Konotopska viďma

Konotopska viďma
Konotopska viďma
Autor	Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko
Pôvodný jazyk	ukrajinčina
Dátum 1. vydania originálu	1837
Literárne obdobie	Nová ukrajinská literatúra
Literárny smer	sentimentalizmus, realizmus
Literárny druh	epika
Literárny žáner	satricko-fantastická románová novela
Literárny portál

Konotopska viďma (po slovensky Konotopská bosorka) je realistická humoristicko-satirická fantastická románová novela ukrajinského spisovateľa Hryhorija Kvitku-Osnovianenka, ktorú napísal v roku 1833 a bola publikovaná v roku 1837 v druhom diele zbierky Мalorocijskije opovidaňňa (po slovensky Maloruské poviedky) spisovateľa.

Témou románovej novely je príbeh o kozáckej staršine a o ukrajinskom panstve. Hlavnými postavami diela sú konotopský stotník Mykyta Ulasovyč Zabriocha, prefíkaný pisár Prokip Ryhorovyč Pistriak – typickí egoistickí predstavitelia staršiny a bosorka Javdocha Zubycha. Je inšpirovaná námetmi z reálneho života. Situácie sú iba svojrázne vytvorené a vyznačujú sa satirickosťou s výrazným sociálnym zafarbením, čo ovplyvnilo štýlové a kompozičné vlastnosti diela. Všetky kapitoly sa začínajú podobnými výrazmi – Hryhorij Kvitka-Osnovianenko takým spôsobom vyjadril svoj ironicko-kritický postoj k opisovanej vtedajšej realite. Dej sa odohráva v meste Konotopa, ktoré upadá.

Dej

Konotopský stotník Mykyta Ulasovyč Zabriocha sedí „smutný a neveselý“. Včera sa uchádzal o Olenu. Zostal odmietnutý. Kým sedí v chate, prichádza k nemu pisár Prokip Ryhorovyč Pistriak so správou o počte kozákov v stotine. Tento počet označujú zárezy na dlhom prúte. Pisár však zlomí prút, aby ho mohol dotiahnuť do chaty, a preto dlho nemôže spočítať všetkých kozákov. Keď chyba vyjde najavo, Zabriocha vysmeje pisára pred stotinou, kvôli čomu sa Pistriak veľmi urazí. Po prepočítaní prichádza rozkaz z Černihovského pluku – ísť so stotinou do ťaženia. Avšak pisár odmieta vykonať rozkaz stotníka a radí mu začať „hon“ na bosorky, pretože v Konotope už dávno nepršalo.

Na druhý deň sa celé mesto vyberie k rybníku. Pisár zhromaždí viacero žien považovaných za bosorky. Previerka prebieha nasledovným spôsobom: ženu hodia do vody – pokiaľ sa potopí, nepovažuje sa za bosorku, ale, ak sa vynorí, je bosorka. Veľa žien zahynie vo vode, lebo ich nestihnú zachrániť. Preukáže sa, že čarodejnicou je Javdocha Zubycha. Práve ona spokojne pláva na vode. Rozzúrení muži ju začnú biť, ale Javdocha na nich pošle prízrak, preto dlho bijú brvno.

Javdocha sa hnevá na Zabriochu a na Pristriaka. Naopak oni k nej prichádzajú s darčekmi (každý sám). Prosia ju o pomoc. Bosorka čaruje tak, aby sa Olena zaľúbila do Zabriochu a túžila sa zaňho vydať. Demian Chaľavskyj sedí smutný a neveselý, keďže jeho osudová láska sa vydáva za stotníka. Chaľavskému sa zjaví Javdocha a ponúka mu pomoc. Aby sa Zubycha pomstila, zariadi to tak, že stotník sa ožení so Solochou. Olena sa vydá za Demiana Chaľavského. Zabriochu prepúšťajú zo stotiny kvôli nevykonaniu rozkazu (zúčastniť sa ťaženia na Černihiv). Prepustia aj Pistriaka, čo sa chcel stať stotníkom. Novým stotníkom sa stane Demian Chaľavskyj.

Autor v závere uvádza, že túto rozprávku mu povedal nebohý Panas Mesiura. Rozpráva o tom, aký má príbeh koniec: Chaľavskyj dlho nepôsobí ako stotník. Neprežíva šťastné manželstvo s Olenou, keďže bolo uzavreté vďaka mágii. Zabriocha a Pistriak sú potrestaní za topenie nevinných žien. Javdocha krátko po tom, ako Chaľavského degradovali z hodnosti stotníka, zomiera.

