Čáslavská kotlina
| Čáslavská kotlina | |
| geomorfologická jednotka | |
 Čáslavská kotlina z hradu Lichnice
| |
| Štát |  Česko
|
|---|---|
| Nadradená jednotka |
Středolabská tabule |
| Susedné jednotky |
Nymburská kotlina Českobrodská tabule Východolabská tabule Železné hory Hornosázavská pahorkatina |
| Podradené jednotky |
Žehušická kotlina Ronovská tabule Labsko-klejnárská niva |
| Najvyšší bod | U Písku |
| - výška | 341 m n. m. |
| Rozloha | 298 km² (29 800 ha) |
| Geologické zloženie | slieňovec, prachovec, viate piesky |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Čáslavská kotlina je podcelok v juhovýchodnej časti Středolabskej tabule, ležiaci v okresoch Kolín a Kutná Hora v Stredočeskom kraji, v okrese Chrudim v Pardubickom kraji a v okrese Havlíčkův Brod v kraji Vysočina.
Poloha a sídla
[upraviť | upraviť zdroj]
Čáslavská kotlina sa rozkladá zhruba medzi mestami Kutná Hora na západe, Golčův Jeníkov na juhu, Třemošnice na juhovýchode, Týnec nad Labem a Kolín na severe . Úplne vnútri kotliny sú mestá Čáslav a Ronov nad Doubravou.
Charakteristika územia
[upraviť | upraviť zdroj]Je to neotektonická zníženina pri juhozápadnom úpätí Železných hôr, tvorená prevažne turónskymi slieňovcami, piesočnatými slieňovcami a vápnitými prachovcami, menej horninami kutnohorského kryštalinika a moldanubika. Vyznačuje sa plochým dnom klesajúcim k severozápadu, so štruktúrne denudačnými plošinami, geomorfologicky menej výraznými riečnymi terasami, širokými údolnými nivami Doubravy, Klejnárky a priľahlého úseku stredného toku Labe, s pokrývmi viatych pieskov a miestami s exhumovaným predkriedovým kryštalinickým georeliéfom zarovnaných povrchov a uzlov.[1]
Geomorfologické členenie
[upraviť | upraviť zdroj]Podcelok Čáslavská kotlina (podľa značenia Jaromíra Demka VIB-3B) patrí do celku Středolabská tabule. Ďalej sa člení na okrsky Žehušická kotlina (VIB-3B-1) na severe, Ronovská tabule (VIB-3B-2) na juhu a Labsko-klejnárská niva ( VIB-3B-3) na severozápade.[1]
Podľa členenie Balatku a Kalvodu[2] má Čáslavská kotlina len 2 rozsiahlejšie okrsky (Žehušická kotlina a Ronovská kotlina).
Kotlina susedí s ďalšími podcelkami Středolabskej tabule (Nymburská kotlina a Českobrodská tabule na severozápade) a s celkami Východolabská tabule na severe, Železné hory na východe a Hornosázavská pahorkatina na juhu a západe.[1]
Kompletné geomorfologické členenie celej Středolabskej tabule uvádza nasledujúca tabuľka:
Najvyššie vrcholy
[upraviť | upraviť zdroj]Najvyšším vrcholom Čáslavskej kotliny je U Písku (341 m n. m.).
- U Písku (341 m), Ronovská tabule
- Bambousek (306 m), Ronovská tabule
- Kamajka (231 m), Žehušická kotlina
- Žehušická skalka (225 m), Žehušická kotlina
- Na Kačinách (220 m), Žehušická kotlina
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c DEMEK, Jaromír; MACKOVČIN, Peter, a kolektív. Zeměpisný lexikon ČR: Hory a nížiny. 2. vyd. Brno : AOPK ČR, 2006. 582 s. ISBN 80-86064-99-9.
- ↑ BALATKA, Břetislav; KALVODA, Jan. Geomorfologické členění reliéfu Čech. Praha : Kartografie Praha, 2006. ISBN 80-7011-913-6.
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Čáslavská kotlina na českej Wikipédii.