Košické mestské opevnenie

Košické mestské opevnenie je pevnostný systém postupne budovaných hradieb, vodných priekop, parkánov, rondelov, barbakánov, bastiónov, ravelinov a glacis, obraňujúcich mesto Košice. Vznik mestských hradieb je datovaný do rokov 1260 – 1290. V 15. storočí bolo opevnenie doplňované v súvislosti s vývojom vojenskej techniky – strelných zbraní a delostrelectva. V 16. storočí so zvýšeným tureckým nebezpečenstvom boli hradby prebudované z rondelového systému na bastiónový. Z Košíc sa stala jedna z najvýznamnejších habsburských pevností. Často sa však dostali do povstaleckých rúk, čo nebolo dané krehkosťou opevnenia, ale politickou vôľou košických mešťanov. V 17. storočí sa pokračovalo v zdokonaľovaní bastiónového systému, pričom v súvislosti s opakujúcimi stavovskými povstaniami pribudla aj predsunutá samostatná citadela. Na začiatku 18. storočia výstavbou ravelinov a glacis dosiahol vývoj košického mestského opevnenia svoj vrchol. Z dôvodu presunu ťažiska habsburských bojových operácií mimo košický región, význam opevnenia pominul. V rokoch 1783 – 1840 bolo postupne demolované. Dodnes existujú niektoré časti alebo celé fortifikačné objekty, ktoré sú svedectvom dôležitosti a vyspelosti tohoto vyvinutého obranného systému v celoeurópskom kontexte.

Košice boli významnou vojenskou pevnosťou Habsburskej monarchie až do konca 18. storočia. Veduta z roku 1798.

Arpádovské hradby

Privilégium na budovanie hradieb dostala osada Košice (Villa Cassa) za čias arpádovského kráľa Ladislava IV. Kumánskeho. V tom istom roku 1290, ako Košice dostali mestské práva, kroniky uvádzajú, že celé mesto je obohnané hradbami. Hradby obkolesovali mesto v dĺžke 2 260 metrov, boli jeden meter hrubé a 6 – 8 metrov vysoké. Mali tri brány, dve hlavné, Dolnú a Hornú brána na oboch koncoch Hlavnej ulice. Tretia brána smerovala z Hnilnej ulice (dnešná Alžbetina ulica) na západné predmestia, nazývala sa Hnilná, niekedy Malá brána. Hradbový múr obsahoval aj dovnútra otvorené bočné veže, ktoré sa sústreďovali najmä na východnej strane.

Luxemburské hradby

V rokoch 1392 – 1422 za Žigmunda Luxemburského prebiehala výstavba nového parkánového hradbového pásu. Tento bol od arpádovskej hradby vzdialený 12 – 16 metrov, na východe iba 4 metre, a bol prelamovaný baštami. Významným dodatkom luxemburskej éry je vybudovanie vodnej priekopy po vonkajšej strane hradieb. Jej šírka bola 18 – 25 metrov a napĺňala sa vodou z Čermeľského potoka. Ďalšou výraznou zmenou bolo doplnenie počtu brán. Pribudli dve nové brány, smerujúce na východ k hospodárskemu zázemiu mesta pri rieke Hornád a k jeho ramenám. Mlynská brána bola proťajškom Hnilnej brány na východe a Maľovaná brána viedla ku novému Kráľovskému domu, vybudovaného pri radnici na konci 14. storočia.

Keďže sa v tomto období mesto rozšírilo o 50 metrov smerom na sever, bola vybudovaná aj úplne nová Horná brána. V priestore medzi ňou a starou arpádovskou vznikla mestská zbrojnica, kde sa palné zbrane a delá skladovali a aj vyrábali.

Katova bašta

Osobitnou kapitolou svojím vznikom a rozsahom je objekt Katovej bašty. Pôvodne nešlo o baštu, ale o barbakán a jej súčasné pomenovanie pochádza až z 19. storočia. V porovnaní s inými barbakánmi nápadne rozsiahlejší objekt bol vybudovaný v dvoch časovo rozdielnych fázach.

