Preskočiť na obsah

Pajštún

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Kvetov)
Pajštúnsky hrad
zrúcanina
Pajštúnsky hrad, celkový pohľad
Štát Slovensko Slovensko
Región Bratislavský
Okres Malacky
Mesto Stupava
Pohorie Malé Karpaty
Nadmorská výška 486 m n. m.
Súradnice 48°16′33″S 17°04′59″V / 48,275833°S 17,083056°V / 48.275833; 17.083056
Vznik 13. storočie
Pre verejnosť verejnosti prístupný
Najľahší výstup Borinka
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Bratislavského kraja
Poloha v rámci Bratislavského kraja
Wikimedia Commons: Pajštún
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Pajštún (normovaný názov; iné názvy: Pajštúnsky hrad, Borinka, Stupavský kameň, Kvetov)[1] je zrúcanina hradu na západnom Slovensku pri obci Borinka, v katastrálnom území mesta Stupava. Nachádza sa v prírodnej rezervácii Pod Pajštúnom.

Pajštún patril do sústavy pohraničných hradov, ktoré v Malých Karpatoch preberali od 13. storočia funkciu ochrany severozápadných hraníc uhorského štátu. Začiatky kráľovského hradu siahajú do 2. polovice 13. storočia. Doložený je v r. 1273. Najstarší majitelia mali spoločné panstvo so Stupavou, kam sa neskôr aj vrátili. Od 14. storočia patril grófom zo Svätého Jura a Pezinka nepretržite až do r. 1526, keď rod vymrel a majetky sa dostali do rúk Serédyovcov a neskôr Salmovcov. V r. 15921867 patril Pálfiovcom, neskôr Károliovcom. Hrad vyhorel v polovici 18. storočia, čiastočne ho opravili a naďalej používali. Od roku 1809, keď ho demolovali napoleonské vojská, leží v ruinách.

Stredoveký hrad, z ktorého sa zachovali iba zvyšky muriva, podstatne prestavali v období renesancie. Zo 16. storočia pochádza na svoj čas moderné renesančné opevnenie, ktoré sa opieralo o mohutný rondel, na ktorom sa dali umiestniť delá. Opevnenie dokončili v r. 1550, ďalej ho zdokonaľovali v priebehu 17. storočia Pálfiovci, ktorí ukončili základnú prestavbu hradu a jeho rozšírenie už v r. 1619. Ešte väčšie zmeny nastali pri stavebných úpravách v polovici 17. storočia, keď nanovo prestavali obytné budovy a vybudovali ďalšie vonkajšie opevnenie.

Súčasný stav

[upraviť | upraviť zdroj]

Hradné budovy sa zachovali vo fragmentoch okolo ústredného nádvoria, ktorého plochu prekrýva násyp z poškodených murív. Najsúvislejšie je obvodové murivo palácov a opevnení vstavaných do masívu hradného brala, so zachovanými otvormi okien, arkierov, vstupov, v murive s odľahčovacími oblúkmi a stopami po klenbách. Najpôsobivejšie sú krakorce niekdajšej pavlače nad vstupom s neskororenesančnou výzdobou v podobe maskarónov z r. 1619, ktoré svojou rôznorodosťou dokumentujú nároky staviteľa na architektúru a jej umelecké stvárnenie.

Prehľad majiteľov hradu
  • Oto z Talespruna
  • Peter III. Svätojurský
  • Peter V. Pezinský
  • Juraj III. Svätojurský
  • Peter VII. Svätojurský
  • František Pezinský
  • Barbora (vdova po Františkovi Pezinskom)
  • Krištof II. Pezinský
  • Gašpar Serédy
  • Eck zo Salmu a Neuburgu
  • Mikuláš II. Pálfi
  • Pavol IV. Pálfi
  • Ján II. Anton Pálfi
  • Mikuláš VI. Jozef Pálfi
  • Mikuláš V. Pálfi
  • Leopold II. Štefan Jozef Pálfi
  • Leopold II. Pálfi
  • Leopold IV. Pálfi
  • Ferdinand III. Leopold Pálfi-Daun
  • Aloiz Károli
  • Ľudovít Károli
  • Po značke od kostola v obci Borinka.
  • Po značke z obce Stupava, časť Obora.
  • Po značke z turistického bodu Košarisko v CHKO Malé Karpaty.[2]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Názvy hradov a zámkov [PDF online]. Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2017-03-28, [cit. 2020-09-03]. Dostupné online.
  2. mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2020-05-04]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pajštún

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Zámky.sk – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.