Kozmické havárie

V nasledujúcom zozname je stručná charakteristika havárií v priebehu kozmických misií s ľudskými obeťami. Do dnešného dňa malo tragické následky 4 (5) vesmírne lety, z toho 2 sovietske (ruské) a 2 (3) americké. Spolu prišlo o život 18 (21) kozmonautov, z toho 13 (16) Američanov, 4 Rusi a 1 Izraelčan (číslo v zátvorke je spolu s haváriou Apollo 1, ktorá sa odohrala pri pozemných testoch a preto sa niekedy medzi kozmické katastrofy nezaraďuje).

Nižšie sú stručne spomenuté aj najväčšie havárie, ktoré sa síce neudiali počas pilotovaných kozmických letov, no priamo či nepriamo súvisia s kozmickým výskumom.

Pilotované lety Ruska/Sovietskeho zväzu

Sojuz 1

Bližšie informácie v hlavnom článku: Sojuz 1

Posádka:

Vladimir Komarov

Let Sojuz-1 mal byť prvým pilotovaným letom kozmickej lode Sojuz. Odštartoval 23. apríla 1967. O deň neskôr mala byť vypustená loď Sojuz-2 s dvoma kozmonautmi na palube a obidve lode sa mali vo vesmíre spojiť. Štart Sojuzu-2 napokon neprebehol, pretože Sojuz-1 mal na obežnej dráhe veľké problémy. Nevyklopil sa jeden slnečný panel, zlyhal stabilizačný systém lode. Kvôli týmto a ďalším ťažkostiam sa napokon riadiace stredisko rozhodlo let predčasne ukončiť. 24. apríla pri pokuse o pristátie však zlyhal hlavný aj záložný padákový systém. Loď plnou rýchlosťou 150 metrov za sekundu dopadla do stepi a explodovala.

Sojuz 11

Bližšie informácie v hlavnom článku: Sojuz 11

Posádka:

Katastrofa sa odohrala pri návrate prvej posádky, ktorá dlhodobo pracovala na orbitálnej stanici Saľut 1. Misia bola predčasne ukončená kvôli skratu a nasledovnému požiaru na palube stanice, hoci kozmonautom sa podarilo ho zvládnuť. 29. júna sa Sojuz s trojčlennou posádkou oddelil od stanice a na treťom samostatnom obehu začala posádka pristávací manéver. Pri oddelení motorového a orbitálneho bloku od návratovej kabíny sa buď kvôli otrasom spôsobeným odpálením blokov, alebo v dôsledku chybného odpálenia predčasne uvoľnil vyrovnávací vzduchový ventil. Z lode začal unikať vzduch, došlo k výraznému poklesu tlaku. Posádka stratila vedomie a v nasledujúcich chvíľach došlo k zástave srdcovej činnosti. Členovia posádky Sojuzu 11 sú dodnes jedinými ľuďmi, ktorý zahynuli priamo v kozmickom priestore (vo výške nad 100 km).

Pilotované lety USA

Apollo 1

Bližšie informácie v hlavnom článku: Apollo 1

Posádka:

27. januára 1967 sa na myse Canaveral konalo simulované odpočítavanie štartovacej zostavy Apollo 1 (Apollo 204) a nosnej rakety Saturn 1B. Keďže nešlo o skutočnú misiu iba o skúšku, táto tragédia sa niekedy medzi kozmické katastrofy nezaraďuje. Po niekoľkých hodinách skúšania bol v čase 18:30:54 detegovaný prudký pokles napätia na elektrorozvodnom okruhu lode, čo bol následok skratu. Skrat spôsobil požiar, ktorý ohlásil Chaffee o desať sekúnd neskôr. Oheň bol najprv spozorovaný pod Grissomovým kreslom, neskôr sa rozšíril po celej kabíne. Astronauti sa pokúšali otvoriť dvere, ale otvorenie dvojplášťových dverí prebiehalo príliš pomaly. V kabíne naplnenej pôvodne takmer čistým kyslíkom navyše neustále narastal tlak, kvôli ktorému nebolo možné dvere vyklápané dovnútra otvoriť. Napokon konštrukcia pretlak nevydržala a praskla. Príčinou smrti posádky bolo pravdepodobne zadusenie.

Challenger

Bližšie informácie v hlavnom článku: STS-51-L

Posádka:

K havárii raketoplánu Challenger došlo pri štarte misie STS-51-L dňa 28. januára 1986 v čase T+73 sekúnd. Príčinou bolo prehorenie tesniaceho prúžku štartovacieho raketového motoru SRB. Po prepálení izolácie plamene prepaľovali jednak naďalej samotný motor, jednak spoj medzi motorom a hlavnou palivovou nádržou ET. Špica uvoľneného motoru potom prederavila nádrž, unikajúci vodík a kyslík sa okamžite vznietil a nádrž explodovala. Vzápätí explózia rozmetala aj družicový stupeň. Kabína pre posádku po explózii ostala vcelku, hoci pravdepodobne stratila hermetickosť. Je možné, že posádka zahynula až v okamihu dopadu na vodnú hladinu z 22 kilometrovej výšky.

Columbia

Bližšie informácie v hlavnom článku: Havária raketoplánu Columbia

Posádka:

K havárii raketoplánu Columbia došlo v priebehu zostupu atmosférou v závere letu STS-107 dňa 1. februára 2003 vo výške 60 km nad Texasom. Tepelná izolácia na nábežnej hrane krídla bola poškodená nárazom izolačnej peny z hlavnej palivovej nádrže ET ešte pri štarte. Do takto vzniknutej trhliny sa pri pristávaní dostala žeravá plazma, ktorá prepaľovala jeho vnútornú konštrukciu. Napokon došlo k odtrhnutiu ťažko poškodeného krídla. Nasledovalo roztrhanie raketoplánu aerodynamickými silami a usmrtenie posádky. Havária sa odohrala len 16 minút pred plánovaným pristátím.

Iné

V nasledujúcom zozname sú stručne spomenuté aj najväčšie havárie, ktoré sa síce neudiali počas pilotovaných kozmických letov, ale priamo či nepriamo súvisia s kozmickým výskumom:

24. október 1960 – došlo k najväčšej havárii v histórii raketovej techniky, k tzv. Nedelinovej katastrofe, pri ktorej na kozmodróme Bajkonur explodovala počas príprav ku štartu balistická raketa R-16 a zahynulo podľa rôznych zdrojov od 78 do 165 ľudí

9. august 1965 – pri požiari po vznietení hydraulickej tekutiny z balistickej rakety Titan 2 počas prác v raketovom sile v americkom štáte Arkansas zahynulo 53 ľudí

18. marec 1980 – pri výbuchu nosnej rakety Vostok-2M počas predštartovných príprav na kozmodróme Pleseck zahynulo 48 ľudí

15. február 1996 – čínska raketa Čchang-čeng 3B so satelitom Intelsat 708 sa krátko po štarte z kozmodrómu Si-čchang odchýlila od správnej dráhy a dopadla na blízku dedinu, Čína oficiálne priznala 6 obetí, no podla niektorých zdrojov ich mohlo byť takmer 100

22. august 2003 – pri výbuchu brazílskej rakety VLS-1 na kozmodróme Alcantara počas príprav štartu prvej brazílskej družice zahynulo 21 ľudí

Kozmonautický portál