Preskočiť na obsah

Sedembolestná Panna Mária

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Matka Božia prebodnutá siedmimi mečmi smútku, socha, Iglesia de la Vera Cruz, Salamanca, Španielsko

Sedembolestná Panna Mária alebo Bolestná Panna Mária[1] (lat. Mater Dolorosa) je titul Panny Márie, ktorý sa vzťahuje na jej bolesti. V Rímskokatolíckej cirkvi je Sedembolestná Panna Mária patrónkou Slovenska. Dnes sa jej sviatok slávi 15. septembra. Liturgickým stupňom slávenia vo svete je spomienka, na Slovensku ako neprikázaný sviatok – slávnosť.[1][2] Na Slovensku je deň navyše podľa zákona č. 241/1993 Z. z o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch dňom pracovného pokoja.[3] Bolesť patrí k hlavným témam znázornenia Panny Márie v katolíckom kresťanskom umení (napr. pieta, či Mária pod krížom).

Historický vývoj kultu

[upraviť | upraviť zdroj]
El Greco, Mater Dolorosa, olej na plátne, 1595 až 1600, dnes Museo del Prado, Madrid, Španielsko

Pôvod úcty k Máriiným bolestiam je na kresťanskom Východe. Medzi jeho priekopníkov patril svätý Efrém Sýrsky. Na Západe sa kult vyvinul z úcty k piatim bolestiam (ranám) Ježiša Krista.[4] Máriinými bolesťami sa zaoberajú cirkevní otcovia a svätci ako Ambróz, Pavlín z Noly či Augustín z Hippa. Zo 6. storočia pochádza dramatická báseň o umučení Ježiša Krista, pripisovaná svätému Gregorovi Naziánskemu. Nachádzajú sa v nej aj verše o bolestiach Panny Márie.[5]

Mariánsky kult výrazne vzrástol v stredoveku. Od 11. storočia sa množili sa maľby Márie stojacej pod krížom i počet kostolov postavených na uctenie jej bolestí. Veľkým prínosom v oblasti úcty k Máriiným bolestiam bolo rytierstvo.[5] V 12. storočí sa nimi zaoberala početná asketická literatúra.[6] V 13. storočí úctu k Bolestnej Matke šírila rehoľa servítov (Rehoľa Služobníkov Panny Márie, založená 1240) a niekedy koncom stredoveku vznikol hymnus Stabat Mater (Stála Matka bolestivá).[1]

Prvá zmienka o sviatku Sedembolestnej Božej Matky pochádza z roku 1423 z Nemecka, kde sa spomínal na cirkevnom sneme v Kolíne nad Rýnom ako odprosenie za svätokrádeže spáchané husitmi. V 15. storočí vzniklo aj Bratstvo Siedmich bolestí Panny Márie.[5] Okolo roku 1667 povolil slávenie sviatku pápež Klement IX. Pripadal na tretiu nedeľu v septembri.[6] Pre celú Rímskokatolícku cirkev zaviedol úctu k Sedembolestnej v roku 1727 pápež Benedikt XIII. Jeho slávenie pripadlo na piatok pred Kvetnou nedeľou.[5] Pius VII. následne v roku 1814 po návrate zo zajatia Napoleonom zvýšil jeho liturgický stupeň slávenia a rozšíril na celú Katolícku cirkev.[1] Pius X. určil v roku 1913 jeho slávenie na 15. september.[7]

Kult na Slovensku

[upraviť | upraviť zdroj]
Bazilika Panny Márie Sedembolestnej, Šaštín-Stráže, Slovensko. Na priečelí sa nachádza nápis: „Sedembolestná Panna Mária – tebe slovenská spieva krajina.“[5]
anonymný autor, Obmäkčenie zlých sŕdc, ruská ikona Bohorodičky sedemkrát prebodnutej v duchu Simeonovho proroctva, súkromná zbierka

