Latinská cirkev

O iných katolíckych cirkvách pozri Katolícka cirkev.

Kresťanstvo

Hlavné znaky

Viera v jedného Boha v troch osobách Ježiš Kristus je človek a Boží Syn

Hlavné osobnosti

Ježiš Kristus Panna Mária Dvanásti apoštoli Svätí Zoznam osobností kresťanstva

Hlavné náboženské obrady

Omša/Liturgia • Sviatosti

Knihy

Biblia (Starý zákon, Nový zákon)

História a kultúra

Dejiny kresťanstva • Kresťanské umenie

Hlavné sviatky

Veľká noc, Vianoce / Narodenie Pána, Turíce, Zjavenie Pána / Bohozjavenie, …

Chrám svätého Petra v Ríme

Latinská cirkev (iné názvy: rímskokatolícka cirkev, (rímsko)katolícka cirkev latinského obradu/rítu, západná cirkev) je kresťanská cirkev pod jurisdikciou rímskeho pápeža používajúca rímsky (latinský) obrad. Je jednou z 23 cirkví sui iuris, ktoré spolu tvoria katolícku cirkev.

Jazyk, právo a inštitucionálna správa

Bazilika sv. Petra v Ríme

Jazyk

Oficiálnym jazykom latinskej cirkvi je latinčina. Vo Vatikáne je úradným jazykom aj taliančina. Latinčina zostáva ako zjednocujúci prvok rímskokatolíckej cirkvi. Do medzinárodnej korešpondencie cirkvi však čoraz viac v súčasnosti vstupujú popredné svetové jazyky ako anglický, španielsky, portugalský alebo francúzsky jazyk.

Kanonické právo

Právny systém latinskej cirkvi tvorí Kódex Kanonického práva.

Cirkevná hierarchia

Základom cirkevného usporiadania je cirkevná hierarchia, ktorá má presnú štruktúru. Na čele cirkvi stojí rímsky biskup – pápež. Jemu podliehajú v duchovnej a v Kanonickým právom presne definovanej právnej rovine všetci biskupi sveta, ktorí sú nástupcovia apoštolov. V duchovnej rovine sú nad biskupmi kardinálni biskupi (kardináli), ktorí sú akýmisi vernými, blízkymi spoločníkmi pápeža a zároveň majú právo voliť nového pápeža. Biskupi majú svojich kňazov a diakonov, ktorí sú ich pomocníkmi, pričom títo taktiež uplatňujú apoštolskú službu.

Inštitucionálna správa Katolíckej cirkvi kopíruje jednotlivú moc cirkevnej hierarchie. Pápež je na čele mestského štátu Vatikán, v ktorom sídlia ústredné inštitúcie Katolíckej cirkvi. Biskupi a kardináli predsedajú kongregáciám, ktoré by sa dali prirovnať k akýmsi cirkevným ministerstvám. Najznámejšími kongregáciami sú Kongregácia pre doktrínu viery, Kongregácia pre božskú úctu a sviatosti a Kongregácia pre kauzy svätých.

Cirkevná správa latinskej cirkvi pozostáva predovšetkým z jednotlivých cirkevných provincií. Na čele cirkevnej provincie je metropolita, ktorým býva najčastejšie miestny arcibiskup. Provincia pozostáva z diecéz, teda z biskupstiev. Na čele diecézy stojí diecézny biskup, ktorý smie mať svojich tzv. pomocných biskupov. Diecézy pozostávajú z farností. Farnosť je základnou stavebnou jednotkou katolíckeho cirkevného spoločenstva ako takého. Na čele farnosti je farár – kňaz. Farár smie mať podľa potreby po boku v duchovnej službe iných kňazov – kaplánov, prípadne diakonov. Vychádzajúc z historických podmienok niektoré diecézy sú arcidiecézami, vtedy stojí na ich čele arcibiskup, ktorého právna moc sa však obmedzuje na pôsobnosť v jeho biskupstve tak, ako u klasického diecézneho biskupa. Územie, ktoré ešte nedosiahlo hodnosť diecézy je spravované napríklad ako apoštolská administratúra.

Rozdelenie správy latinskej cirkvi v zmysle farnosť – diecéza – provincia vychádza zo starovekého správneho rozdelenia Rímskej ríše.

