Preskočiť na obsah

Šarkanica (vrch v Spišsko-gemerskom krase)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Šarkanica
vrch
Šarkanica
Štát Slovensko Slovensko
Región Banskobystrický
Okresy Revúca, Rimavská Sobota
Obce Muráň, Tisovec
Pohorie Spišsko-gemerský kras
Podcelok Muránska planina
Povodia Slaná, Rimava
Nadmorská výška 1 151,2 m n. m.
Súradnice 48°42′46″S 19°57′56″V / 48,7129°S 19,9655°V / 48.7129; 19.9655
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po zelenej značke z Tisovca
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Šarkanica[1] (1 151,2 m n. m.[2][3]) je vrch v Spišsko-gemerskom krase, krajinnom celku Slovenského rudohoria.[4] Leží približne 3 km severne od Tisovca.[5]

Nachádza sa v juhozápadnej časti Spišsko-gemerského krasu, v geomorfologickom podcelku Muránska planina.[4] Leží v Banskobystrickom kraji, na hranici okresov Revúca a Rimavská Sobota a zasahuje na katastrálne územie obce Muráň a mesta Tisovec.[1] Najbližším sídlom je južne ležiaci Tisovec, východne sa nachádza Muráň, Muránska Lehota a Muránska Dlhá Lúka.[5] Vrch leží v Národnom parku Muránska planina a NPR Šarkanica.[2]

Šarkanica leží v južnej časti Muránskej planiny, v nevýraznom hrebeni vedúcom od Kľaku (1 409 m n. m.) južným smerom cez Ostricu (1 223 m n. m.). Západne sa nachádza Pacherka (960 m n. m.), Kostolný vrch (1 058 m n. m.), Bánovo (1 039 m n. m.) a Strieborná (987 m n. m.), severne Hajnáš (1 019 m n. m.), Vysoký vrch (1 263 m n. m.), Malá Stožka (1 204 m n. m.), Veľká Stožka (1 297 m n. m.), Kľak, Ostrica, Pavelková (1 144 m n. m.) a Macov vrch (1 096 m n. m.), východne Radzim (970 m n. m.), Kohút (1 409 m n. m.), Krížna poľana (1 018 m n. m.) a Tri chotáre (963 m n. m.) a južne Tŕstie (1 121 m n. m.), Ostrá (1 011 m n. m.) a Hradová (887 m n. m.).[2] Západne sa zvažujúce svahy odvodňujú prítoky Rimavy, voda z východných odteká prítokmi riečky Muráň do Slanej. Vrcholom vedie značená turistická trasa.[5]

Vrchol pokrýva súvislý lesný porast[6], ktorý neumožňuje rozhľad. Z lokalít s redšou vegetáciou je možné pozorovať najmä okolité vrchy Spišsko-gemerského krasu, no tiež Nízke Tatry, Veporské a Stolické vrchy a Revúcku vrchovinu.[7]

  • po zeleno značenej turistickej trase:

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-05-11]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
  2. a b c Stolické vrchy. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
  3. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 61.
  4. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-05-11]. Dostupné online.
  5. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-05-11]. Dostupné online.
  6. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-05-11]. Dostupné online.
  7. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-05-11]. Dostupné online.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]