Preskočiť na obsah

Konferenčný stolík

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Konferenčný stolík je nízky stolík navrhnutý tak, aby sa dal umiestniť do obývacej časti interiéru pre pohodlné odkladanie nápojov, diaľkových ovládačov, časopisov, kníh (najmä väčšie konferenčné stolíky), dekoratívnych predmetov a iných malých predmetov.

Väčšina konferenčných stolíkov je vyrobená z dreva (hoci stolíky z nepravého dreva sú čoraz bežnejšie) alebo zo skla a kovu, zvyčajne z nehrdzavejúcej ocele alebo hliníka a môžu obsahovať poličky alebo zásuvky.

Konferenčné stolíky boli pôvodne vyrobené v renesančnom Anglicku. Zdá sa, že prvé stoly špecificky navrhnuté a nazývané konferenčné stolíky v Európe boli vyrobené v Británii počas neskorej viktoriánskej éry.[1]

Podľa zoznamu vo Viktoriánskom nábytku od RW Symonds & BB Whineray a tiež podľa knihy The Country Life Book of English Furniture od Edwarda T. Joya, stôl navrhnutý EW Godwinom v roku 1868 a vyrobený vo veľkom počte Williamom Wattom a Collinsonom a Lockom, je konferenčný stolík. Ak je táto informácia správna, môže byť tento stolík jedným z prvých konferenčných stolíkov vyrobených v Európe. Iné zdroje ho však uvádzajú len ako „stôl“. Tento stôl nebol ani zďaleka nízky, bol vysoký asi 70 centimetrov.[2]

Neskôr boli konferenčné stolíky navrhnuté ako nízke stolíky a tento nápad mohol pochádzať z Osmanskej ríše na základe stolíkov používaných v čajových záhradách. Keďže však bol anglo-japonský štýl v Británii populárny počas 70. a 80. rokov 19. storočia a nízke stoly boli bežné v Japonsku, zdá sa, že je to rovnako pravdepodobný zdroj konceptu dlhého nízkeho stola.[3] Od konca 19. storočia sa mnohé konferenčné stolíky následne vyrábali v skorších štýloch kvôli popularite revivalizmu, takže je celkom možné nájsť konferenčné stolíky v štýle Ľudovíta XVI. alebo konferenčné stolíky v gruzínskom štýle, ale zdá sa, že neexistujú žiadne dôkazy. stôl v skutočnosti vyrobený ako konferenčný stolík pred týmto časom. Joseph Aronson, ktorý píše v roku 1938, definuje konferenčný stolík ako „Nízky široký stolík, ktorý sa teraz používa pred pohovkou alebo gaučom. Neexistuje žiadny historický precedens...“, čo naznačuje, že konferenčné stolíky boli neskorým vývojom v histórii nábytku. So zvyšujúcou sa dostupnosťou televíznych prijímačov od 50. rokov 20. storočia si konferenčné stolíky skutočne prišli na svoje, pretože sú dostatočne nízke, dokonca aj so šálkami a pohármi na nich, aby nebránili výhľadu na televízor.[4]

Konferenčný stolík slúži na odkladanie rôznych drobností, časopisov, technických zariadení, ale môže slúžiť aj ako pracovný stôl, centrum tvorivej dielne, či herné pole stolovej hry. Konferenčné stolíky majú rôzne funkcie pre rôzne spôsoby využitia. Jednou z dôležitých vlastností konferenčného stolíka je jeho rozmer. Výška stolíka by mala byť rovnaká ako výška pohovky, ku ktorej sa umiestňuje. Dĺžka stolíka by mala odpovedať dĺžke pohovky a teda konferenčný stolík by mal mať 40-70% z dĺžky samotnej pohovky. Pri pohovke typu L (rohová pohovka) je to 40-70% dĺžky hlavnej sedacej časti pohovky. Konferenčný stolík má rôzne geometrické tvary - oválny alebo obdĺžnikový, okrúhly alebo štvorcový. Okrem rozdielnosti v geometrickom tvare konferenčného stolíka sú rozdiely aj v jeho základni - jednotná podstava bez nožičiek, stolík s nožičkami alebo jednou nohou. Konferenčné stolíky majú rôzne využitie, funkcionalitu a líšia sa aj v rozmere úložného priestoru. Konferenčné stolíky môžu disponovať doplňujúcimi poličkami, výsuvnými poličkami či rozkladacím mechanizmom vďaka čomu môže konferenčný stolík poskytnúť viac úložného priestoru a rovnako aj možnosť stolovania.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. THOMAS, Edward. British country life in spring and summer; the book of the open air.. London : : Hodder and Stoughton,, 1907. Dostupné online.
  2. THOMAS, Edward. British country life in spring and summer; the book of the open air.. London : : Hodder and Stoughton,, 1907. Dostupné online.
  3. ROBINSON, P.. Going Nowhere. English, 2002-03-01, roč. 51, čís. 199, s. 69–69. Dostupné online [cit. 2022-03-18]. ISSN 0013-8215. DOI10.1093/english/51.199.69.
  4. Mountain Pine Furniture Pty Ltd v Taylor and Others. Victorian Reports, 2007, roč. 16 VR, s. 659–672. Dostupné online [cit. 2022-03-18]. ISSN 2208-4886. DOI10.25291/vr/16-vr-659.