Obdobne, ako je hierarchicky rozdelená moc v latinskej cirkvi, je rozlíšené postavenie jej chrámov. Jestvujú farské kostoly, diecézne katedrály a najvyššie postavenie z historického hľadiska majú baziliky. Vyššie postavenie sa uplatňuje predovšetkým pri väčších náboženských a kultúrnych podujatiach. Najväčším chrámom Katolíckej cirkvi a sveta vôbec je Bazilika sv. Petra v Ríme. Najmenšie kostoly sú kaplnky a tzv. filiálne dedinské kostoly, ktoré sú podriadené niektorej farnosti. Špeciálne postavenie majú kláštorné kostoly a chrámy s titulom basilica minor (bazilika menšia). Na Slovensku nesie tento titul napríklad chrám Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne.

Organizačná štruktúra

Rímskokatolícka cirkev rímskeho rítu má v súčasnosti 1 apoštolský stolec, 3 patriarchálne stolce, 2 titulárne patriarchálne stolce, 514 metropolitných stolcov (arcidiecéz), 48 (nemetropolitných) arcidiecéznych stolcov (arcidiecéz) a 2074 biskupských stolcov (diecéz). Okrem toho má 86 titulárnych metropolitných stolcov, 76 titulárnych arcibiskupských stolcov a 1875 titulárnych biskupských stolcov. Ďalšie, menšie, jurisdikčné jednotky sú: 46 teritoriálnych prelatúr, 10 teritoriálnych opátstiev, 36 vojenských ordinariátov, 1 personálna prelatúra, 87 apoštolských vikariátov, 38 apoštolských prefektúr, 7 apoštolských administratúr, 1 personálna apoštolská administratúra a 9 nezávislých misií (misií "sui iuris").

V rámci rímskokatolíckej cirkvi existuje okrem rímskeho rítu aj niekoľko menej rozšírených rítov. K ambroziánskemu rítu patrí metropolitná arcidiecéza Miláno, k mozarabskému rítu patrí metropolitná arcidiecéza Toledo. Ku kartuziánskemu rítu patrí rehoľný rád kartuziánov. Osobitnou organizačnou jednotkou v rámci Latinskej cirkvi sui iuris sú personálne ordinariáty anglikánskej tradície: Našej Panej z Walsinghamu (Veľká Británia), Našej Panej Južného kríža (Austrália) a Katedry sv. Petra (USA, Kanada).

Niektoré významné arcibiskupstvá dostali (najmä v minulosti) titul patriarchátu. Tento titul, na rozdiel od východných katolíckych cirkví, nenesie so sebou žiadne zvýšené právomoci. Medzi terajšie a už zaniknuté latinské patriarcháty patria, resp. patrili:

• Rím
• Akvilea – zanikol r. 1751
• Grado – zanikol r. 1451
• Jeruzalem
• Lisabon
• Benátky
• titulárny Alexandrijský – zanikol r. 1964
• titulárny Antiochijský – zanikol r. 1964
• titulárny Konštantínopolský – zanikol r. 1964
• Východná India (Goa) (titulárny)
• Západná India (Toledo) (titulárny) – uprázdnený od r. 1963

Organizačná štruktúra latinskej cirkvi na Slovensku

Západná provincia:

• Bratislavská arcidiecéza
• Trnavská arcidiecéza
• Biskupstvo Banská Bystrica
• Biskupstvo Nitra
• Žilinská diecéza

Východná provincia:

• Arcibiskupstvo Košice
• Biskupstvo Rožňava
• Biskupstvo Spišské Podhradie

Osobitnou organizačnou jednotkou je Ordinariát ozbrojených síl a ozbrojených zborov SR.

Na Slovensku má rímskokatolícka cirkev okolo 3,4 mil. veriacich.

Liturgia

Úvod

Slovo liturgia je gréckeho pôvodu a znamená službu Bohu – bohoslužbu. Týmto pojmom sa pomenúvajú verejné úkony cirkvi, ktorými podľa vierouky oslavuje Boha. Liturgia ako taká sa chápe ako vykonávanie kňazskej služby Krista v cirkvi. Cieľom cirkevnej liturgie je oslavovanie Boha, posväcovanie ľudí a výstavba cirkvi. V slávení bohoslužieb vrcholí život latinskej cirkvi.