Katovu baštu nechal vystavať po roku 1441 kapitán Košíc Ján Jiskra z Brandýsa v službách kráľa Ladislava Pohrobka, ktorý sa podieľaj aj na spevňovaní ostatných častí opevnenia v súvislosti so zvýšeným nebezpečím obliehania mesta prívržencami Vladislava Varnenčíka. Jiskra nechal Maľovanú bránu chrániť novým modernizačným prvkom stredovekej fortifikácie – barbakánom. V prvej fáze išlo o jednoduchú polkruhovitú stavbu, stojacu samostatne od luxemburskej hradby.

Druhá etapa výstavby Katovej bašty je datovaná zhruba do rokov 1461 – 1471. Barbakán bol radikálne prebudovaný na mohutné delostrelecké teleso s desiatimi delovými komorami. Svojimi parametrami ako veľkosť a oporný systém s hlineným valom, ktorý mal tlmiť delostrelecké nálety, predstavuje Katova bašta unikátny typ fortifikačného útvaru, ktorý je prechodom od rondelového systému ku bastiónovému, bežne rozšírenému v Európe až v 16. storočí.

Korvínovské hradby

Na vedute Košíc z obdobia okolo roku 1600 je už dobre viditeľný novovybudovaný pás bastiónového opevnenia, ktoré urobilo z Košíc pevnosť v pravom zmysle slova

Pozoruhodnou kapitolou v dejinách vojenského plánovania je Košická citadela

Napriek dlhotrvajúcemu mierovému obdobiu vlády Mateja Korvína bolo rozhodnuté opevniť Košice ďalším pásom rondelového opevnenia. Ten bol vzdialený od luxemburskej hradby 50 metrov, bol menší (5 metrov) a obkolesoval mesto v dĺžke 2 335 metrov. Stavať sa začalo v roku 1484 a práce sa pretiahli až do prvých rokov 16. storočia.

Bastiónový systém

V roku 1552 získal mesto Ferdinand I. Habsburský, ktorý ustanovil Košice ako hlavnú protitureckú pevnosť vo východnej časti Kráľovského Uhorska – Hornom Uhorsku. Bolo rozhodnuté modernizovať košické opevnenie, čo zahŕňalo jeho komplexnú prestavbu z rondelového systému na bastiónový. Na prácach sa podieľal rad talinskych architektov a staviteľov. Pre zvýšenie obranyschopnosti boli zamurované tri brány na východe a západe hradieb a ponechané iba dve hlavné Dolná a Horná brána. Celkovo bolo vybudovaných sedem bastiónov.

Na zveľaďovaní bastiónového opevnenia sa podieľal aj knieža Gabriel Betlen, ktorý z Košíc urobil v rokoch 1619 – 1629 sídelné mesto Sedmohradska. Nechal pri Dolnej bráne dostavať strategický južný bastión, ktorý je známy ako Betlenov bastión.

V rokoch 1630 – 1670 sa na opevnení nepracovalo. Práce na bastiónovom opevnení mesta pokračovali až po stabilizácii politickej situácie v Uhorsku za cisára Leopolda I. po roku 1670. V tomto období pribudol nový bastión, ktorý vznikol prebudovaním robustnej Katovej bašty.

Plán pevnosti Košice v roku 1780

Košická citadela

V súvislosti s opakujúcimi stavovskými povstaniami bolo rozhodnuté vybudovať predsunutú vojenskú pevnosť na južnom predbráni – päťramennú Košickú citadelu. Mala ochrániť mesto v prípade jeho prepadnutia nepriateľom a zároveň mimo neho sústrediť vojenskú posádku a delostrelectvo. Jej výstavba sa začala po roku 1672 a už v roku 1676, hoci nedostavaná, bola obranyschopná. Za Tököliho povstania (1682 – 1685) zbúrali jej kurtinu (stenu) obrátenú k mestu, čím sa stala nefunkčnou. Vodná priekopa, ktorá mala obklopovať citadelu, zostala nedokončená.