Chrámy zasvätené Bohorodičke začali na území Slovenska vznikať najmä po odchode Mongolov v polovici 13. storočia. Jej kult v Uhorsku šírili najmä františkáni.[7] Podľa niektorých názorov najstarší kostol zasvätený Sedembolestnej Panne Márii pochádza z roku 1245 a nachádza sa v Trstíne-Hájičku.[4] Iné zdroje (Róbert Letz) pripisujú najstaršie patrocínium Bolestnej Matky Božej na Slovensku františkánskemu kostolu a kláštoru v Skalici (1467).[7] Kult zosilnel aj v súvislosti s tureckou hrozbou. Prudký nárast patrocínií Sedembolestnej na území Slovenska začal v 18. storočí, v 20. storočí dosiahol počet 130 patrocínií.[7]

Najviac je kult Sedembolestnej na Slovensku spojený so Šaštínom. V kaplnke v priestoroch šaštínskej baziliky sa nachádza socha Sedembolestnej Panny Márie z roku 1564. Nechala ju vytvoriť veľká ctiteľka Bolestnej Panny Márie grófka Angelika Coborová-Bakičová. V roku 1744 bol v Šaštíne dostavaný Chrám Sedembolestnej Panny Márie,[4] už pred tým sa na mieste nachádzal menší votívny kostol. V roku 1924 priestory prevzali do správy saleziáni, ktorí na jeho mieste vybudovali pútnické miesto.[1] V roku 1964 pápež Pavol VI. dekrétom Quam pulchra prehlásil chrám za baziliku minor. V roku 1966 bola Sedembolestná potvrdená za hlavnú patrónku Slovenska.[6] Bazilika je dnes národnou svätyňou zrejme najvýznamnejším a najväčším mariánskym pútnickým miestom na Slovensku. Každoročne sa na miesto koná viacero púti, z nich najväčšia sa koná na sviatok Sedembolestnej 15. septembra.[4]

Jozef Cincík, Virgo Dolorosa Patrona Slovakiae securre nobis, slovenský mozaikový obraz, posvätený v roku 1977 Andrejom Grutkom, Bazilika Zvestovania Panny Márie, Nazaret

Na žiadosť slovenských veriacich a biskupov dovolil Pius XI. dekrétom Celebre apud Slovachiae gentem (v preklade Slávna u slovenského národa[7]) z 22. apríla 1927 používať po litániách invokáciu „Oroduj za nás Matka Sedembolestná“, čím Slovákom odobrili uctievať Sedembolestnú ako svoju patrónku.[1][4]

Významný je kult Sedembolestnej aj u zahraničných Slovákov. Americkí Slováci jej dokonca zasvätili františkánsky kláštor vo Valparaise, v Kanade je uctievaná ako patrónka hlavného strediska jezuitov v Cambridge. Slovenský pôvod má aj mozaikový obraz Márie v Bazilike Zvestovania Panny Márie v Nazarete.[1]

Dôraz na kult Sedembolestnej Slováci majú preukazovať najmä preto, že mala slovenskému ľudu dopomáhať v ťažkých historických okamihoch, čo zvýrazňuje aj prefácia eucharistickej modlitby[1] či responzóriový žalm pre liturgiu jej sviatku.[5]

Konkatedrála v Poprade z roku 1942, je taktiež zasvätená Sedembolestnej Panne Márii.

V roku 2014 slovenskí biskupi prehlásili rok 2014 za Rok Sedembolestnej Panny Márie.[4]

Filipínska Mater Dolorosa, socha

Bolesti Panny Márie

[upraviť | upraviť zdroj]

Bolesť Panny Márie je vyjadrená siedmimi symbolickými bolesťami. Ide o biblické číslo, ktoré vyjadruje plnosť. Mária tak podľa katolíckej náuky nebola len plná milosti, ale aj bolesti.[4] Aby sa skonkrétnil titul Sedembolestná, vypočítavali sa jednotlivé momenty. Ide o udalosti jej života spojené s jej synom Ježišom Kristom.