Vrcholom a stredobodom celého liturgického života cirkvi je tzv. svätá omša (eucharistická liturgia). Okrem nej sa slávia aj iné bohoslužby, ako liturgia sviatosti, liturgia hodín, samostatná liturgia slova či liturgia svätenín. Okrem týchto verejných prejavov oslavy Boha sa konajú v cirkvi aj rôzne ľudové pobožnosti a modlitby (krížová cesta, ruženec, litánie a pod.).

Rozmanitosť obradu

V kresťanskej cirkvi sa od najstarších čias zaužívalo odlišné slávenie liturgie v rôznych častiach sveta. V Ríme a jeho okolí sa slávila západná bohoslužba – rímska, ktorá je používaná v latinskej cirkvi. V Grécku sa zaužíval spôsob východnej liturgie – byzantskej (gréckej). Tento odlišný spôsob slávenia liturgie sa nazýva obrad – rítus. V Katolíckej cirkvi je viacero obradov, celkovo osem, z toho jeden západný a sedem východných. Najznámejšie z nich sú latinský obrad, byzantský obrad, arménsky obrad a koptský obrad. Podľa Katolíckej cirkvi je v rozmanitosti jej obradov ukryté veľké duchovné, kultúrne a umelecké bohatstvo cirkvi od najranejších čias. V latinskej cirkvi sa okrem najrozšírenejšieho rímskeho obradu v niektorých diecézach používajú aj ambroziánsky, mozarabský, anglikánsky a kartuziánsky obrad (rítus).

Všeobecné kňazstvo

Členovia putujúcej cirkvi sú, vychádzajúc z cirkevného učenia, rozlíšení v zmysle sviatostného hierarchického kňazstva a všeobecného kráľovského kňazstva. Bežní veriaci, nazývaní tiež laici, tak majú osobitné postavenie a poslanie. Hodnosť kráľovského kňazstva dostávajú laici pri krste a pri birmovaní. Pre túto hodnosť všeobecného kňazstva majú všetci veriaci spoluzodpovednosť za cirkev a podiel na jej poslaní. Kráľovské kňazstvo veriaci uplatňujú aktívnou účasťou na bohoslužbách (miništranti, speváci, lektori, usporiadatelia a iní).

Interiér chrámu

Interiér je i pre rímsky obrad pomerne presne typicky usporiadaný. Priestor sa člení na kostolnú hlavnú loď, chór, bočné lode, kaplnky, sakristiu a svätyňu (presbytérium). V svätyni sa nachádza sedadlo pre kňaza (sedes), miesto pre miništrantov, ambóna (pult, od ktorého sa číta), obetný stôl (oltár), svätostánok (uschováva sa v ňom Eucharistia), pomocný stolík, prípadne krstiteľnica. V priestoroch lodí sa nachádza spovednica.

Svätá omša

Svätá omša je stredobodom liturgického slávenia latinskej cirkvi. Podľa cirkevného učenia je omša ustavičná obeta Pána Ježiša, v ktorej sa sprítomňuje jeho smrť a zmŕtvychvstanie. Pozostáva z úvodných obradov, liturgie slova a z liturgie Eucharistie (obety) a záverečných obradov. Počas liturgie Eucharistie je typické pre veriacich prijímanie svätej hostie (Eucharistie; jedenie Tela, prípadne pitie Krvi Pána tak, ako kedysi pri Poslednej večeri).

Rímskokatolícky kalendár

Rímskokatolícky kalendár si pripomína udalosti liturgického roka. Liturgický rok v latinskej cirkvi sa začína prvou adventnou nedeľou, teda začiatkom adventného obdobia. Podľa cirkevného učenia je to obdobie radostného očakávania Pánovho príchodu a zároveň aj čas prípravy na Vianoce. V jeho prvej časti (do 16. decembra) sa cirkev pripravuje na druhý príchod Krista a očakáva jeho zjavenie sa v sláve. V druhej časti adventu (od 17. decembra) sa veriaci už bezprostredne pripravujú na slávnosť narodenia Pána. Advent má ráz kajúcnosti. Jeho liturgickou farbou je fialová farba. Symbolom adventu je adventný veniec so štyrmi sviecami znázorňujúcimi Svetlo – Krista.