Vrchol pevnosti za Františka II. Rákociho

V rokoch 1706 – 1710 v čase povstania Františka II. Rákociho prebiehali intenzívne práce na zdokonalení bastiónového opevnenia Košíc podľa projektov francúzskeho vojenského inžiniera Le Maira. Vybudoval sa nový vonkajší okruh opevnenia a stihli sa vybudovať štyri raveliny, dva na južnej a dva na východnej strane pevnostného plášťa. Tým dosiahlo košické mestské opevnenie svoj staviteľský vrchol.

Stagnácia a úpadok

Po Satmárskom mieri boli Košice stále považované za dôležitú pevnosť. Podľa inžinierov francúzskej pevnostnej školy sa budovali glacis na západnej, južnej a východnej strane so zhromaždiskami pre vojsko. V rámci nich sa medzi ravelinmi plánovali malé pevnôstky – reduty. Všetky práce však boli po polovici 18. storočia zastavené a v nasledujúcich desaťročiach sa investovalo iba do najnevyhnutnejšej údržby. To súviselo s presunom ťažiska bojových operácii mimo oblasť východnej časti monarchie. V 80.rokoch bolo opevnenie už značne zanedbané, až v rozklade.

Zánik

V roku 1783 cisár Jozef II. zrušil štatút Košíc ako pevnosti. Už v roku 1784 bola prebúraná nová Jozefínska brána smerom na rozvíjajúce sa západné predmestie. Areály Katovej a Mlynskej bašty boli na začiatku 19. storočia využité pre umiestnenie prvých košických manufaktúr. V roku 1827 bola zbúraná Dolná brána. V 50.rokoch boli na mieste bývalých glacis naplánované veľkorysé okružné triedy.

Zvyšky opevnenia v súčasnosti

• Katova bašta – areál Východoslovenského múzea s expozíciou kovolejárstva
• Mlynská bašta – vyhorená 1991, opustená a nevyužitá
• Zvyšky Dolnej brány sprístupnené v Archeologickom múzeu na Hlavnej ulici
• Hradbový múr na Hradbovej ulici
• Rondelová bašta na Čajakovského ulici
• Časť hradieb v nádvoriach a murivách domov na týchto uliciach: Čajkovského, Hrnčiarskej, Podtatranského, Kováčskej, Starej baštovej, Štefánikovej, Zbrojničnej, Baštovej, Hradbovej, Tajovského a Vrátnej
• základy Leopoldovho bastiónu Košickej citadely na Námestí osloboditeľov (odkryté na jar 2010)

Galéria

• 
  Korvínovská hradba s rondelom na Čajakovského ulici
• 
  Komplex Dolnej brány, Archeologické múzeum
• 
  Pätka luxemburskej brány, Archeologické múzeum
• 
  Kamenný most v predbrání z 15. – 16. storočia, Archeologické múzeum

Pozri aj

• Dejiny Košíc
• Archeologické múzeum na Hlavnej ulici

Zdroje

• DUCHOŇ, Jozef. Pohnuté dejiny mocnej pevnosti [online]. Košice: cassovia.sk, 2001, [cit. 2009-08-23]. Dostupné online.
• DUCHOŇ, Jozef. Katova bašta [online]. Košice: cassovia.sk, 2000, [cit. 2009-08-23]. Dostupné online.
• DUCHOŇ, Jozef. Naše mesto v 18. storočí. Kleinwachter de Wachtenberg. [online]. Košice: cassovia.sk, 2001, [cit. 2009-08-23]. Dostupné online.
• DUCHOŇ, Jozef. Maggiorottiho kniha [online]. Košice: cassovia.sk, 2001, [cit. 2009-08-23]. Dostupné online.
• ELIÁŠ, Štefan a kolektív. Dejiny Košíc. 1.diel.. Košice : Typopress, 2007. ISBN 978-80-89089-68-0.
• HALAGA, Ondrej Richard. Počiatky Košíc a zrod metropoly. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, 1992.
• Mestské hradby [online]. Košice: košice.sk, 2007, [cit. 2009-08-23]. Dostupné online. Archivované 2007-05-14 z originálu.

Košický portál