Královéměstecká tabule
| Královéměstecká tabule | |
| geomorfologický okrsok | |
 Žehuňský rybník, v pozadí vrch Báň (Hradčanská kuesta)
| |
| Štát |  Česko
|
|---|---|
| Nadradená jednotka |
Mrlinská tabule |
| Susedné jednotky |
Rožďalovická tabule Milovická tabule Ovčárská pahorkatina Východolabská tabule Jičínská pahorkatina |
| Podradné jednotky |
Lovčická tabule Záhornická tabule |
| Najvyšší bod | Báň |
| - výška | 272 m n. m. |
| Rozloha | 208,1 km² (20 810 ha) |
| Geologické zloženie | ílovec, slieňovec, prachovec |
  Královéměstecká tabule Poloha na mape Česka
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
| Súradnice: 50°14′29″S 15°18′46″V / 50,2413456°S 15,3128981°V | |
Královéměstecká tabule je geomorfologický okrsok na východe a juhovýchode Mrlinskej tabule, ležiaci v okrese Nymburk v Stredočeskom kraji a v okresoch Jičín a Hradec Králové v Královohradeckom kraji.
Poloha a sídla
[upraviť | upraviť zdroj]
Územie okrsku leží zhruba medzi sídlami Rožďalovice (na severozápade), Dymokury (na západe), Opočnice a Hradčany (na juhozápade), Chlumec nad Cidlinou (na juhovýchode) a Slavhostice (na severovýchode). Úplne vnútri okrsku leží titulné mesto Městec Králové a väčšie obce Běrunice, Lovčice, Sloveč a Kněžice.[1]
Charakteristika územia
[upraviť | upraviť zdroj]Je to plochá pahorkatina v povodí ľavých prítokov strednej Mrliny na vrchnoturónskych až coniackých slieňovcoch, vápnitých ílovcoch a prachovcoch s polohami křemitých ílovcov. Tvorí plošinný až mierne zvlnený erózne denudačný povrch kvartérneho obdobia, s rozsiahlymi štruktúrne denudačnými plošinami a kryopedimentami, na severe rozčlenená plytkými plochými údoliami a denudačnými vyvýšeninami. Na západe je výrazný okrajový štruktúrne denudačný svah k Nymburskej kotline podmienený odolnejšími kremitými ílovcami (tzv. inoceramovými opukami). Pahorkatina je zalesnená z 30%, lesy sú len na západe a juhu vo veľkých celkoch. Hojné sú dubohrabiny, borovicové aj smrekové porasty. Na väčších tokoch ležia pretiahnuté rybníky. Okrsok zahŕňa chránené územia Vinný vrch, Báň, Rybník Kojetín a Kopičácký rybník, Kněžičky. Sú tu bažantnice Kněžický-Činěves (149 ha) a bažantnice Dymokury (1200 ha), vrty s kyselkami.[2]
Geomorfologické členenie
[upraviť | upraviť zdroj]Okrsok Královéměstecká tabule (podľa značenia Jaromíra Demka VIB-3D-1) patrí do celku Středolabská tabule a podcelku Mrlinská tabule.
Ďalej sa člení na podokrsky Lovčická tabule na juhu a Záhornická tabule na severe.[3]
Tabuľa susedí s ďalšími okrskami Středolabskej tabule (Rožďalovická tabule na severozápade, Milovická tabule na západe a Ovčárská pahorkatina na juhozápade) a s celkami Východolabská tabule na juhu a východe a Jičínská pahorkatina na severe.[2]
Kompletné geomorfologické členenie celej Středolabskej tabule uvádza nasledujúca tabuľka:
Významné vrcholy
[upraviť | upraviť zdroj]Najvyšším vrcholom Královéměstecké tabuľa je Báň (272 m n. m.).
- Báň (272 m), Lovčická tabule
- Homolka (257 m), Záhornická tabule
- Vinný vrch (252 m), Lovčická tabule
- Kostelíček (241 m), Lovčická tabule
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Královéměstecká tabuľa na Mapy.cz
- ↑ a b DEMEK, Jaromír; MACKOVČIN, Peter, a kolektív. Zeměpisný lexikon ČR: Hory a nížiny. 2. vyd. Brno : AOPK ČR, 2006. 582 s. ISBN 80-86064-99-9.
- ↑ BALATKA, Břetislav; KALVODA, Jan. Geomorfologické členění reliéfu Čech. Praha : Kartografie Praha, 2006. ISBN 80-7011-913-6.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Královéměstecká tabule na českej Wikipédii.