Kuang-čou-wan
Kuang-čou-wan 廣州灣 Kouang-Tchéou-Wan
| |||||||
Geografia
| |||||||
Fort Bayard
| |||||||
Rozloha
|
1300 km²
| ||||||
Obyvateľstvo | |||||||
Počet obyvateľov
|
250 000
| ||||||
francúzština (úradný), kantončina
| |||||||
Štátny útvar | |||||||
prenajaté územie, kolónia
| |||||||
Vznik
|
|||||||
Zánik
|
|||||||
|
Kuang-čou-wan (čín. 廣州灣 – Kuang-čou-wan, pchin-jin: Guǎngzhōu wān) bolo územie v oblasti pobrežného zálivu na juhočínskom polostrove Lej-čou severne od ostrova Chaj-nan.
Oblasť Kuang-čou-wanu bola od roku 1899 do (de facto) 1943 francúzskou koloniálnou oblasťou v prenájme na 99 rokov s administratívnym sídlom vo Fort Bayard (dnešné mesto Čan-ťiang). Mal rozlohu 842 km² a 250 000 obyvateľov (1935).
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]
V roku 1897 zablúdila francúzska loď Boyard do oblasti Kuang-čou-wanu. Po opätovnom spojení s ďalšími Francúzmi oznámila posádka, že sa v oblasti nachádza veľmi dobre umiestnený hlbokomorský prístav. V dôsledku toho francúzske jednotky 27. mája 1898 obsadili územie neskoršej kolónie na juhu provincie Kuang-tung, no narazili na odpor miestneho obyvateľstva.[1]:392
Rok po obsadení oblasti si Francúzsko Francúzsko-čínskym dohovorom zo 16. novembra 1898 vynútilo nájomnú zmluvu od Čínskeho impéria na dobu 99 rokov[2] (podobne ako Briti pričlenili k Hongkongu Nové Teritória a Nemecko prenajalo oblasť Ťiao-čou).
Hlavným účelom prenájmu oblasti bol rozvoj obchodu v južnej Číne, najmä v provinciách Kuang-tung a Jün-nan až po S’-čchuan, a výstavba železníc. Okrem toho mala byť odtiaľ kontrolovaná francúzska oblasť vplyvu plánovaná v tejto oblasti. Očakávané ekonomické zisky Francúzska sa však nikdy nenaplnili kvôli relatívne chudobnému zázemiu kolónie. Zároveň si enkláva nikdy nevybudovala ekonomické vzťahy s Vietnamom, odkiaľ bola ovládaná; 98 % obchodu bolo s Hongkongom a Kantonom.[3]
Kuang-čou-wan nebol nezávislým koloniálnym územím, a preto nemal vlastného guvernéra. Bol podriadený guvernérovi Francúzskej Indočíny ako Territoire de Kouang-Tchéou-Wan.
Po porážke Francúzska v júni 1940 Čínska republika, ktorej vládol Čankajšek, diplomaticky uznala „Slobodné Francúzsko“ pod vedením Charlesa de Gaulla a vyhlásila ju za suveréna nad enklávou. V dôsledku toho sa administratíva Kuang-čou-wanu vyhlásila za lojálnu „Slobodnému Francúzsku“, a tak odmietla vernosť vláde vo Vichy, na rozdiel napríklad od Francúzskej Indočíny.
Po okupácii územia Japonskom v dôsledku druhej čínsko-japonskej vojny vo februári 1943 postúpila vláda vo Vichy 30. júla 1943 územie čínskej bábkovej vláde Wang Ťing-weja, ktorá spolupracovala s Japonskom, čo však nebolo uznané ani vládou „Slobodného Francúzska“ ani Čínskou republikou.
Oblasť bola oficiálne vrátená Francúzskom Číne 28. februára 1946 po tom, čo Dočasná vláda Francúzskej republiky vo vtedajšom čínskom hlavnom meste Čunking uzavrela s Čínskou republikou zmluvu, ktorá oficiálne zrušila dovtedy platné dohody o francúzskej koloniálnej koncesii.[2]
V kolónii žilo veľmi málo cudzincov, na vrchole v roku 1931 sa tam zdržiavalo len 270 Európanov v približne štvrťmiliónovej populácii.[4] Napriek tomu tu Francúzi vybudovali niekoľko katolíckych kostolov a najmä sieť francúzskych škôl. Ešte začiatkom deväťdesiatych rokov bolo v meste identifikovaných približne tisíc starších ľudí, ktorí ovládali francúzštinu.
Kolónia v medzivojnovom období slúžila ako centrum pašovania tovaru do Číny, predovšetkým ópia. Táto aktivita bola podporovaná francúzskymi úradmi, ktoré z daní na transport ópia financovali administratívu kolónie.[3] Po obsadení Hongkongu Japoncami v roku 1941 cez Kuang-čou-wan utekali Európania z japonskej okupácie. Táto úniková cesta však bola zastavená, keď roku 1943 Japonci túto francúzsku enklávu obsadili.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ CHUNING, Xie. China's Casablanca: Refugees, Outlaws, and Smugglers in France's Guangzhouwan Enclave. In: ESHERICK, Joseph. 1943 – China at the Crossroads. Ithaca : Cornell University Press, 2015. ISBN 978-1939161802. S. 391–425. (po anglicky)
- ↑ a b Former Foreign Colonies and Major Concessions in China [online]. worldstatesmen.org, [cit. 2024-12-21]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b Pieragastini, Steven (2017), „State and Smuggling in Modern China: The Case of Guangzhouwan/Zhanjiang“, Cross-Currents: East Asian History and Culture Review 25: 108-139, https://escholarship.org/uc/item/2bw3g3n4
- ↑ PRIESTLY, Herbert Ingram. France Overseas: Study of Modern Imperialism. London : Routledge, 1967. S. 441.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kuang-čou-wan
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Guangzhouwan na nemeckej Wikipédii.