Preskočiť na obsah

Kopanec (vrch v Spišsko-gemerskom krase)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kopanec
vrch
Kopanec
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský
Okres Poprad
Obec Vernár
Pohorie Spišsko-gemerský kras
Podcelok Slovenský raj
Povodia Hnilec, Hornád
Nadmorská výška 1 132,0 m n. m.
Súradnice 48°54′08″S 20°17′24″V / 48,9023°S 20,29°V / 48.9023; 20.29
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup zo Stratenej cez sedlo Kopanec
Poloha v rámci Prešovského kraja
Poloha v rámci Prešovského kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Kopanec[1] (1 132,0 m n. m.[2]) je vrch v Spišsko-gemerskom krase, krajinnom celku Slovenského rudohoria.[3] Leží nad Vernárom, približne 16 km južne od Popradu.[4]

Poloha

[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa v severovýchodnej časti Spišsko-gemerského krasu, v geomorfologickom podcelku Slovenský raj.[3] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a na katastrálnom území obce Vernár.[1] Najbližším sídlom je severozápadne situovaný Vernár a južne ležiaca osada Dobšinská Ľadová Jaskyňa, juhozápadne sa nachádza Telgárt, východne Stratená a Dedinky a severovýchodne Hrabušice.[4] Vrch je súčasťou Národného parku Slovenský raj.[2]

Opis

[upraviť | upraviť zdroj]

Kopanec leží severne od údolia Hnilca, nad sedlom Kopanec v centrálnej časti Slovenského raja. Severným smerom sa nachádza Zbojnícka (1 091 m n. m.), Vysoká (1 036 m n. m.) a Tri kopce (1 056 m n. m.), východne leží Koč (1 057 m n. m.), Vahan (1 139 m n. m.), Štrbáková (1 078 m n. m.) a Remiaška (1 168 m n. m.), južne Duča (1 142 m n. m.), Doštianky (1 110 m n. m.), Ondrejisko (1 271 m n. m.), Borovniak (1 272 m n. m.) a Kopa (1 128 m n. m.) a západne Javorina (1 186 m n. m.), Popová (1 099 m n. m.), Kráľova skala (1 690 m n. m.), Kráľova hoľa (1 946 m n. m.), Predná hoľa (1 546 m n. m.) a Barbolica (1 013 m n. m.).[2] Južné svahy patria do povodia rieky Hnilec, kde vodu odvádza potok Kopanec, voda zo severnej časti odteká do Hornádu Veľkou Bielou vodou a jej prítokom Štvrtockým potokom. Východným úpätím vedie rovnomenným sedlom cesta, spájajúca Stratenú a Hrabušice.[5] Na vrchol nevedie značená turistická trasa.[4]

Výhľady

[upraviť | upraviť zdroj]

Vrchol pokrýva nesúvislý riedky lesný porast[6], ktorý umožňuje obmedzený rozhľad. Z vhodných lokalít je možné pozorovať okolité vrchy Spišsko-gemerského krasu, no tiež Volovské vrchy, Stolické vrchy, východnú časť Nízkych Tatier a Vysoké Tatry.[7]

Prístup

[upraviť | upraviť zdroj]

Na vrchol nevedie značený turistický chodník, preto prístup je možný neznačeným chodníkom zo sedla Kopanec, dostupného cestou zo Stratenej a zeleno značeným chodníkom z rázcestí Bľajzoch alebo Krivian.[4]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-04-22]. Dostupné online. Archivované 2023-08-11 z originálu.
  2. ↑ a b c Slovenský raj. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
  3. ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-04-22]. Dostupné online.
  4. ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-04-22]. Dostupné online.
  5. ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 62.
  6. ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-04-22]. Dostupné online.
  7. ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-04-22]. Dostupné online.

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kopanec_(vrch_v_Spišsko-gemerskom_krase)&oldid=7813456“