Najskôr sa počítali bolesti, ktoré Mária znášala s Kristom v dňoch jeho najväčšieho utrpenia:

  1. keď Ježiša zajali a bičovali,
  2. keď Ježiša predviedli pred Piláta a odsúdili,
  3. keď vyriekli nad Ježišom ortieľ smrti,
  4. keď Ježiša pribili na kríž,
  5. keď Ježiš vypustil ducha na kríži,
  6. keď Ježiša sňali z kríža,
  7. keď Ježiša uložili do hrobu.

Neskôr sa obraz rozšíril aj o Máriine bolesti z Kristovho detstva:[4]

  1. keď počula Simeonovo proroctvo o meči, ktorý aj jej prebodne srdce / Simeonovo proroctvo, ktorý predpovedal osud jej Syna, (Lk 2, 22-35) [8]
  2. keď utekala do Egypta, keď Herodes vraždil neviniatka, / Útek Svätej rodiny do Egypta, (Mt 2, 13-15)
  3. keď hľadala strateného Ježiša v Jeruzaleme, / Strata dvanásťročného Ježiša v chráme, (Lk 2, 41-50) [9]
  4. keď Ježiša zajali a odsúdili[6], / Stretnutie Matky so Synom na krížovej ceste (Krížová cesta, IV. zastavenie)
  5. keď Ježiš zomieral na kríži, / Ukrižovanie Ježiša Krista (Jn 19, 17-30)
  6. keď Ježiša zložili z kríža, / Prebodnutie boku Ježiša kopijou (alebo sňatie z kríža) (Mk 15, 42-46)
  7. keď Ježišovo telo kládli do hrobu. / Pochovanie Ježiša do hrobu (Jn 19, 38-42) [10]

Okrem nich sa však objavujú aj iné (rozsiahlejšie) výpočty Máriiných bolestí.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b c d e f g h ONDRUŠ, Rajmund. Blízki Bohu i ľuďom. 1. vyd. Bratislava : Tatran, 1991. ISBN 80-222-0277-0. S. 497 – 498.
  2. ↑ Liturgický kalendár Rímskokatolíckej cirkvi [online]. Tlačová kancelária konferencie biskupov Slovenska, [cit. 2020-09-20]. Dostupné online.
  3. ↑ 241/1993 Z.z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch [online]. Slov-lex, 20.10.1993, [cit. 2020-09-20]. Dostupné online.
  4. ↑ a b c d e f g h Pár faktov o kulte Sedembolestnej Panny Márie, patrónke Slovenska [online]. Tlačová kancelária konferencie biskupov Slovenska, 11.09.2019, [cit. 2020-09-20]. Dostupné online.
  5. ↑ a b c d e f História sviatku Sedembolestnej Panny Márie [online]. Farnosť Jánova Lehota, [cit. 2020-09-20]. (spracované podľa textu Mariána Majzla). Dostupné online.
  6. ↑ a b c d TRAVENEC, Boris. Sedembolestná Panna Mária, patrónka Slovenska. Prameň (Bratislava, Staré mesto: Farnosť Najsvätejšej Trojice Bratislava), roč. 2002, čís. 4. Dostupné online [cit. 2020-09-20].
  7. ↑ a b c d e MAJCHRÁK, Jozef. Ako sa Sedembolestná Panna Mária stala našou patrónkou [online]. Postoj, [cit. 2020-09-20]. Dostupné online.
  8. ↑ Sedembolestná Panna Mária [online]. Farnosť Kvačany, Katarínsky hlas, 2/2013. Dostupné online.
  9. ↑ Sedem bolestí Panny Márie [online]. Saletíni, Farnosť Považská Bystrica - Rozkvet. Dostupné online.
  10. ↑ Sedem bolestí Panny Márie [online]. Farnosť Jánova Lehota. Dostupné online.

Ďalšia literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Sedembolestná_Panna_Mária&oldid=7904078“