Postavy

• Mykyta Ulasovyč Zabriocha je lenivý, nevzdelaný, lživý, pyšný, hrubý, namyslený, naivný, dôverčivý, nedbalý, lakomý a voči ostatným ľahostajný konotopský stotník. Predstavuje satirický obraz kozáckej staršiny, čím autor kritizuje jej spôsoby vlády nad kozáctvom a nad roľníkmi. Je lenivec, čo dáva prednosť alkoholu, jedlu a snom. Od ostatných sa odlišuje nevzdelanosťou (vie počítať iba do tridsať). Pri riadení stotiny pôsobí bezradne a nekompetentne V plnej miere dôveruje Pistriakovi, čo dokazuje výrok stotníka: „Oj, pán pisár! Ja by som, azda pri všetkej úcte, narátal tak viac ako tridsať, neviem. Rátaj sám a rob, ako vieš, na to si pisár a ja potom všetko podpíšem, lebo sa som na to stotník, aby som nerátal, ale len podpisoval.“. V dôsledku svojej naivity uľahčuje realizáciu zákerného plánu Pistriaka – namiesto toho, aby sa zúčastnil výpravy podľa nariadenia z Černihova hľadá bosorky, čo podľa Pistriaka ukradli dážď – vydáva rozkaz topiť nevinné ženy. Má jediný cieľ – oženiť sa s Olenou Chorunživnou. Snaží sa získať jej bohatú usadlosť. Zabriocha je kvôli vlastnému prospechu schopný urobiť čokoľvek – napríklad aj masakru. Pôsobí arogantne – vyjadruje sa hrubo, nehanebne a hanlivo, k ľuďom v meste pristupuje povrchne – hľadí na nich zhora. Do veľkej miery používa frazeologizmy. V mladosti ho volali Zabriošenko, funkciu nadobudol po svojom otcovi – Ulasovi Panasovyčovi Zabriochovi. Odvtedy spyšnel – správa sa povýšenecky k obyčajným ľuďom.
• Olena Josypivna Chorunživna je pracovitá, čestná, bohatá a krásna dcéra práporčíka, čo už nemá rodičov, iba brata. Dvorí sa jej Zabriocha.
• Prokip Ryhorovyč Pistriak je inteligentný, prefíkaný, bezočivý, zákerný, pomstychtivý, zištný, príživnícky stotnícky konotopský pisár i podvodník. Reprezentuje negatívne vlastnosti a črty kozáckej staršiny. Pýši sa svojím vzdelaním, aj keď jeho poznatky sú veľmi obmedzené, má pestré vyjadrovanie – používa staré cirkevné slovanizmy a kancelarizmy. Kedykoľvek bez ohľadu na to, či je to potrebné, sa usiluje ukázať svoju učenosť, aby dokázal ostatným, že je niečo viac. Svojím vyjadrovaním pripomína Pana Vozného Tetervakovského z divadelnej hry Ivana Petrovyča Kotľarevského – Natalka Poltavka. Podobne ako Zabriocha má sklon k alkoholizmu. Pristupuje kruto k sedliakom – žiada úplatky, zneužíva svoje postavenie a vysmieva sa im. Uchyľuje sa k rôznym podlým činom, keď zneužíva svoje služobné postavenie na vlastné záujmy – jeho jednotlivé pracovné záležitosti predstavujú preňho prostriedok na uskutočňovanie rozličných podvodov. Pri ich realizácii postupuje prefíkanejšie a zákernejšie ako Zabriocha – jeho bezprostredný nadriadený. Vo vzťahu k Zabriochovi pôsobí nečestne – ustavične sa ho usiluje podviesť, oklamať a vďaka nevzdelanosti ľahostajného stotníka sa mu to vždy ľahko podarí. Práve on poradí Mykytovi, aby nešiel s kozákmi na výpravu podľa rozkazu, ale namiesto toho sa zaoberal, podľa neho vážnejším, problémom – hľadaním bosorky, čo „ukradla dážď“ v meste Konotop. Ženy, ktoré ho odmietli a neuplácali alebo mu nevyhovujú a mu odporujú, považuje za bosorky. To predstavuje dôvod, prečo sa zúčastní na topení nevinných žien. Aféra sa nakoniec nepodarí – pozbavia ho funkcie kvôli snahe vplývať na nového stotníka.
• Javdocha Zubycha je rozhodná, odhodlaná, inteligentná, zištná, vynaliezavá, ľstivá, zákerná, pomstychtivá a podliezavá bosorka s nadprirodzenými schopnosťami. Na jednej strane je desivá a nebezpečná, z iného uhla pohľadu pôsobí ako dobrá a sympatická veľmi stará obyvateľka mesta Konotop. Ako bosorka sa už narodila – odjakživa pôsobí ako stará inteligentná päťdesiatročná žena. Má dobrý zmysel pre humor. Podľa rozprávania ľudí ako starena vyzerá cez deň, no počas západu slnka mladne, až sa o polnoci stane mladým zvodným dievčaťom. Keď omladne, oblečie si aj bielu košeľu, vrkoč si rozpustí ako dievča a ide do dediny dojiť kravy, ovce, kozy, kobyly, psy, mačky a v močiari žaby, jašterice, vretenice. Po nociach sa tiež zaoberá mastičkárstvom. Nad ránom sa opäť mení na starenu. Hryhorij Kvitka-Osnovianenko sa pri vytvorení obrazu inšpiroval ľudovou tvorbou o čarodejniciach.
• Demian Omeľanovyč Chaľavskyj je syn sudcu a milý Oleny, čo nahradí Zabriochu na pozícii stotníka.
• Solocha je manželka Zabriochu považovaná za najškaredšie dievča v dedine.
• Vekla Štyrycha je boháčka, čo odmietla Pistriakovi poskytnúť peniaze, a preto patrí medzi obete topenia žien.
• Pazka je slúžka Zabriochu, ktorá patrí medzi obete topenia žien podozrivých z bosoráctva.
• Prizka Čyriačka je vdova, ktorá sa vyzná v bylinkách. Preto sa považuje za bosorku
• Demko Švanďura je starý muž.
• Symeon je učiteľ v miestnej cirkevnej škole, ktorý vo veľkej miere trestá deti tým, že musia chodiť do školy aj v sobotu. Je to alkoholik – pije pálenku.
• Kyryk je miestny starec.
• Chymka Riabokobylycha je stará klebetnica podozrivá z bosoráctva.
• Usťa Žolubycha je žena podozrivá z bosoráctva.
• Choma Kalyberda je starec, ktorý pri stretnutí so Zabriochom spomína na stotníka a jeho starého otca– Opanasa.
• Talymin Levurda je muž, ktorý za Prokipom príde sám, aby preveril, či jeho žena je ozaj bosorka.
• Domacha Karľučkivna je žena nízkej postavy s dlhými nohami, ktorá patrí k obetiam topenia žien.

