Križovany nad Dudváhom

Križovany nad Dudváhom
obec
Štát	Slovensko
Kraj	Trnavský kraj
Okres	Trnava
Nadmorská výška	132 m n. m.
Súradnice	48°19′27″S 17°39′21″V
Rozloha	10,26 km² (1 026 ha)
Obyvateľstvo	1 767 (31. 12. 2023)
Hustota	172,22 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1296
Starosta	Svetlana Královičová (nezávislá)
PSČ	919 24
ŠÚJ	556483
EČV (do r. 2022)	TT
Tel. predvoľba	+421-33
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Križovany nad Dudváhom
Webová stránka: krizovany.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Križovany nad Dudváhom – kedysi Keresztúr je obec na Slovensku v okrese Trnava. Obec leží 5 km juhovýchodne od Trnavy. Písomne dokumentovaná história obce siaha do roku 1296. V súčasnosti sa obec vyznačuje bohatým kultúrnym a spoločenským životom.

V obci je rímskokatolícky kostol Povýšenia sv. kríža z roku 1937, ktorého bočnou kaplnkou je dobre zachovaná románska rotunda postavená v prvej polovici 13. storočia. V obci je zriadený aj Obecný športový klub „OŠK Križovany nad Dudváhom“ aktuálne hrajúci V. ligu.

Dejiny

Cez obec prechádzala konská železnica, ktorá bola neskôr prestavaná na parnú prevádzku a dnes jej časť využíva železničná trať číslo 133 spájajúca Trnavu a Sereď. Išlo o vôbec prvú železnicu na území Slovenska i v celom Uhorsku.

• 27. september 1840 – začiatok prevádzky konskej železnice medzi Bratislavou a Svätým Jurom 15,5 km
• 1. november 1846 – predĺženie konskej železnice do Serede 63,5 km; (výstavba 1839 – 1846)
• 1872 – trať zatvorená kvôli rekonštrukcii na parostrojnú prevádzku
• 1. máj 1873 – otvorenie trate pre parnú prevádzku

Rotunda sv. kríža

História

Dátum postavenia rotundy nie je známy, niekedy v prvej polovici 13. storočia podľa všetkého prestavali, alebo opravili pravdepodobne z dielne pri kláštore v Diakovciach. Patrocínium sv. Kríž dalo meno aj celej obci (prvá písomná zmienka z roku 1296 - possesio Kerechur), ktorej slúžil ako farský kostol.

Počas Tökölyho povstania v rokoch 1678 – 1687 rotundu obsadili povstalci a premenili ju na stajňu pre kone. V období baroka, v rokoch 1760 až 1780 bola rotunda začlenená do nového kostola ako jeho presbytérium. Išlo o jednoloďovú stavbu so západnou predstavanou vežou a dvoma postrannými kaplnkami, vytvárajúcimi transept – priečnu loď. Nová stavba bola prepojená s rotundou vybúraním muriva na západnej strane. V lodi rotundy boli vytvorené dve barokové okná a stredoveké prvky – okná a vlys – boli zamurované. Rovnako tak víťazný oblúk, keďže z pôvodnej svätyne sa stal sakristia. V tejto dobe bol aj upravené patrocínium kostola.

V roku 1937 bol barokový kostol zbúraný, aby uvoľnil miesto pre väčší. Pôvodne s ním mala byť zbúraná aj rotunda. Po vzbure miestneho občana, slovenského amatérskeho archeológa Viliama Kráľoviča na zásah Štátneho referátu na ochranu pamiatok na Slovensku k tomu nedošlo. Románsku rotundu tak začlenili do novej trojloďovej stavby ako bočnú kaplnku. Pri tej príležitosti bola aj obnovená. V roku 1967 sa začal umelecko-historický výskum, po ktorom boli odkryté pôvodné stredoveké prvky. V roku 2000 bola opravená drevená strecha.

Zaujímavosti

• Rotunda predstavuje zaujímavý príklad postupného prenikania gotických prvkov do románskeho slohu. Celková dispozícia je ešte románska, loď je však už zaklenutá šesťdielnou rebrovou klenbou s kruhovým svorníkom v strede typickou už pre gotiku. Apsida je zaklenutá tradičnou konchou.
• O datovaní stavby sa viedli diskusie, ako doba vzniku sa udávalo zvyčajne 12. storočie, niekedy až 11. stor. Výskum však potvrdil, že rebrová klenba v lodi je pôvodná, nie dodatočne osadená.
• V apside, v malej nike na severnej strane slúžiacej ako pastofórium, bol v roku 1967 objavený čierny letopočet 1246 napísaný arabskými číslicami.
• Rotunda patrí medzi menšie stavby svojho druhu, s priemerom lode 540 cm a apsidy 340 cm. Múry sú hrubé jeden meter.
• Fasády lode i apsidy sú pod strechou zdobené tzv. strieškovým vlysom z tehál.
• Loď rotundy bola osvetlená dvoma štrbinovými oknami po stranách južného portálu (dnes zamurované), na apside sa južné a východné okno zachovali.
• V lodi sú dve románske sedílie so stredovými stĺpikmi.

Súčasný stav

Kostol patrí miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi. Rotunda je v dobrom stave. V relatívnej nedávnej dobe boli okolo kostola vysadené smreky, ktoré zakryli výhľad na rotundu, predovšetkým z východnej strany. Navštívili sme ju v apríli a júli 2007.

Významné osobnosti

• Gejza Dusík, ktorého si do svojich dejín píše susedná obec Zavar, kde sa tento významný hudobný skladateľ „iba“ narodil. Svoje detstvo, rovnako ako aj zvyšok života, už ale prežil v Križovanoch nad Dudváhom.
• Jozef Slezák (Szlezák) významný podnikateľ, založil vychýrený cukrovar v susednej obci Vlčkovce, stal sa po roku 1918 prvým starostom mesta Trnava
• Viliam Kráľovič, nestor slovenskej archeológie a spoluzakladateľ Archeologického ústavu v Nitre
• Jozef Štibrányi, bývalý reprezentant Československa, strieborný z majstrovstiev sveta v Čile, hráč Spartaka Trnava a Dukly Praha, učiteľ na križovianskej ZŠ
• Igor Bališ, bývalý slovenský reprezentant, hráč Fc Spartaka Trnava a West Bromwich Albion Fc.
• Jozef Šturdík, maliar, kresliar, ilustrátor, národný umelec.
• Anton Bernadič, herec, dramatik, režisér. Ako režisér bol viackrát ocenený ministerstvom školstva a kultúry ČSR.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Križovany nad Dudváhom

Externé odkazy

• Oficiálny web
• Profil románskej rotundy v Križovanoch nad Dudváhom