Preskočiť na obsah

Universitas Istropolitana

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Universitas Istropolitana
Academia Istropolitana
univerzita
Štát Slovensko Slovensko
Región Bratislavský kraj
Okres Bratislava I
Mesto Bratislava
Mestská časť Staré Mesto
Súradnice 48°08′33″S 17°06′23″V / 48,1425°S 17,1064°V / 48.1425; 17.1064
Pre verejnosť Obmedzený, akademická pôda
Najľahší výstup z Ventúrskej ulice
Štátny znak SR Národná kultúrna pamiatka SR
Pred r. 2002[1]
 - názov Academia Istropolitana
ÚZPF[2]
 - číslo 49/1-5
 - dátum zápisu 23. 10. 1963
Poloha v rámci Bratislavy
Poloha v rámci Bratislavy
Poloha v rámci Starého Mesta
Poloha v rámci Starého Mesta
Wikimedia Commons: Universitas Istropolitana
Webová stránka: http://www.acadistr.sk/
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Universitas Istropolitana[3] (Iné názvy: Universitas Histropolitana,[4][5][6] Universitas Histropolensis,[4] Universitas Posoniensis,[4][5][6] od 16. storočia aj Academia Istropolitana[6]) (1465/1467 – cca 1491) v Bratislave bola najstaršou univerzitou založenou na území Slovenska.

Dejiny

[upraviť | upraviť zdroj]

Založením University Istropolitany Matejom Korvínom v roku 1465 sa začali písať dejiny vysokého školstva na území dnešného Slovenska. V tomto roku na žiadosť Mateja Korvína pápež Pavol II. poveril Jána Vitéza zo Sredny, arcibiskupa ostrihomského, a Jána z Čazmy (Jána Pannónia), pécskeho biskupa, založením univerzity v Uhorsku (v tom čase jedinej, hoci nie prvej). Roku 1467 zomrel bohatý bratislavský mešťan Gmaitl a jeho domy aj s príslušenstvom pripadli kráľovi. Matej Korvín sa rozhodol, že ich použije ako univerzitné budovy a umiestnil univerzitu do Bratislavy.

O dva roky neskôr začala svoju činnosť štyrmi fakultami: teologickou, právnickou, lekárskou a umeleckou (filozofickou). Škola bola zriadená podľa štatútov bolonskej univerzity a vládla na nej humanistická a protischolastická atmosféra, dôraz sa kládol na prírodné vedy, matematiku, astronómiu a medicínu. Do roku 1472 ju viedli Ján Vitéz ako kancelár univerzity a tiež bratislavský prepošt Juraj von Schönberg.

Učitelia najprv prišli z Viedenskej univerzity, neskôr z Talianska a Poľska (z Krakova). Od roku 1467 do 1471 na univerzite pôsobil známy nemecký matematik, astrológ a astronóm Johannes Müller von Königsberg (Regiomontanus). Ďalej tu napríklad pôsobili Poliaci Martin z Olkusza a magister Peter, Nemci Mikuláš Schricker, Erazmus z Rezna, z územia dnešného Slovenska pochádzali Vavrinec Koch z Krompách a Martin zo Štiavnice. Prednášal tu tiež vzdelaný kanonik Ján Han z Weytry. Profesori používali knihy z bohatej a vzácnej knižnice bratislavskej kapituly, na čo získal súhlas Juraj von Schönberg.

Roku 1472 Jána Vitéza uväznili, pretože spolu s Jánom z Čazmy 1471 – 1472 zorganizovali sprisahanie, pri ktorom mal poľský kráľ Kazimír IV. získať uhorský trón. Viacerí učitelia nato opustili univerzitu.

Po dobytí Viedne Matejom Korvínom (1485) a smrti Juraja von Schönberg (1486) nastal postupný úpadok univerzity. Pracovať prestala niekedy v období 1488 – 1490. Definitívne skončila po smrti Mateja Korvína, ktorý univerzitu financoval.

Dnes je budova sídlom Divadelnej fakulty Vysokej školy múzických umení a patrí medzi sedem Národných kultúrnych pamiatok (NKP) v Bratislave, vyhlásených pred rokom 2002.

Po univerzite je pomenovaná planétka (11614) Istropolitana.

Nápis na budove

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Zoznam vybraných národných kultúrnych pamiatok [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2016-04-05]. Dostupné online.
  2. ↑ Pamiatkový objekt – podrobnosti [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2016-04-05]. Dostupné online.
  3. ↑ ČAPLOVIČ, Dušan. Dejiny Slovenska. [s.l.] : AEPress, 2000. 309 s. ISBN 8088880394. S. 130.
  4. ↑ a b c HRUŠOVSKÝ, Igor. Problémy, portréty, retrospektívy. Bratislava : Slovenská akadémia vied, 1965. 209 s. S. 165.
  5. ↑ a b HOLOTÍK, Ľudovít; VANTUCH, Anton. Humanizmus a renesancia na Slovensku v 15.-16 storočí. Bratislava : Slovenská akadémia vied, 1967. 508 s. S. 5, 75.
  6. ↑ a b c VARSIK, Branislav a kol. 50 rokov Univerzity Komenského v Bratislave. Bratislava : Univerzita Komenského, 1969. 636 s. S. 9.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • kolektív autorov: Učebné texty pre vlastivedných sprievodcov po Bratislave I. – Dejiny Bratislavy, Vydavateľ: Bratislavská informačná služba, Bratislava 2001

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]
Portal Historický portál
Bratislavský portál
Umelecký portál
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Universitas_Istropolitana&oldid=7870493“