Kristián IX.
Kristián IX. | |
dánsky kráľ | |
Hans Christian Jensen, zámok Glücksburg | |
Panovanie | |
---|---|
Dynastia | Glücksburkovci |
Panovanie | 1863 – 1906 |
Korunovácia | 15. november 1863 |
Predchodca | Frederik VII. |
Nástupca | Frederik VIII. |
Biografické údaje | |
Narodenie | 8. apríl 1818 Schleswig, Nemecko |
Úmrtie | 29. január 1906 (87 rokov) Kodaň, Dánsko |
Pochovanie | Katedrála v Roskilde |
Rodina | |
Manželka | |
Otec | Fridrich Viliam Šlezvicko-holštajnský |
Matka | Lujza Karolína Hesenská |
Odkazy | |
Kristián IX. (multimediálne súbory na commons) | |
Kristián IX. (* 8. apríl 1818, Schleswig, Nemecko – † 29. január 1906, Kodaň, Dánsko) bol dánsky kráľ od roku 1863. Bol prezývaný svokor Európy. Pochádzal zo šlezvicko-holštajnsko-sonderbursko-glücksburskej dynastie, vedľajšej vetvy dynastie Oldenburgovcov.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Narodil sa na zámku Gottorf v Schleswigu ako štvrtý syn vojvodu Fridricha Vilama Šlezvicko-holštýnsko-sonderbursko-glücksburského a hesenskej princeznej Lujzy Karolíny. Po matke bol spriaznený s Frederikom V. a ďalšími európskymi panovníckymi domami, nebol však v priamej následníckej línii na trón žiadneho z nich.
Študoval na vojenskej akadémii v Kodani. Po nevydarených pytačkách s Viktóriou, britskou kráľovnou, uzavrel 24. apríla roku 1842 manželstvo s nemeckou princeznou Lujzou Hesensko-kasselskou, neterou dánskeho kráľa Kristiána VIII.
Následník dánskeho trónu
[upraviť | upraviť zdroj]Keďže následník kráľa Kristiána VIII., neskorší kráľ Frederik VII., nemal mužských potomkov, uzákonil Kristián VIII. podľa zásad agnaticej primogenitúry, že následníkom sa stal Kristián z vedľajšej vety Oldenburgovcov z dynastie Schleswig-Holstein-Sonderburg-Glücksburg. K výberu práve princa Kristiána prispelo najmä to, že on i jeho manželka Lujza boli v priamej následníckej línii dánskeho trónu: Kristián bol vnukom Frederika V. (synom jeho dcéry Lujzy), Lujza Hesensko-Kasselská bola pravnučkou Frederika V. a vnučkou posledného dánskeho kráľa v mužskej línii, Kristiána VIII. (syn mladšieho syna Frederika V. z druhého manželstva, Frederika Dánskeho). Lujza bo síce vo svojich nárokoch na dánsky trón až po svojej matke Lujze Šarlote (dcéra Frederika Dánskeho), tá sa ich však 18. júla v roku 1851 v Kodani za prítomnosti svojho brata Frederika Ferdinanda a ministrov zahraničných vecí a spravodlivosti slávnostne vzdala v jej prospech. Lujza sa ich potom obratom vzdala v prospech svojho manžela, ktorý potom po smrti Frederika VII. 15. novembra 1863 nastúpil na dánsky trón.
Vláda
[upraviť | upraviť zdroj]Kristián musel riešiť rad kríz spôsobených bojom medzi liberálnymi a konzervatívnymi silami o kontrolu Ríšskeho snemu. Kristián sa staval na stranu konzervatívnej vlády, so svojim ministrom Estrupom vládol prostredníctvom kompromisov až do roku 1894. Po triumfe Agrárnej strany v roku 1901 dovolil tejto strane zostaviť novou vládu.
Jeho panovanie bolo v znamení ekonomického rozvoja krajiny vo všetkých oblastiach – rozvíjal sa priemysel i intenzívne poľnohospodárstvo (rastlinná aj živočíšna výroba).
Zomrel na zámku Amalienborg v Kodani a je pochovaný v katedrále v Roskilde, mieste posledného odpočinku dánskej kráľovskej rodiny.
Deti
[upraviť | upraviť zdroj]V manželstve s Lujzou Hesensko-Kasselskou sa narodilo šesť detí:
- Frederik (* 3. jún 1843 – † 14. máj 1912) ∞ 1869 princezna Lujza Švédska (* 1851 – † 1926)
- Alexandra (* 1. december 1844 – † 20. november 1925) ∞ 1863 britský kráľ Eduard VII. (* 1841 – † 1910)
- Viliam (* 24. december 1845 – † 8. marec 1913), grécky kráľ ∞ 1867 ruská veľkovojvodkyňa Oľga Konštantínovna Romanovová (* 1851 – † 1926)
- Dagmar Dánska (* 26. november 1847 – † 13. október 1928) ∞ 1866 ruský cár Alexander III. (* 1845 – † 1894)
- Thyra (* 29. september 1853 – † 26. február 1933) ∞ 1878 vojvoda z Cumberlandu Ernest August von Braunschweig-Lüneburg (* 1845 – † 1923)
- Valdemar (* 27. október 1858 – † 14. január 1939) ∞ 1885 princezná Mária Orleánska (* 1865 – † 1909), pravnučka francúzskeho kráľa Ľudovíta Filipa I.
Vďaka tomu, že jeho deti uzavreli manželstvá s členmi významných európskych vládnucich rodov a ich deti obsadili ďalšie tróny, býva nazývaný svokor Európy.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kristián IX.
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kristián IX. na českej Wikipédii.
Kristián IX.
| ||
Vladárske tituly | ||
---|---|---|
Predchodca Frederik VII. |
Kráľ Dánska 1863 – 1906 |
Nástupca Frederik VIII. |
- Narodenia 8. apríla
- Narodenia v 1818
- Úmrtia 29. januára
- Úmrtia v 1906
- Králi Dánska
- Glücksburgovci
- Nositelia Rádu zlatého rúna
- Protestantskí panovníci
- Princovia
- Nositelia Podväzkového rádu
- Držitelia Radu svätej Anny
- Rytieri Radu čiernej orlice
- Nositelia Kráľovského uhorského radu sv. Štefana
- Nositelia Radu holandského leva
- Nositelia Radu svätého Alexandra Nevského
- Rytieri Radu svätého Andreja
- Nositelia španielskeho Rádu zlatého rúna
- Nositelia veľkokríža Radu čestnej légie
- Rytieri veľkokríža Rádu Kristovho