Preskočiť na obsah

Ján Figeľ

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ján Figeľ
Ján Figeľ počas prehliadky RegioJet, 2011
Ján Figeľ počas prehliadky RegioJet, 2011
Bývalý Osobitný vyslanec pre presadzovanie slobody náboženského vyznania alebo presvedčenia mimo EÚ
V úrade
6. mája 2016 – 30. november 2019
Bývalý podpredseda NR SR
V úrade
4. apríl 2012 – 23. marec 2016
Bývalý minister dopravy Slovenska
V úrade
9. júl 2010 – 4. apríl 2012
Predchodca Ľubomír Vážny Ján Počiatek Nástupca
3. predseda KDH
V úrade
2009 – 2016
Predchodca Pavol Hrušovský Pavol Zajac (Dočasný) Nástupca
Eurokomisár za Slovensko
V úrade
22. november 2004 – 1. október 2009
Predchodca Úrad vytvorený Maroš Šefčovič Nástupca
Biografické údaje
Narodenie20. január 1960 (64 rokov)
Čaklov, Česko-Slovensko
Politická stranaKresťanskodemokratické hnutie
Alma materTechnická univerzita v Košiciach
Národnosťslovenská
Rodina
Manželka
Mária Figeľová
Detištyri
Odkazy
Ján Figeľ na europa.eu
Spolupracuj na CommonsJán Figeľ
(multimediálne súbory)

Ing. Ján Figeľ, PhD. Dr. h. c. mult. (* 20. január 1960, Čaklov) je slovenský politik. Od 6. mája 2016 do 30. novembra 2019 bol osobitným vyslancom pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ.[1]

Od 4. apríla 2012 do 23. marca 2016 zastával funkciu podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Od septembra 2009 do marca 2016 bol predsedom Kresťanskodemokratického hnutia. Od júla 2010 do apríla 2012 bol minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR.

Počas výkonu funkcie štátneho tajomníka na ministerstve zahraničných vecí SR od roku 1998 zodpovedal ako Hlavný vyjednávač[2] za prístupové rokovania Slovenskej republiky za člena Európskej únie. Keď sa Slovensko stalo členom EÚ (1. máj 2004), ako prvý Slovák vykonával funkciu komisára Európskej únie (2004-2009; prvá Barrosova komisia). Po zvolení za predsedu KDH ho na poste komisára 1. októbra 2009 nahradil Maroš Šefčovič.[3]

Ján Figeľ je ženatý a má štyri deti.

Osobitný vyslanec EÚ od 2016 – 2019

[upraviť | upraviť zdroj]

Funkciu osobitného vyslanca EÚ pre presadzovanie slobody náboženského vyznania alebo presvedčenia mimo EÚ Figeľ zastával od mája 2016 do novembra 2019. Funkcia vyslanca automaticky zanikla s ukončením mandátu predsedu Európskej komisie Jean-Clauda Junckera 30. novembra 2019. Jeho vymenovanie bolo spojené s volebným neúspechom strany KDH v marci 2016 a s odstúpením Figeľa z postu predsedu KDH, rovnako aj s odozvou Európskej komisie na výzvu Európskeho parlamentu vyjadrenú v rezolúcii z februára 2016 proti genocíde v Iraku a v Sýrii páchanej organizáciou Islamského štátu (ISIS). Vyslanec Ján Figeľ pôsobil ako poradca komisára pre medzinárodnú spoluprácu a rozvoj Nevena Mimicu.

