Preskočiť na obsah

Košická citadela

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Košická citadela
citadela
Štát Slovensko Slovensko
Región Košický kraj
Okres Košice I
Mesto Košice
Mestská časť Staré Mesto
Súradnice 48°43′04″S 21°15′47″V / 48,717719°S 21,263126°V / 48.717719; 21.263126
Štátny znak SR Národná kultúrna pamiatka SR
ÚZPF[1]
 - číslo 11689/1
 - dátum zápisu 21. 5. 2010
Poloha v rámci Košíc
Poloha v rámci Košíc
Poloha v rámci Starého Mesta
Poloha v rámci Starého Mesta
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Košická citadela bola baroková citadela, ktorá sa nachádzala na území Košíc od roku 1671 po rok 1713.[2] Citadela bola jednou z postupne vybudovaných častí Košického mestského opevnenia. Postavená bola južne od hradieb mesta a jej časť bola odhalená pri archeologickom výskume, ktorý predbiehal pri výstavbe nákupného centra Aupark na Námestí osloboditeľov. Pozostatky citadely je možné nájsť pred hlavným vstupom do Auparku, ako aj v jeho podzemnom parkovisku.[3][4][5]

Vznik a zánik

[upraviť | upraviť zdroj]

V súvislosti s opakujúcimi protihabsburskými stavovskými povstaniami bolo rozhodnuté vybudovať predsunutú vojenskú pevnosť na južnom predbráni – päťramennú Košickú citadelu. Mala ochrániť mesto v prípade jeho prepadnutia nepriateľom a zároveň mimo neho sústrediť vojenskú posádku a delostrelectvo.[6] Jej výstavba sa začala v lete 1671 po demolácii domov na južnom predmestí podľa plánu Jakuba von Holsta.[7][4] Už v roku 1676, hoci bola nedostavaná, bola obranyschopná. Citadela bola samostatná pevnosť hviezdicového pôdorysu. Spolu s vonkajšími obrannými zariadeniami zaberala plochu približne 25 hektárov.[8] Za Tököliho povstania (1682 – 1685) zbúrali jej kurtinu (stenu) obrátenú k mestu, čím sa stala nefunkčnou. Vodná priekopa, ktorá mala obklopovať citadelu, zostala nedokončená.[9] V roku 1713 bola na príkaz cisára Karola III. citadela zbúraná.[8][4][10]

Nález pozostatkov

[upraviť | upraviť zdroj]

Archeologický výskum sa oficiálne začal 8. februára 2008.[5] Na mieste výstavby košického Auparku na Námestí osloboditeľov v roku 2010 archeologóvia odhalili nález samotného bastiónu citadely.[2][7] Vzhľadom na výnimočný charakter stavby sa Pamiatkový úrad SR rozhodol zachovať jej podstatu a umiestnenie. Výskum, ktorý na mieste prebiehal, zachytil líca a časť boku bastiónu, ktorý bol kedysi nazvaný Leopold zrejme podľa cisára Leopolda.[11][5] Jej zvyšné štyri bastióny mali názvy Claudia, Montecuccoli, Cintorínsky a Mlynský bastión.[2][7] Severozápadné líce bastiónu má dĺžku zhruba 90 metrov. Výskumníci sa zhodli, že tento nález je jedinečný v celoštátnom kontexte.[8][10]

Vo februári 2021 sa obchodné centrum a Východoslovenským múzeom dohodlo o priemiestení niektorých pozostatkov do areálu múzea.[5]

Opis citadely

[upraviť | upraviť zdroj]

Základný pôdorys citadely bol päťuholníkový a jeho každá strana mala 203 m. Z päťuholníka vyrastal z každého jedného rohu bastión s lícom 90,5 m a bokom vysadeným od vonkajšieho obvodu hradby 24,5 m. Hrúbka hlineno-murovaného valu obvodovej hradby bola 24,5 metra.[11]

Galéria

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Pozostatky bastiónu vedľa bočného vchodu do Auparku
    Pozostatky bastiónu vedľa bočného vchodu do Auparku
  • Bočný pohľad
    Bočný pohľad
  • Múr pred hlavným vchodom
    Múr pred hlavným vchodom
  • Detail múru
    Detail múru
  • Pohľad z opačnej strany námestia
    Pohľad z opačnej strany námestia

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Pamiatkový objekt – podrobnosti [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2021-01-01]. Dostupné online.
  2. ↑ a b c OROSOVÁ, Martina; ŽAŽOVÁ, Henrieta. Košická citadela. 1. vyd. Košice : A21 pre Aupark Košice, 2011. 192 s. ISBN 978-80-970831-4-4.
  3. ↑ KUŠNÍROVÁ, Dana. Košická citadela mala v dávnych časoch ochrániť mesto [online]. Košice: kosiceonline.sk, 2019-09-26, [cit. 2021-01-01]. Dostupné online.
  4. ↑ a b c KOŠICE:DNES. Košická citadela [online]. Košice: kosicednes.sk, 2016-08-26, [cit. 2021-01-01]. Dostupné online.
  5. ↑ a b c d HANIKOVÁ, Lenka; ČERMÁKOVÁ, Judita. O citadele stále nevieme všetko, artefakty sa budú sťahovať. SME (Bratislava: Petit Press), 2021-02-14. Dostupné online [cit. 2021-02-14]. ISSN 1335-4418.
  6. ↑ DUCHOŇ, Jozef. Pohnuté dejiny mocnej pevnosti [online]. cassovia.sk, 2001-09-21, [cit. 2021-01-01]. Dostupné online.
  7. ↑ a b c Aupark Košice. Informácie [online]. Košice: auparkkosice.sk, [cit. 2021-01-01]. Dostupné online. Archivované 2020-12-18 z originálu.
  8. ↑ a b c Bastión citadely investor Auparku musí zachovať. WebNoviny.sk (Bratislava: iSITA), 2010-05-11. Dostupné online [cit. 2021-01-01].
  9. ↑ DUCHOŇ, Jozef. Maggiorottiho kniha [online]. Košice: cassovia.sk, 2001, [cit. 2021-01-01]. Dostupné online.
  10. ↑ a b MACKO, Boris. Košickú citadelu pre záchranu dvakrát presťahujú. Pravda (Bratislava: Perex), 2010-05-17. Dostupné online [cit. 2021-01-01]. ISSN 1336-197X.
  11. ↑ a b AA TERA ANTIQUA, s.r.o.. Výskum košickej citadely [online]. Košice: archeo.sk, [cit. 2021-01-02]. Dostupné online.

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Portal Košický portál
Architektonický portál
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Košická_citadela&oldid=7761777“