Kostol Najsvätejšej Trojice (Liptovská Lúžna)
| Kostol Najsvätejšej Trojice (farský kostol) | |
 pohľad na kostol
| |
| Patrocínium: Najsvätejšia Trojica | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Žilinský |
| Obec | Liptovská Lúžna |
| Kresťanstvo | Rímskokatolícke |
| - cirkev | rímskokatolícka |
| - diecéza | Spišská diecéza |
| - dekanát | Ružomberský |
| - farnosť | Liptovská Lúžna |
| Adresa | Liptovská Lúžna 609 |
| Štýl | klasicistický |
| Materiál | kameň |
| Výstavba | 1843 – 1848 |
| Dátum | |
| - posvätenia (svätiteľ) | 27.9. 1992 (Mons.Andrej Imrich ) |
| Správa | Farnosť Liptovská Lúžna |
| Vlastník | Rímskokatolícka cirkev farnosť Liptovská Lúžna |
| Wikimedia Commons: Kostol Najsvätejšej Trojice (Liptovská Lúžna) | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Rímskokatolícky kostol Najsvätejšej Trojice v obci Liptovská Lúžna bol postavený v rokoch 1843 – 1848 v klasicistickom štýle. Patrí farnosti Liptovská Lúžna a je situovaný v strede obce na vyvýšenom návrší nad miestnym potokom Lúžňanka a tvorí významnú dominantu obce. V blízkosti kostola na západnej strane je najnovší cintorín a z východnej strany je dom smútku. Južnú stranu kostola v diali lemuje začínajúce pohorie Nízkych Tatier.
Jedná sa o jednoľoďovú stavbu s pôdorysom jednoramenného kríža, so vstavanou nízkou vežou. Stavba spočíva symbolicky na 12 stĺpoch (12 apoštolov). Kostol je orientovaný v smere sever-juh, z východnej strany pri svätyni je sakristia. Hlavný vchod do kostola je zo severnej strany, pod vežou kostola.
História kostola
[upraviť | upraviť zdroj]S prípravou stavby kostola sa začalo počas pôsobenia farára Antona Hubančíka. K schváleniu projektu kostola došlo 24. augusta 1824. Návrh projektu nového farského kostola v Lúžnej schválil spišský biskup Jozef Bélik (spišský biskup v rokoch 1824 – 1847). V druhej polovici roka 1824 sa začala materiálno technická príprava stavby, ktorá napredovala veľmi pomaly. V roku 1826 bol v prítomnosti komisie a župného geometra zameraný stavebný pozemok. V roku 1827 epidémia úplavice a v roku 1828 odchod farára Antona Hubančíka z Lúžnej pozastavili práce. V roku 1829 prišiel do farnosti Eduard Milovič, ktorý opäť započal zastavené práce okolo stavby nového kostola. Aj v tomto období bola stavba kostola sprevádzaná problémami. Začiatkom tridsiatych rokov vypukla epidémia cholery. Do roku 1843 prebiehali v rámci stavebných prác hlavne prípravy materiálu a terénne úpravy na kopci, kde mal kostol stáť.
Po smrti farára Eduarda Miloviča v máji roku 1843, sa za pôsobenia nového farára Jána Samuelyho začal stavať kostol. Základný kameň kostola bol požehnaný 24. septembra 1843 ružomberským farárom Jánom Nepomuk Záhorom a obradu sa zúčastnili všetci kňazi z okolitých farností.
Stavba postupovala rýchlo a počas roka 1848 boli dokončené stavebné práce. Slávnostné požehnanie nového kostola bola 1. októbra 1848. Požehnanie vykonal J. Moyš, kanonik a vicediakon pre Liptov a zároveň farár v Liskovej.
Z príležitosti požehnania kostola, panovník Ferdinand V. daroval oltárny obraz Najsvätejšej Trojice. Organár František Finkler vytvoril nový organ s dvanástimi registrami a pedálmi.
Na prelome 19. a 20. storočia interiér kostola vymaľoval maliar Bartolomej Szekely a namiesto podpisu sa zvečnil do podoby svätého Bartolomeja. Bočné oltáre Božského srdca a Panny Márie boli v roku 1900 nadobudnuté z tirolských dielní. Hlavný oltár Najsvätejšej Trojice bol kúpený z rovnakých dielní v roku 1910. Na bočných stenách svätyne kostola sa nachádzajú obrazy svätého Cyrila a Metoda a Nanebovzatia Panny Márie pochádzajúce z roku 1863, ktoré dal namaľovať vtedajší farár Ľudovít Čurjak.
Interiér kostola
[upraviť | upraviť zdroj]
Na hlavnom oltári sa nachádza ústredný obraz Najsvätejšej Trojice. Na obraze je zobrazená najsvätejšia Trojica: Otec, Syn a Duch Svätý. Pod nimi sú dvaja anjeli nesúci kríž. Po stranách oltárneho obrazu sú sochy svätých apoštolov Petra a Pavla. Nad oltárným obrazom sú sochy dvoch svätíc – kráľovien, pravdepodovne sv. Alžbety Uhoskej a svätej Margity Uhorskej. Pod oltárnym obrazom je bohostánok. Spodná časť oltára, menza, je ozdobená malými reliéfmi, na ktorých sú zobrazené scény z Ježišovho života.
Bočný oltár Božského Srdca Ježišovho má po stranách sochy dvoch svätíc: sv. Margity Márie Alacoque a sv. Kataríny Sienskej. Pri tomto oltári sa nachádza kamenná krstiteľnica neznámeho datovania. Bočný oltár Panny Márie Kráľovnej ruženca má po bokoch sochy svätých uhorských kráľov: Ladislava a Štefana. Na obidvoch bočných oltároch sa nachádzajú menšie bohostánky.
Na chrámových klenbách sú namaľované výjavy zo života Ježiša Krista: krst v rieke Jordán, pokúšanie Ježiša na púšti, búrka na jazere, agónia Krista v Olivovej záhrade. V rohoch klenieb sú namaľované výjavy 8 apoštolov. Obrazy sú lemované ornamentálnou výzdobou. Výmaľba klenby vo svätyni je z novšieho obdobia. Modernejším spôsobom je zobrazené zostúpenie Ducha Svätého na Pannu Máriu, V rohoch klenby sú výjavy štyroch evanjelistov.
Na chóre sa nachádza jednomanuálový organ z ôsmimi manuálovými registrami a dvoma pedálovými registrami. Vytvorený bol približne v prvých desaťročiach 20. storočia v dielni organára Sándora Országha v Budapešti.
Pod chórom sa nachádza menší oltár Sedembolestnej Panny Márie, v menze ktorého sa nachádza Boží hrob.
Steny chrámovej lode sú v spodnej časti lemenované 14 výjavmi krížovej cesty.
Sedem polkruhových okien kostola je zdobených vitrážami so symbolickým zobrazením siedmych sviatostí.
Zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]- Zvon vo veži kostola z hradu Likava z roku 1653
- Pápežský indult (odpustky) z roku 1784 udelený pápežom Piom VI. kostolu v Liptovskej Lúžnej
- Obraz Najsvätejšej Trojice darovaný cisárom Ferdinadom V. na bočnej stene vo svätyni.
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
kostolna loď -
organ -
krst Ježiša -
pokúšanie Ježiša -
Immaculata
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- Rímskokatolícky farský úrad Liptovská Lúžna, Historia domus Parochiae Luzsenensis
- Rímskokatolícky farský úrad Liptovská Lúžna, Canonica visitatio parochialis ecclesiae Luzenensis, 1825.
- Schematizmus venarabilis cleri almae Scepusiensis pro Anno a christo nato 1854