Rožďalovická tabule
| Rožďalovická tabule | |
| geomorfologický okrsok | |
 Terasy Jizerskej tabule spadajúce do Rožďalovickej tabule pri dedine Studce
| |
| Štát |  Česko
|
|---|---|
| Nadradená jednotka |
Mrlinská tabule |
| Susedné jednotky |
Královéměstecká tabule Milovická tabule Jizerská tabule Jičínská pahorkatina |
| Podradené jednotky |
Kopidlenská kotlina Křinecká tabule |
| Najvyšší bod | Ostrá hůrka |
| - výška | 278 m n. m. |
| Rozloha | 132,2 km² (13 220 ha) |
| Geologické zloženie | ílovec, slieňovec, prachovec |
  Rožďalovická tabule Poloha na mape Česka
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
| Súradnice: 50°18′34″S 15°09′42″V / 50,3094306°S 15,1615594°V | |
Rožďalovická tabule je geomorfologický okrsok na severe a severozápade Mrlinskej tabule, ležiaci v okresoch Nymburk a Mladá Boleslav v Stredočeskom kraji a v okrese Jičín v Královohradeckom kraji.
Poloha a sídla
[upraviť | upraviť zdroj]
Územie okrsku leží zhruba medzi sídlami Rožďalovice (na východe), Dymokury (na juhovýchode), Křinec (na juhu), Loučeň (na juhozápade), Košík (na západe), Domousnice (na severozápade), Libáň (na severe) a Kopidlno (na severovýchode). Niektoré z týchto sídiel do okrsku zasahujú čiastočne či väčšou časťou, titulné mesto Rožďalovice a mestá Libáň a Kopidlno tu ležia celé. Ďalej je tu obec Dětenice.[1]
Charakteristika územia
[upraviť | upraviť zdroj]Je to plochá pahorkatina v povodí stredného toku Mrliny na vrchnoturónskych až coniackých ílovcoch, slieňovcoch a prachovcoch s výraznejšie zvlneným erózne denudačným reliéfom vyvýšenín, svedeckých vrchov (so štrkmi premiestnenými zo staropleistocénnych terás Jizery), kryopedimentov a široko roztvorených údolí stromovitej vodnej siete. Z akumulačných tvarov sú zastúpené údolnej nivy, nízke terasy a náplavové kužeľa, v širšej oblasti sútoku Mrliny s Hasinským potokom vznikla erózna Kopidlenská kotlina. Pahorkatina je zalesnená z 20%, z okolitých jednotiek sem presahujú lesné celky s prevahou dubohrabín, miestami sú smrekové porasty a lužné lesíky. Južná časť je prakticky tvorená len poľami. Je tu niekoľko väčších rybníkov s nadväzujúcimi mokraďami (Rožďalovické rybníky) - niektoré sa pripravujú k ochrane, Chotuc, zámok v Kopidlno so zámockým parkom, vrty s kyselkami.[2]
Geomorfologické členenie
[upraviť | upraviť zdroj]Okrsok Rožďalovická tabule (podľa značenia Jaromíra Demka VIB-3D-2) patrí do celku Středolabská tabule a podcelku Mrlinská tabule.
Ďalej sa člení na podokrsky Kopidlenská kotlina na severe a Křinecká tabule na juhu.[3]
Tabuľa susedí s ďalšími okrskami Středolabskej tabule (Královéměstecká tabule na juhovýchode a Milovická tabule na juhu) a s celkami Jizerská tabule na západe a Jičínská pahorkatina na severe a východe.[2]
Kompletné geomorfologické členenie celej Středolabskej tabule uvádza nasledujúca tabuľka:
Významné vrcholy
[upraviť | upraviť zdroj]Najvyšším vrcholom Rožďalovické tabuľa je Ostrá hůrka (278 m n. m.).
- Ostrá hůrka (278 m), Kopidlenská kotlina
- Holoviska (248 m), Křinecká tabule
- Chotuc (254 m), Křinecká tabule
- Kuncberk (215 m), Křinecká tabule
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Rožďalovická tabuľa na Mapy.cz
- ↑ a b DEMEK, Jaromír; MACKOVČIN, Peter, a kolektív. Zeměpisný lexikon ČR: Hory a nížiny. 2. vyd. Brno : AOPK ČR, 2006. 582 s. ISBN 80-86064-99-9.
- ↑ BALATKA, Břetislav; KALVODA, Jan. Geomorfologické členění reliéfu Čech. Praha : Kartografie Praha, 2006. ISBN 80-7011-913-6.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Rožďalovická tabule na českej Wikipédii.