Kompozícia

Dielo sa skladá zo 14 kapitol a má záver (tzv. zakinčenije). Každá kapitola v románovej novele sa začína slovami smutnyj i neveselyj (po slovensky smutný a neveselý), ktoré sa stali okrídleným výrazom v ukrajinčine. Podľa tvrdenia Hryhorija Kvitku-Osnovianenka v jednom z listov dielo napísal na základe ľudových rozprávaní a faktov o topení bosoriek.

Vlastnosti typické pre skoršie diela Hryhorija Kvitku-Osnovianenka – emocionálne citoslovcia, vysvetlenia, rétorické otázky, obrátenie sa k čitateľovi... sa vyskytujú v diele menej, autor sa skôr zameral na dialóg s majstrovskou individualizáciou postáv. Rozmanitejšie sú aj repliky a autorské poznámky, v ktorých je cítiť ironický podtón. Situácie sú poznačené satirickosťou a výrazným sociálnym zafarbením, čo ovplyvnilo štýl a kompozíciu diela. Nachádzajú sa v nej burleskné slová či zvraty ako aj porekadlá, jednotlivé často používané slovné spojenia zohrávajú rolu dodatočného umeleckého prostriedku, čo má za úlohu degradovať obrazy stotníka a pisára.

Prijatie

Jurij Hryhorij Hrabovyč (George G. Grabowicz) nazýva dielo Konotopska viďma (po slovensky Konotopská bosorka) „či nie najlepším dielom ukrajinskej prózy ukrajinskej próze raného/začiatku 19. storočia“ a „jedným z najvýznamnejších diel v celej ukrajinskej próze 19. storočia“.

Filmové spracovania

Filmové verzie

• Konotopska viďma (po slovensky Konotopská bosorka) je sovietsky televízny film/film-divadelné predstavenie, ktorý v roku 1987 natočilo štúdio Ukrtelefiľm.
• Viďma (po slovensky Bosorka) je ukrajinský sovietsky film na motívy románovej novely Kontopska viďma z roku 1990, ktorý natočila Nacionaľna kinostudija chudožnich fiľmov imeni Oleksandra Dovženka a režisérkou bola Halyna Mykolajivna Šyhajeva.

Inscenácie

• Konotopska viďma (po slovensky Konotopská bosorka) je opera, ktorú v roku 1982 uviedol Nacionaľnyj akademičnyj dramtyčnyj teatr imeni Ivana Franka a scénar napísal Bohdan Oleksijovyč Žoldak.
• Konotopska viďma (po slovensky Konotopská bosorka) je muzikál-burleska, ktorú v roku 2016 uviedol Molodyj teatr a scenár napísal Bohdan Oleksijovyč Žoldak.

Zdroje

• KVITKA-OSNOVJANENKO, Hryhorij. Konotopska viďma [online]. ukrlit.org, 2016-03-12, [cit. 2022-09-06]. Dostupné online. (po ukrajinsky).
• ZUBKOV, Serhij Dmytrovyč. Hryhorij Kvitka-Osnov'ianenko – Žyťťa i tvorčisť. Kyjev : Dnipro, 1978. 368 s. (po ukrajinsky)
• HONČAR, Oleksij Ivanovyč. Hryhorij Kvitka-Osnov'ianenko – Seminarij. 2. (doplnené). vyd. Kyjev : Holovne izdateľstvo izdateľskoho ob'iednaňňa Vyšča škola, 1974. 224 s. (po ukrajinsky)
• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Конотопська відьма na ukrajinskej Wikipédii.