Po adventnom období začína vianočné obdobie, v ktorom si veriaci pripomínajú Narodenie Krista. Toto obdobie je charakteristické posvätnou večerou na Štedrý deň spojenou s modlitbou, čítaním biblických textov a vianočnými piesňami – koledami. Katolíci slávia Vianoce 25. decembra. K vianočnému obdobiu patria sviatky ako slávnosť Bohorodičky (1. januára), Zjavenie Pána (6. januára), sviatok Svätej rodiny v nedeľu po Narodení Pána, sviatok Pánovho krstu v nedeľu po Zjavení Pána a Hromnice – sviatok Očisťovania Panny Márie (40 deň po narodení Ježiša Krista). Symbolom Vianoc je vianočný strom a betlehem. Liturgickou farbou je farba biela.

Nasledujúcim obdobím je pôstne obdobie. Pôst je obdobie prípravy na veľkonočné sviatky. Začína sa Popolcovou stredou. Koná sa na pamiatku štyridsaťdenného pôstu Ježiša na púšti. Je to čas kajúcnosti a pokánia. Veriaci prežívajú duchovnú obnovu a katechumeni sa pripravujú na krst. Liturgickou farbou je fialová farba. Nespieva sa aleluja, organ môže spev iba sprevádzať, oltáre sa neozdobujú kvetmi. Významnými dňami tohto obdobia je Popolcová streda a Veľký týždeň. Popolcová streda je dňom verejného pokánia a prísneho pôstu. Pôst záväzne zachovávajú veriaci od 18. do 60. roku veku. Veriaci na znak kajúcnosti a pokory prijímajú popolec.

Svätý alebo 'Veľký týždeň' je obdobím najväčších kresťanských sviatkov. Začína sa sláviť Kvetnou nedeľou. V tento deň si katolíci pripomínajú slávnostný vstup Krista do Jeruzalema na veľkonočné sviatky. Pri omši sa čítajú Pašie – evanjelium o umučení Ježiša Krista. Liturgickou farbou je červená farba.

Súčasťou Veľkého týždňa je veľkonočné trojdnie. Trojdnie je vyvrcholením liturgického roka a začína sa sláviť večernou omšou v (zelený) 'štvrtok Pánovej večere'. V tento deň katolíci slávia pamiatku ustanovenia kňazstva a najsvätejšej Eucharistie. Trojdnie pokračuje Veľkým piatkom. Na 'Veľký piatok' sa podľa tradície Cirkvi neslávi svätá omša, ale iba slávnostné obrady na uctenie Kristovej smrti na kríži. Čítajú sa opäť pašie z evanjelia podľa sv. Jána. V tento deň zachovávajú katolíci prísny pôst na znak pokánia. Liturgickou farbou je červená. Na 'Bielu sobotu' sa tiež neslávi svätá omša. Veriaci prichádzajú na poklonu k Božiemu hrobu. V podvečerných hodinách, po západe slnka, sa opäť veriaci ľud zhromažďuje v kostole na slávnosť Veľkonočnej vigílie. Veľkonočná vigília je podľa cirkevného učenia očakávaním Pánovho zmŕtvychvstania. Oslavuje Veľkú noc, teda noc, počas ktorej podľa viery vstal Ježiš z mŕtvych.

Najväčším sviatkom liturgického roka je Veľkonočná nedeľa. V plnosti sa oslavuje Kristovo zmŕtvychvstanie. Na pamiatku zmŕtvychvstania slávi cirkev vždy prvý deň v týždni ako veľký sviatok. Tento sviatok sa nazýva nedeľa alebo deň Pána.

Veľkonočná nedeľa sa slávi vždy v nedeľu po prvom splne Mesiaca po jarnej rovnodennosti. Jej liturgická farba je biela. Pri bohoslužbách znie slávnostný spev Aleluja. Záver veľkonočného obdobia tvorí slávnosť zoslania Ducha Svätého – Turíce. Pred týmto sviatkom sa koná novéna – deväťdňová pobožnosť k Duchu Svätému.

Posledným obdobím liturgického roka je tzv. obdobie „cez rok“ – má dve časti. Prvá časť je po sviatku Pánovho krstu do Popolcovej stredy. Druhá sa začína po Turíciach a končí sa sobotou po slávnosti Krista Kráľa. V tomto období sa neslávi zvláštny zreteľ Kristovho života, ale celé Kristovo tajomstvo v jeho celistvosti. Je to obdobie kresťanskej nádeje. Vyjadruje to zelená liturgická farba.

