Preskočiť na obsah

Kostol svätého Kríža (Devín)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kostol svätého Kríža
Farský
Veža kostola
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Bratislavský kraj
Okres Bratislava IV
Mesto Bratislava
Mestská časť Devín
Náboženstvo  
 - cirkev rímskokatolícka
 - provincia Západná
 - arcidiéceza Bratislavská
 - dekanát Bratislava - Sever
 - farnosť Devín
Súradnice 48°10′24″S 16°59′13″V / 48,173333°S 16,986944°V / 48.173333; 16.986944
Štýl barok
Správa Farský úrad Devín
Štátny znak SRNárodná kultúrna pamiatka SR
ÚZPF[1]
 - číslo 104-326/0
 - dátum zápisu 23. 10. 1963
Poloha kostola na Slovensku
Poloha kostola na Slovensku
Poloha v Bratislave
Poloha v Bratislave
Wikimedia Commons: Kostol svätého Kríža (Devín)
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Kostol svätého Kríža (Panny Márie) je pôvodne gotická, neskôr viackrát prestavovaná sakrálna stavba v Bratislave v mestskej časti Devín, v okrese Bratislava IV.

Historický vývoj

[upraviť | upraviť zdroj]

Farský rímskokatolícky Kostol svätého Kríža v Devíne mal zložitý stavebný vývoj. Pôvodný jednoloďový kostol bez veže so štvorcovým presbytériom (pravdepodobne z polovice 13. storočia) stavitelia postupne rozšírili na gotické trojlodie. Z rokov 1672 – 1673 sa zachovali účty súvisiace s obnovou starobylého devínskeho kostola. Roku 1772 stavebne upravili vežu kostola a vybudovali hlavný vstupný a bočný portál. V roku 1788 preklenuli presbytérium klasicistickou (diamantovou) klenbou.

V sedemdesiatych rokoch 20. storočia sa uskutočnil archeologický i architektonický výskum kostola; starobylý chrám bol potom dôkladne reštaurovaný.

Južná loď chrámu má dve stavebné časti; v novšej sa zachovala pôvodná krížová klenba; interiér južnej lode osvetľujú štyri gotické okná. Severná loď má polygonálny uzáver a v podstate si dodnes zachovala pôvodný gotický vzhľad. Bočné lode boli s hlavnou loďou spojené lomenými oblúkmi.

Po stranách presbytéria sú dve sakristie; severná (staršia) je zaklenutá pôvodnou valenou klenbou; našlo sa v nej gotické pastofórium. Pri systematickom výskume kostola boli objavené dva veľké kamenné svorníky (pravdepodobne z pôvodnej klenby hlavnej lode), ďalej kamenný epitaf s jednoramenným krížom a dvoma kalichmi zo 14. storočia a umelecky vysoko hodnotný gotický reliéf, na ktorom je výjav z Olivovej hory po Poslednej večeri.

Predstavaná vysoká veža má dvojitú cibuľovú strechu; štvorhranná veža je horizontálne členená rímsami na tri poschodia. V rozoklanom tympanóne nad hlavným portálom sú na podstavcoch kamenné plastiky svätého Františka, Panny Márie a svätého Floriána.

V devínskom farskom kostole sa zachovala spodná časť monumentálneho reliéfu Nanebovzatia Panny Márie, ktorý bol pravdepodobne v strede ranobarokového oltára (v 17. storočí bol kostol v Devíne zasvätený Panne Márii). V 19. storočí umiestnili do presbytéria kostola hlavný oltár so stĺpovým pavilónovým tabernákulom na predstavenom oltárnom podstavci a s vysokým krížom vo vrchole. Pozornosť si zasluhuje korpus. Idealizovanú podobu Ukrižovaného (bez znakov utrpenia) vytvoril sochár ovplyvnený krížmi neskobarokového sochára Františka Xavera Messerschmidta. Bočné oltáre sv. Rodiny a Piety tvoria stĺpové architektúry s ústredným oltárnymi obrazmi. Mariánske bočné oltáre pripomínajú staré patrocínium Panny Márie. V južnej lodi je obraz Najsvätejšej Trojice z neogotického oltára. V kostole sa zachovala baroková kamenná krstiteľnica kalichového typu.

Návštevníkov zaujme i záhrada kostola, v ktorej je sústredená galéria sôch viažúcich sa k najranejším dejinám Slovákov: sediaca socha veľkomoravského kniežaťa Rastislava (dielo akademickej sochárky Ľudmily Cvengrošovej), ktorú premiestnili na križovatku na pol ceste k Devínskemu hradu, zostalo tam dnes súsošie slovanských vierozvestcov svätých Cyrila a Metoda. Vpravo pred vchodom je za balustrádovou kamennou ohradou vztýčený stĺp s motívom Ukrižovaného Krista na jeho hlavici.

Dopravné spojenie

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Cyril a Metod (Nám. práce; Nám. sv. Cyrila a Metoda)

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Pamiatkový objekt – podrobnosti [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR. Dostupné online.
  2. Dopravný podnik Bratislava [online]. Bratislava: Dopravný podnik Bratislava, [cit. 2022-04-08]. Dostupné online.
  3. Bratislava : Cestovné poriadky. imhd.sk (Bratislava: mhd.sk). Dostupné online [cit. 2024-06-07].
  4. Cestovné poriadky prímestskej autobusovej dopravy - ARRIVA Bratislava [online]. arriva.sk, [cit. 2022-06-26]. Dostupné online.
  5. Total Avengers s.r.o.. Cestovné poriadky [online]. idsbk.sk, [cit. 2022-06-26]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • A. Bagin, Kostoly a kaplnky hlavného mesta SSR Bratislavy, Spolok sv. Vojtecha, Trnava, 1988
  • I. Janota, Rehole, kostoly a kláštory v Bratislave, Albert Marenčin - Vydavateľstvo PT, Bratislava, 2008, ISBN 978-80-89218-65-3

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]