Politická činnosť

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 1990 – člen Kresťanskodemokratického hnutia (KDH),
  • 1992 – 1994 – podpredseda KDH pre zahraničnú politiku,
  • 1994 – 1998 – podpredseda KDH pre zahraničnú politiku,
  • 1998 – 2004 – podpredseda frakcie Európskej ľudovej strany (EPP) v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy (PZ RE),
  • 1998 – 2000 – člen Predsedníctva Slovenskej demokratickej koalície (SDK),
  • 2000 – 2004 – podpredseda KDH pre zahraničnú politiku,
  • 2009 – 2016 – predseda KDH
  • 1992 – 1998poslanec Národnej rady Slovenskej republiky zvolený za KDH, člen Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť, Zahraničného výboru a Výboru pre európsku integráciu,
  • 1993 – 1998 – poslanec NR SR v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy (PZ RE),
  • 1995 – 1998 – podpredseda Výboru PZ RE pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka,
  • 1997 – 1998 – predseda podvýboru PZ RE pre medzinárodné ekonomické vzťahy,
  • 1998 – 2002 – štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí SR,
  • 1998 – 2003 – hlavný vyjednávač SR pre rokovania o vstupe SR do Európskej únie,
  • 2002 – 2004 – poslanec Národnej rady Slovenskej republiky zvolený za KDH, predseda Zahraničného výboru NR SR, člen Výboru NR SR pre európsku integráciu,
  • 2002 – 2003 – spolupredseda Stálej delegácie NR SR v Spoločnom parlamentom výbore EÚ-SR,
  • 2002 – 2003 – predstaviteľ NR SR a vlády SR v Konvente o budúcnosti Európy,
  • 2003 – 2004 – vedúci Stálej delegácie pozorovateľov NR SR v Európskom parlamente (EP) (Ústavnoprávny výbor EP),
  • 2003 – 2004 – člen Výboru PZ RE pre ekonomické záležitosti a rozvoj, Stála delegácia NR SR v Parlamentom zhromaždení RE,
  • 2003 – 2004 – člen Predsedníctva EPP – ED frakcie v EP,
  • 2004 – podpredseda Výboru PZ RE pre ekonomické záležitosti a rozvoj, Stála delegácia NR SR v Parlamentom zhromaždení RE,
  • 2004 – 2009 – člen Európskej komisie, komisár EÚ pre vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru a mnohojazyčnosť,
  • 2009 – 2016 – predseda KDH,
  • 2010 – 2012minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR,
  • 2012 – 2016 podpredseda NR SR
  • 2016 – 2019 Osobitný vyslanec pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ[5]
  • od 2021 člen Riadiacej rady EIT (Európsky inovačný a technologický inštitút), Budapešť, Maďarsko[5]

Volebné výsledky

[upraviť | upraviť zdroj]

Členstvo v mimovládnych organizáciách

[upraviť | upraviť zdroj]

Medzinárodné mimovládne organizácie

[upraviť | upraviť zdroj]
  • člen Medzinárodného výboru na podporu demokracie na Kube,
  • člen Stredoeurópskeho fóra.

Slovenské mimovládne organizácie

[upraviť | upraviť zdroj]
  • čestný predseda Centra pre európsku politiku,
  • čestný predseda Kolpingovho diela na Slovensku,
  • člen Predstavenstva Nadácie Antona Tunegu.

V roku 2000 dostal pridelený štvorizbový byt (s rozlohou 156 m²) v bratislavskom Starom Meste v čase, keď bol starostom jeho stranícky kolega Andrej Ďurkovský, neskôr ho odkúpil za 54 390,- Sk (1 805,50 Eur). Po kritike trvalo 10 mesiacov od verejného sľubu, že byt daruje charite, ktorý dal v novembri 2010 pred komunálnymi voľbami, pokiaľ ho v októbri 2011 daroval občianskemu združeniu Bol raz jeden človek. Figeľ požiadal o byt v Bratislave už v roku 1996, dostal ho od mesta do prenájmu až v roku 2000 až za starostovania bývalého straníckeho kolegu.[7]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Figeľ sa stane osobitným vyslancom EÚ pre náboženské slobody vo svete [online]. TASR, 2016-05-06, [cit. 2016-05-09]. Dostupné online.
  2. a b Slovensko a Európska únia [online]. euractiv.com, 2005-01-03, [cit. 2019-07-12]. Dostupné online.
  3. Ján Figeľ [online]. www.europskaunia.sk, [cit. 2024-04-25]. Dostupné online.
  4. Osobný profil Ján Figeľ [online]. aktuality.sk, [cit. 2019-07-12]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  5. a b Ján Figeľ (Životopis) [online]. Ján Figeľ, [cit. 2024-04-25]. Dostupné online. Archivované 2024-04-25 z originálu.
  6. Voľby do NR SR 2012: Zoznam kandidátov [online]. Bratislava: ŠÚ SR, 2012-01-25. Dostupné online.
  7. Figeľ daroval svoj byt v Starom Meste [online]. Pravda.sk, 2011-10-27, [cit. 2019-07-12]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ján Figeľ

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]