evanjelických luteránskych krajinách (v Dánsku, Nórsku, Švédsku, na Islande, v Lotyšsku, Estónsku, na Faerských ostrovoch a tiež v Grónsku) je karnevalová slávnosť známa pod názvom Fastelavn[9][10] a v oblastiach s vysokou koncentráciou anglikánov (anglikánska cirkev/americká episkopálna cirkev), metodistov a iných protestantov sa predpôstne oslavy spolu s kajúcnymi slávnosťami konajú na Fašiangový utorok alebo na Mardi Gras.[11] V slovanských východných ortodoxných národoch sa Maslenica slávi posledný týždeň pred Veľkým pôstom. V nemecky hovoriacej Európe a v Holandsku sa karnevalová sezóna tradične otvára 11. novembra (často o 11:11 predpoludním). To sa datuje od osláv pred adventom alebo s dožinkami na sviatok svätého Martina.

Na Slovensku sa fašiangy konajú od Troch kráľov do polnoci pred (Škaredou) Popolcovou stredou. O polnoci na konci fašiangov sa koná symbolický obrad pochovávania basy, lebo spolu s pôstom sa stišuje aj hudba.

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Largest carnival [online]. Guinness World Records, 1 January 2004. Dostupné online. Archivované 2016-04-15 z originálu.
  2. ↑ KRÁLIK, Ľubor. Stručný etymologický slovník slovenčiny. Druhé, opravené. vyd. Bratislava : VEDA, vydavateľstvo SAV, 2019. 702 s. ISBN 978-80-224-1767-9. S. 259-260.
  3. ↑ karneval. In: Encyclopaedia Beliana [online]. Bratislava: Slovenská akadémia vied, [cit. 2023-10-03]. Dostupné online.
  4. ↑ a b Bakhtin, Mikhail. 1984. Rabelais and his world. Translated by H. Iswolsky. Bloomington: Indiana University Press. Original edition, Tvorchestvo Fransua Rable i narodnaia kul'tura srednevekov'ia i Renessansa, 1965.
  5. ↑ BARROWS, Susanna; ROOM, Robin. Drinking: Behavior and Belief in Modern History. [s.l.] : University of California Press, 1991. ISBN 9780520070851. S. 404–.
  6. ↑ MAULDIN, Barbara. ¡Carnaval!. Seattle : University of Washington Press, 2004. S. 75.
  7. ↑ Behind the masks - history, making and authenticity of Venetian Masks [online]. . Dostupné online. Archivované 2016-01-24 z originálu.
  8. ↑ Storia e origini delle maschere della Commedia dell'Arte [online]. 2015-01-30. Dostupné online. (po taliansky)
  9. ↑ RUPRECHT, Tony. Toronto's Many Faces. [s.l.] : Dundurn, 14 December 2010. ISBN 9781459718043. S. 115. |access-date=17 February 2015-->
  10. ↑ Frequently Asked Questions [online]. The Danish Lutheran Church & Cultural Center, 2014. Dostupné online. Archivované 2015-02-18 z originálu.
  11. ↑ Melitta Weiss Adamson, Francine Segan. Entertaining from Ancient Rome to the Super Bowl. [s.l.] : ABC-CLIO, 2008.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Gordon, Leah,'Kanaval' (Here Press: London 2021) ISBN 978-1999349479
  • Giampaolo di Cocco (2007) Alle origini del Carnevale: Mysteria isiaci e miti cattolici (Florence: Pontecorboli)
  • Valantasis, Richard (2000) Religions of late antiquity in practice
  • McGowan, Chris and Pessanha, Ricardo. "The Brazilian Sound: Samba, Bossa Nova and the Popular Music of Brazil." 1998. 2nd edition. Temple University Press. ISBN 1-56639-545-3.
  • Jeroen Dewulf (2017) From the Kingdom of Kongo to Congo Square: Kongo Dances and the Origins of the Mardi Gras Indians (Lafayette, LA: University of Louisiana at Lafayette Press)

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Karneval

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Carnival na anglickej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Karneval&oldid=7644441“