Preskočiť na obsah

Dobrá Voda (okres Trnava)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Dobrá Voda
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trnavský kraj
Okres Trnava
Región ZMO - Jaslovské Bohunice
Nadmorská výška 248 m n. m.
Súradnice 48°35′50″S 17°32′20″V / 48,5972222°S 17,5388889°V / 48.5972222; 17.5388889
Rozloha 32,98 km² (3 298 ha) [1]
Obyvateľstvo 787 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 23,86 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1392
Starosta René Blanárik[3] (SMER-SD)
PSČ 919 54
ŠÚJ 506915
EČV (do r. 2022) TT
Tel. predvoľba +421-33
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Dobrá Voda
Webová stránka: obecdobravoda.eu
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Dobrá Voda je v súčasnosti obec na Slovensku v okrese Trnava.

V obci sa nachádza rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie z roku 1820 a kaplnka Najsvätejšej Trojice z roku 1730. Dobrá voda bola centrom Dobrovodského panstva, neskôr bola spravovaná z Chtelnice (rod Erdödy) a následne zo Smolenického zámku (rod Pálffy). Administratívne patrila pod Trnavské biskupstvo, Ostrihomské arcibiskupstvo a Nitriansku župu v Rakúsko-Uhorsku.

Nad obcou sa nachádza zrúcanina hradu Dobrá voda.

Zaujímavosti

[upraviť | upraviť zdroj]

Lokalita Dobrá Voda bola najaktívnejšou slovenskou seizmickou oblasťou v 20. storočí. V roku 1906 tu zaznamenali aj najsilnejšie zemetrasenie na území Slovenska v minulom storočí. Zároveň je to najbližšie seizmické územie k jadrovej elektrárni Jaslovské Bohunice z 1958.[4]

V katastri obce bol odvŕtaný štruktúrny vrt DV-1 Dobrá Voda, hlboký 1140,8 m.[5]

Archeologické nálezy

[upraviť | upraviť zdroj]

Skamenelé schránky lastúrnikov makroskopických veľkostí sanašli na kamennom zábradlí terasy Smolenického zámku, ktoré je zhotovené z karbonátového dobrovodského zlepenca. Pochádzali z lomu za kostolom v obci Dobrá voda, ktorý má názov Kostolná Hôrka.

V obci pramení prameňa Hlávka.

Jednotriedna škola bola zriadená v roku 1754, 23 rokov pred tereziánskym Ratio Educationis. Prvým učiteľom bol richtár a potom jeho syn Ján Šmeringa. Vyučoval po slovensky.

Po ňom nastúpil Anton Nižňanský (1853-1898). Bol dobrým učiteľom a založil v obci dychový orchester.[6]

Schematické zobrazenie kňazov pôsobiacich vo farnosti (farári a administrátori):[7]

Od: Do: Meno: Funkcia: Poznámka:
1613 a 1634 - sp. - Ůrménczi Tobias. farár
1647 a 1657 - sp. - Ostrotický, Michal farár
1663 apr. 30. 1675 jan. 25. Kovacsics, Mikuláš farár
1675 máj 7. 1679 - - Radossay, Ján farár
1680 apr. 13. 1690 - - Baláši, Ján (1630?-1690) farár
1690 - - 1690 - - Nimnický, Ján Mikuláš farár
1691 máj 11. 1693 - - Rosdinszky, Krištof František farár
1693 jún 1. 1704 - - Zabkovics Georgius. farár
1704 dec. 19. 1705 aug. 30. Bachtovics, Martin farár
1705 okt. 22. 1709 aug. - Bočkaj, Juraj farár
1709 máj 17. 1709 - - Blaškovič, Michal farár
1709 aug. 26. +1709 okt. 8. Dávid, František farár
1709 okt. - 1713 máj - Necpalský, Ján farár
1713 mar. 6. 1713 okt. - Hadányi, Juraj Jozef farár
1713 okt. 17. 1721 - - Romani, Pavol farár
1721 apr. 26. 1757 - - Jonáš, Mikuláš farár
1757 júl 30. +1800 júl 3. Jedlička, Ignác farár
1800 júl 24. 1800 dec. - Marček, Ján (Lančár, -1834) farár
1800 jan. 1. +1817 nov. 16. Horváth, Juraj (1763-1817) farár
1817 dec. 27. +1855 mar. 4. Lackovič, Martin farár
1855 máj 14. +1875 júl 27. Novotný, Jozef farár
1875 júl 27. 1875 nov. 1. Czintula, Augustín administrátor
1875 nov. 1. 1884 nov. 1. Oláh, Mikuláš (1845-1910) farár
1884 november 1. 1902 - - Novák, Rudolf farár
1902 - - 1908 dec. 3. Rudroff Vojtech farár
1909 - - 1928 - - Vávra Augustín farár
1928 - - 1929 - - Holeksy Jozef farár
1929 po - 1936 - - Rácz, Štefan (1897-1972) farár
1936 - - 1952 - - Žák, Viktor správca farnosti 1977 č. dekan
1952 - - 1953 - - Ryšavý, Ladislav Anton správca fary
1953 - - +1987 febr. 5. Žák, Viktor správca farnosti 1977 č. dekan

Osobnosti obce

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Ján Hollý (* 1785 – † 1849), slovenský spisovateľ a básnik
  • Juraj Obermayer (* 1808 – † 1880), slovenský rímskokatolícky kňaz a národovec
  • Anton Nižňanský (1822-1909), slovenský organista, hudobník, virtuóz, zakladateľ hudobných sláčikových a dychových telies. Zakladateľ Dobrovodského orchestra a dirigent. Člen dynastie organistov a učiteľov. Publicista. Podporovateľ družstevníckeho úsillia Samuela Jurkoviča.
  • Martin Lackovič, rímskokatolícky kňaz
  • Pripka, slovenský majster kamenárskej dielne
  • Ciutti, taliansky usadený majster z Padovy

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. Atómové elektrárne Bohunice. [s.l.] : [s.n.], 2022-10-26. Page Version ID: 7479760. Dostupné online.
  5. MICHALÍK, Jozef. Štruktúrny vrt Dobrá Voda DV-1 (1140,8 m) (Dobrá Voda - Konča Skaliek) v Brezovských Karpatoch. 1. vyd. Bratislava : Geologický ústav Dionýza Štúra, 1992. 152 s. ISBN 80-85314-15-0.
  6. VLADIMÍR, Michalička. Topografia dejín školstva od počiatkov. 1. vyd. Bratislava : [s.n.], 2008. ISBN 8070984333. S. 10.
  7. Dominikansky inštitút Schematizmus

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]