Preskočiť na obsah

Kuřívody

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kuřívody
nem. Hühnerwasser
mestečko
Mestský úrad Ralska v Kuřívodách
Štát Česko Česko
Región Liberecký kraj
Okres Česká Lípa
Obec súčasť mesta Ralsko
Súradnice 50°35′10″S 14°48′12″V / 50,58611°S 14,80333°V / 50.58611; 14.80333
Obyvateľstvo 604 (2011)
Počet domov 327 (2011)
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 471 24
Česko: Kuřívody
Kuřívody
Poloha na mape Česka
Wikimedia Commons: Kuřívody
Webová stránka: Zaniklé Ralsko – Kuřívody
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Kuřívody sú bývalé mesto, dnes hlavná (sídelná) časť mesta Ralsko v okrese Česká Lípa, ktoré po Kuřívodách zdedilo štatút mesta. Je tam evidovaných 72 adries (objektov)[1], resp. 327 adries (51 domov a 276 bytov)[2]. Trvalo tu v roku 2011 žilo 604 obyvateľov.[2]

Poloha

[upraviť | upraviť zdroj]

Kuřívody sú tiež katastrálne územie o rozlohe 48,07 km².[3] Pôvodné katastrálne územie bolo tiež Kuřívody[4], ale malo asi 4-krát menšiu rozlohu.

Obec sa nachádza pri križovatkách ciest cesta II/268, III/27235 a III/27237, asi 9 km na juhovýchod od Mimone, 11 km východoseverovýchodne od Doks, 9 km severne od Bělej pod Bezdězem a 14 km severozápadne od Mnichovho Hradišťa.

Dejiny

[upraviť | upraviť zdroj]
Zámok Kuřívody

Sídelný celok bol založený na bezdězskom panstve Přemyslom Otakarom II. ako kráľovské mesto Freistadt (Vristad, Svobodné Město) medzi rokmi 1264 – 1278, lokátorom bol pravdepodobne Hertvík z Kravař.[5] Prvá zmienka o meste je z roku 1279, kedy si kráľovná Kunhuta, držaná na Bezděze, vyprosila návštevu kostola sv. Jiří vo Vristadu.[5] Pôvodný názov mesta v 14. storočí vymizol a od 15. storočia sa používal český názov Kuřívody (pôvodne Kuří vody), od 17. storočia súbežne aj nemecký názov Hühnerwasser.[5][6] Predpokladá sa, že názov vyjadroval, že v obci boli len veľmi malé vodné toky (slabé pramienky, kde by sa napojili len kurovité vtáky) – nedostatok vody bránil aj väčšiemu rozvoju mesta.[5]

Panovník Václav II. v roku 1293 tunajší kostol urobil filiálnym a v roku 1297 venoval Kuřívody aj s okolitými dedinami Hynkovi z Dubej, patriaceho do rodu Berkovcov z Dubej. Hynek sa zdržiaval viac na Houske, jeho dedič a syn rovnakého mena, teda Hynek z Dubej, sa venoval roku 1337 založenej Bělej pod Bezdězem. Keď roku 1348 zomrel, majetok zdedili synovia Hynek a Jindřich. Neskôr získal Kuřívody mladší Jindřich, ktorý je uvedený v listinách (Jindřich, nazývaný Berka z Dubej a pán na Houske) rokov 1363 a 1398 pri dosadení nových farárov. Keď Jindřich zomrel, získal mestečko aj s okolím a tiež Jestřebí Jindřich Berka starší. Je písaný na listine z roku 1406, kedy dosadzoval do kuřívodského kostola nového farára. Toho istého roku zomrel a Kuřívody menili často svojich majiteľov, stále však z rodu Berkovcov z Dubej. Keď však Bohuchval Berka, sídliaci na ním prebudovanom zámku Kuřívody po bitke na Bielej hore musel z kráľovstva utiecť, majetok Kuřívody kúpil v roku 1622 mocný Albrecht z Valdštejna. V roku 1639 ho získal od cisára František de Grana a po ňom Valdštejnovci. Tí tu zostali až do zoštátnenia v roku 1945.[7]

Ako dokladá Chytilov miestopis, v roku 1921 malo mesto 213 domov a 924 obyvateľov. Ich etnické zloženie bolo: 32 Čechov a 891 Nemcov. Jeden obyvateľ bol nezistenej národnosti. V mieste bola rímskokatolícka fara, žandárska stanica, automobilová stanica (autobus), pošta, telefón, telegraf, železničná stanica bola vzdialená 10,5 km v Mimoni. Poštová stanica v Kuřívodách bola zriadená ako jedna z prvých na severe Českých zemí v roku 1868.[8]

Mestečko patrilo v rokoch 1947 až 1991 do vojenského výcvikového priestoru Ralsko a za 44 rokov pôsobenia česko-slovenských a sovietskych vojsk takmer zaniklo.[6]

