Preskočiť na obsah

Laurinská brána

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Súradnice: 48°08′39″S 17°06′43″V / 48,144103°S 17,111895°V / 48.144103; 17.111895

Rekonštrukcia Laurinskej brány od Karla Frecha podľa údajov bratislavského archivára Ovidia Fausta[1]

Laurinská brána (nem. Lorenzertor, maď. Lőrinc-kapu) bola jednou zo štyroch stredovekých brán mestského opevnenia vnútorného mesta Bratislavy. Nachádzala sa na konci Dlhej (dnes Laurinskej) ulice v mieste pred dnešným Mestským divadlom Pavla Országha Hviezdoslava. Laurinskú bránu zbúrali v roku 1778 pri odstraňovaní bratislavského mestského opevnenia. Bránu v súčasnosti pripomína symbolická mreža ukotvená na lanách nad Laurinskou ulicou a pamätná tabuľa na chodníku.

Pôdorys Laurinskej brány po prístavbe barbakánu. 1. Vnútorná (vežová) brána, 2. Vjazd 3. Priekopový most 4. Laurinská ulica 5. Zástavba 6. Pekárska bašta 7. Parkán 8. Trhové priekopy 9. Priekopy v mieste Andrášiho ulice 10. Stará priekopa

Laurinskú bránu postavili v druhej polovici 13. storočia, pravdepodobne spolu s najstarším mestským opevnením. Zo severnej strany ju chránila Mäsiarska bašta a z južnej strany okrúhla Pekárska bašta na juhovýchodnom rohu hradieb. V listinách sa prvýkrát spomína v roku 1412.[1]

Pôvodne to bola hranolová stavba s pomerne dlhým podbráním, chránená vodnou priekopou s padacím mostom.[2] Brána pozostávala z vnútornej, prostrednej a vonkajšej veže. Nad prostrednou vežou bola ochodza so šindľovou strechou ozdobenou zlatou guľou a zástavami z erbom. Vo vnútornej veži bol sklad pušného prachu a sklad kamenných gulí.

V 15. storočí pri ďaľšom opevňovaní mesta z obáv pred útokmi Husitov bránu rozšírili o barbakán, opevnený vjazd s ostrou zákrutou, ktorá zabraňovalia priamemu útoku zvonku na bránu. Posledným svedectvom barbakánu je dnes už len zákruta na Laurinskej ulici v úseku medzi bývalou Laurinskou bránou a vyústením ulice na Námestie Slovenského národného povstania.

Pomenovanie

[upraviť | upraviť zdroj]

Pomenovanie brány sa zaužívalo podľa farského kostola svätého Vavrinca (lat. Laurentius, nem. Lorenz, staršie slov. Laurinc) na predmestí pred bránou, ktorý sa prvýkrát spomína v listinách z roku 1311. Okolo kostola sa rozprestieral rovnomenný cintorín s kaplnkou svätého Jakuba. Kostol zbúrali v prvej polovici 16. storočia a cintorín odstránili v roku 1774 pri búraní mestského opevnenia.[1]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Lorenzertor na nemeckej Wikipédii.
  2. HOLČÍK, Štefan. Pri Laurinskej bráne vyúsťoval aj potok [online]. Bratislavské noviny, 2009-03-26, [cit. 2021-07-02]. Dostupné online.