Preskočiť na obsah

Kremnické Bane

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kremnické Bane
(nem.) Johannesberg
obec
Kostol sv. Jána Krstiteľa
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Žiar nad Hronom
Región Tekov
Vodný tok Kremnický potok
Nadmorská výška 784 m n. m.
Súradnice 48°44′00″S 18°55′00″V / 48,733333°S 18,916667°V / 48.733333; 18.916667
Rozloha 7,74 km² (774 ha) [1]
Obyvateľstvo 246 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 31,78 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1361
Starosta Juraj Vozár[3] (nezávislý)
PSČ 967 01 (pošta Kremnica 1)
ŠÚJ 516988
EČV (do r. 2022) ZH
Tel. predvoľba +421-45
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad
Kremnické Bane 1
967 01
E-mailová adresa poslať email
Telefón +421 45 6755122
Fax +421 45 6755122
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Kremnické Bane
Webová stránka: obeckremnickebane.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Kremnické Bane (zast. Piargy) sú obec na Slovensku v okrese Žiar nad Hronom. V súčasnosti je známa hlavne neďalekým geografickým stredom Európy.

Kremnické Bane sú malá obec, nachádzajúca sa v Kremnických vrchoch, asi 4 km severne od mesta Kremnica. Rozprestiera sa v doline, vo výške medzi 700 a 800 m n. m. Prvá písomná zmienka obci je z roku 1361. Prvými obyvateľmi obce boli nemeckí kolonizátori, ktorí prišli na územie Slovenska v 13. storočí, kvôli tomu, že sa v Kremnických vrchoch začalo ťažiť zlato a iné drahé kovy.

Kremnické Bane sú pôvodne nemecká banícka osada spomínaná už v roku 1361. Obec mala počas svojej histórie rôzne názvy, ako Johanesberg, Piargy a terajší Kremnické Bane. Až do konca 2. svetovej vojny tu žili predovšetkým obyvatelia nemeckej národnosti, keď na základe Benešových dekrétov bolo veľa z nich vysťahovaných do Nemecka.

Vo svojej histórii bola obec buď samostatná alebo patrila pod mesto Kremnica. Naposledy bola miestnou časťou Kremnice medzi rokmi 1980 a 1991. Odvtedy je opäť samostatná.

Kultúra a zaujímavosti

[upraviť | upraviť zdroj]

Kostol sv. Jána Krstiteľa

[upraviť | upraviť zdroj]

Rímskokatolícky kostol sv. Jána Krstiteľa, trojloďová gotická stavba s polkruhovo ukončeným presbytériom a predstavanou vežou z druhej polovice 13. storočia. Pôvodne vznikla ako románska rotunda. Nachádza sa v kopcoch nad dedinou. V 15. storočí bola realizovaná nová hviezdicová rebrová klenba rotundy, tá sa z veľkej časti zachovala dodnes. Západná časť rotundy bola odbúraná pravdepodobne v 16. storočí, kedy k nej bolo pristavané gotické trojlodie a zväčšila sa tak kapacita stavby. V rokoch 15291673 bol kostol evanjelický, z tohto obdobia pochádza aj vročenie 1588 na portáli v podveží. Kostol prešiel obnovou po poskodení vandalmi v rokoch 1989-2007.[4]

  • Kaplnka Narodenia Panny Márie, pôvodne baroková kaplnka z roku 1726. V roku 1910 bola prestavaná v neogotickom štýle s kvadratickým ukončením presbytéria. Je zaklenutá štukovou rebrovou klenbou. V interiéri sa nachádza neogotické zariadenie a ľudová drevorezba sv. Jána Nepomuckého z 18. storočia. Fasády kaplnky sú hladké, členené opornými piliermi a oknami s lomeným oblúkom. Veža kaplnky je ukončená ihlancovou helmicou.[5]
  • Súbor baníckych domov, ide o prízemné či dvojpodlažné stavby s valbovou strechou pokrytou šindľom z 18. až 19. storočia.[6]

Nad obcou sa nachádza symbolický Stred Európy pri gotickom Kostole svätého Jána, z ktorého strechy tečie voda na jednu stranu do Váhu a na druhú do Hrona. Neďaleko kostola je aj najvyšší bod chotára, skala Trnovník (nem. Dornstein) vo výške 990 m n. m.

Národnostné zloženie

[upraviť | upraviť zdroj]

2001:

  • Slováci - 221 (88,4%)
  • Nemci - 26 (10,4%)
  • Česi - 1 (0,4%)
  • Nezistená - 2 (0,8%)
  • Spolu - 250 (100%)

2011:

  • Slováci - 221 (84,03%)
  • Nemci - 16 (6,08%)
  • Ostatné - 3 (1,14%)
  • Nezistená - 23 (8,75%)
  • Spolu - 263 (100%)

Občianska vybavenosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Obec sa člení na dve časti samotnú obec a časť Staré Piargy. Nachádza sa v nej zbrojárska firma GrandPower, farma Eko Produkt, čerpacia stanica Jurki, pohostinstvo Adal, keramická dielňa, rímskokatolícky kostol, rímskokatolícky farský úrad pre obce Kremnické Bane, Kunešov, Krahule a Turček. Je tu aj futbalové ihrisko, na ktorom pravidelne cvičia členovia miestneho dobrovoľného hasičského zboru na súťaže v požiarnom útoku pod vedením veliteľa Nadzbormajstra P. Urblíka.

Osobnosti obce

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Vladimír Linkeš (* 1937 – † 1997), poľnohospodársky odborník a výskumný pracovník

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. Kremnické Bane [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
  5. Kremnické Bane- Kaplnka (Kostol) Narodenia Panny Márie [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  6. Kremnické Bane- pamiatková zóna [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]