Kuřívody boli najväčším sídlom vo vtedajšom vojenskom priestore. Vzhľad mesta a jeho ráz sa počas tej doby zásadne zmenil. Dnes jeho krásu a jedinečnosť pripomína len niekoľko pôvodných stavieb a fragmentov, ktoré sa viac či menej dochovali. Niektoré zrubové a hrazdené domy boli jedinečnou ukážkou ľudovej architektúry v oblasti a ich zničenie je nenahraditeľnou škodou. Z celého mesta, ktoré malo pred svojím zničením 226 domov, zostalo pôvodných 16. Hlavné komunikácie, ktoré viedli do smerov Mimoň, Mnichovo Hradiště, Bělá pod Bezdězem, Jezová a Židlov, sú dodnes využívané a je zachovaný ich pôvodný rádius. V okolí Kuřívody boli polia a lúky, dnes je tu iba divoká step (pseudostep), ktorá tu zostala po tankových strelniciach.[9]

Súčasnosť

[upraviť | upraviť zdroj]

S účinnosťou od 1. decembra 2006 bol na základe bývalého statusu Kuřívod novodobej obci Ralsko 10. novembra 2006 priznaný štatút mesta podľa §3 ods.3 zákona č.128/2000 Zb., ktorý umožňuje vrátiť štatút mesta obci, ktorá bola mestom pred 17. májom 1954.[10]

Významné osobnosti

[upraviť | upraviť zdroj]
Základná škola v Kuřívodách

V roku 1896 sa tu narodil Willibald Gatter, automobilový konštruktér.[11]

Zaujímavé miesta v obci

[upraviť | upraviť zdroj]

Je tu tvŕdza, či skôr zámok Kuřívody, mestský úrad mesta Ralsko, škola a športové plochy pri nej, kostol svätého Havla, motorest s reštauráciou, z bývalej fary prestavané informačné stredisko. Tu je tiež v roku 2014 zriadená poštovňa.[12]

V inom objekte je tiež expozícia pripomínajúca množstvo nájdenej munície v okolitých lesoch.[13]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Ministerstvo vnitra ČR. Adresy v České republice [online]. 2016-01-08, [cit. 2016-06-02]. Dostupné online.
  2. ↑ a b Český statistický úřad. Sčítání lidu, domů a bytů 2011 [online]. 2011-03-26, [cit. 2016-06-02]. Dostupné online. Archivované 2016-03-06 z originálu. (po česky)
  3. ↑ Územně identifikační registr ČR. Katastrální území Kuřívody [online]. 2013-05-29, [cit. 2016-01-11]. Dostupné online. (po česky)
  4. ↑ Ústřední archiv zeměměřictví a katastru ČÚZK. Stabilní katastr – indikační skici a císařské otisky [online]. [Cit. 2016-01-11]. Dostupné online. (po česky)
  5. ↑ a b c d Historie a současnost města [online]. mestoralsko.cz, [cit. 2015-08-30]. Dostupné online. Archivované 2018-11-28 z originálu.
  6. ↑ a b ŠŤASTNÝ, Jiří. Uličník Mimoně. Mimoň : Město Mimoň, 2012. ISBN 978-80-260-1337-2. Kapitola Pražská, s. 101.
  7. ↑ ÚLOVEC, Jiří. Tvrz a zámek v Kuřívodech u Mimoně. Bezděz, vlastivědný sborník Českolipska, 2000, roč. 9, s. 43. ISSN 1211-9172.
  8. ↑ Kuřivody (Hühnerwasser) – Historie [online]. www.zanikleobce.cz, [cit. 2016-06-02]. Dostupné online.
  9. ↑ Kuřívody - Hühnerwasser [online]. www.zanikleralsko.cz, [cit. 2016-06-02]. Dostupné online.
  10. ↑ Rozhodnutí předsedy Poslanecké sněmovny č. 13 – stanovení obcí městysy a městy (10. listopadu 2006) [online]. www.psp.cz, [cit. 2016-06-02]. Dostupné online. (po česky)
  11. ↑ SOVADINA, Miloslav. Bezděz 2000. Česká Lípa : Vlastivědný spolek Českolipska, 2000. ISBN 80-86319-00-8. Kapitola Výroba automobilů Gatter v Zákupech, s. 176. (po česky)
  12. ↑ ČTK. V Ralsku mají poštovnu, lidé už nebudou muset pro zásilky do Mimoně [online]. 2014-03-31, [cit. 2016-06-02]. Dostupné online. (po česky)
  13. ↑ ČTK. Z kanceláře pyrotechnika v Ralsku je muzeum munice [online]. 2013-08-27, [cit. 2013-08-27]. Dostupné online. (po česky)

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kuřívody

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Mesto Ralsko – časti
Boreček • Horní Krupá • Hradčany • Hvězdov • Jabloneček • Kuřívody • Náhlov • Ploužnice • Svébořice

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kuřívody na českej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kuřívody&oldid=7894735“