V jednotlivých obdobiach cirkevného roka sa slávia liturgické sviatky. Hlavným sviatočným dňom je nedeľa, ktorá sa slávi v prvý deň každého týždňa. Okrem nedele ďalšími liturgickými dňami cirkvi sú slávnosti, sviatky, spomienky, oktávy, vigílie a férie. Slávnosti sú dni oslavy významného tajomstva Kristovho života alebo Panny Márie a niektorých svätých. Niektoré slávnosti sú prikázanými sviatkami, čo znamená povinnú účasť katolíkov na sv. omši. Oktáva je osemdňové slávenie Vianoc a Veľkej noci. Vigílie sú predvečernou prípravou na veľké sviatky. Vtedy je liturgická farba rovnaká ako v deň sviatku. Férie sú dni, na ktoré v kalendári nepripadá žiadny sviatok ani spomienka (liturgicky voľné dni).

Rozšírenosť katolíckej cirkvi

Početnosť členov katolíckej cirkvi

Rozmiestnenie katolíckej populácie podľa krajín

Katolícka cirkev je najväčšou kresťanskou cirkvou na svete. Podľa Štatistickej ročenky Cirkvi bolo ku koncu roka 2003 evidovaných v globálnom meradle 1 085 557 000 členov Katolíckej cirkvi, čo predstavuje vyše polovicu všetkých kresťanov vo svete.

Počet členov Katolíckej cirkvi má v súčasnosti vzrastajúcu tendenciu, a to predovšetkým v Afrike a v Ázii, hoci katolicizmus v Európe a v USA naďalej stráca svoj tradičný politický vplyv. Nárast v počte medzi rokmi 1978 a 2000 predstavoval asi 288 miliónov. Najväčší počet katolíkov žije v Južnej Amerike.

Katolícka cirkev v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch 20. storočia

Sagrada Familia v Barcelone

Na začiatku pontifikátu Jána Pavla II. bolo 739 126 000 rímskych katolíkov, t. j. 18% svetového obyvateľstva. Táto ľudská masa predstavovala významnú výchovnú a kultúrnu moc; mala 79 207 základných a viac než 28 000 stredných škôl a takmer milión študijných príležitostí na univerzitách. Ešte začiatkom šesťdesiatych rokov bolo v tradičných krajinách srdca Európy (a v Severnej Amerike) vcelku 51,5% katolíkov. Pri nástupe Jána Pavla II. sa katolicizmus stal náboženstvom tretieho sveta. Zo šestnástich krajín, ktoré mali viac než 10 miliónov katolíkov, patrilo do tretieho sveta osem… Rátalo sa, že v roku 2 000 bude 70% katolíkov žiť v rozvojových krajinách, hlavne v Afrike a v Latinskej Amerike. Katolicizmus na jednej strane prestal byť prevažne európskym javom, na druhej strane sa stal náboženstvom miest a veľkomiest. Okolo roku 2 000 bude väčšina katolíkov žiť v obrích metropolách s viac než 5 miliónmi obyvateľov, najmä vo vôbec najväčších mestách sveta, ktorými sú Mexico City (31 miliónov) a Sao Paolo (26 miliónov). Ale zatiaľ čo demografické ťažisko katolicizmu sa presunulo do Južnej Ameriky v dôsledku vysokej pôrodnosti, ktorou sa obyvateľstvo po roku 1945 zdvojnásobilo, v skutočnosti sa najrýchlejšie šírilo konverziami v subsaharskej Afrike. Podľa štatistík sedemdesiatych rokov sa o rozvoj kresťanstva v Afrike z 25 miliónov v roku 1950 približne na 100 miliónov v roku 1975 zaslúžila hlavne katolícka cirkev, ktorá od roku 1950 zdvojnásobila počet misionárov.

Z týchto závažných zmien vyplynuli ďalšie paradoxy. V Latinskej Amerike, najmä v Brazílii a Strednej Amerike bola najpopulárnejšou stránkou katolicizmu takzvaná teológia oslobodenia. Omnoho silnejším a takmer všadeprítomným javom v Latinskej Amerike sedemdesiatych rokov bola narastajúca religiosidad popular.

Pozri aj

• Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)
• Východné katolícke cirkvi
• Gréckokatolícka cirkev

Zdroje

• Katechizmus Katolíckej cirkvi. Trnava, Spolok svätého Vojtecha 1998, X + 918 s. ISBN 80-7162-253-2
• Janáč, Pavol: Liturgia v našom živote. Bratislava, Príroda a. s. 1990, 206 s.
• JOHNSON, Paul: Dějiny 20. století, 1991, preklad: Jan Čulík, str. 680-681