Preskočiť na obsah

Kyselina lipoová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Kyselina tioktová)
Kyselina lipoová
Kyselina lipoová
Kyselina lipoová
Kyselina lipoová
Kyselina lipoová
Kyselina lipoová
Kyselina lipoová
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec C8H14O2S2
Systematický názov kyselina (R)-5-(1,2-ditiolán-3-yl)pentánová
Synonymá kyselina 6,8-ditiooktánová, kyselina α-lipoová, kyselina alfa-lipoová, kyselina tioktová
Fyzikálne vlastnosti
Molárna hmotnosť 206,32 g/mol
Teplota topenia 60–62 °C
Rozpustnosť málo rozpustná vo vode (0,24 g/l)[1]
pKA 4,76-5,3[2]
Ďalšie informácie
Číslo CAS 1200-22-2 (R)
1077-28-7 (racemát)
PubChem 6112
ChemSpider 5886
SMILES O=C(O)CCCC[C@H]1SSCC1
3D model (JSmol) Interaktívny 3D model
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI.
Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.

Kyselina lipoová (LA, z anglického lipoic acid), známa i ako kyselina α-lipoová alebo alfa-lipoová (ALA, z anglického alpha-lipoic acid) či kyselina tioktová, je organosírna zlúčenina odvodená od kyseliny kaprylovej (oktánovej).[3] Zvieratá bežne syntetizujú kyselinu lipoovú, ktorá je nutná pre aeróbny metabolizmus. Takisto sa vyrába a v niektorých krajinách je dostupná ako doplnok stravy, pričom je označovaná za antioxidant, v iných krajinách je dostupná ako farmaceutikum. Jej konjugovanou zásadou je lipoát, ktorý je zároveň najbežnejšou formou kyseliny lipoovej za fyziologických podmienok.[3] V živých organizmoch sa vyskytuje len v podobe (R)-(+)-entantioméru, ktorý je nutným kofaktorom pre mnohé enzýmové komplexy.[3] V enzýmových komplexoch je viazaný pomocou amidovej väzby, teda v podobe lipoamidu.

Kyselina lipoová sa môže redukovať, čím vzniká kyselina dihydrolipoová. Počas redukcie dochádza k otvoreniu kruhu a vzniku dvoch tiolových skupín. Redukovaná forma kyseliny lipoovej potom funguje ako prenášať acylových skupín.[4]

Fyzikálne a chemické vlastnosti

[upraviť | upraviť zdroj]

LA je žltá pevná látka. Je to karboxylová kyselina. Vo svojej štruktúre má dva atómy síry, naviazané na uhlíky C6 a C8, ktoré sú spojené disulfidovou väzbou. Zvyčajne sa teda predpokladá, že atómy síry sú oxidované, i keď ktorýkoľvek z nich môže existovať i vo vyšších oxidačných stavoch.[3] V kyseline lipoovej tvoria tieto atómy síry ditiolánový kruh, pri jej redukcii na kyselinu dihydrolipoovú dochádza k štiepeniu kruhu. V tejto rekcii takisto spočíva biologický význam kyseliny lipoovej.

Reverzibilné otváranie ditiolánového kruhy kyseliny lipoovej

Atóm uhlíka C6 je chirálny, takže LA môže existovať v podobe dvoch enantiomérov: kyselina (R)-(+)-lipoová (RLA) a kyselina (S)-(+)-lipoová (SLA) alebo ako racemát oboch enantiomérov (R/S-LA).

Biologický význam

[upraviť | upraviť zdroj]

Kyselina lipoová je kofaktorom piatich enzýmov alebo skupín enzýmov: pyruvátdehydrogenázy, α-ketoglutarátdehydrogenázy, systému štiepiaceho glycín (GCS), dehydrogenázy rozvetvených ketokyselín a α-oxoadipátdehydrogenázy. Prvé dva uvedené enzýmy sú kritické pre citrátový cyklus. GCS reguluje koncentráciu glycínu.[5]

Redukovaná forma kyseliny lipoovej takisto pôsobí na históndeacetylázy (HDAC1, HDAC2, HDAC3, HDAC6, HDAC8 a HDAC10).[6]

Biosyntéza a naviazanie na bielkoviny

[upraviť | upraviť zdroj]

Väčšina endogénne tvorenej RLA nie je voľná (rozpustené v bunke), pretože kyselina oktánová, ktorá je prekurzorom tvorby RLA, je viazaná do enzýmového komplexu ešte predtým, než sa na ňu naviažu atómy síry. Keď vystupuje ako kofaktor, RLA je kovalentne naviazaná pomocou amidovej (peptidovej) väzby na koncovú aminoskupinu lyzínu v lipoylovej doméne enzýmov.

Kyselina oktánová vzniká počas syntézy mastných kyselín v podobe oktanoyl-ACP (teda viazaná na proteín prenášajúci acyl).[3] U eukaryotov sa na tento účel využíva druhá biosyntetická dráha mastných kyselín v mitochondriách.[3] Oktanoát sa potom presúva v podobe tioesteru s ACP zo syntézy mastných kyselín na amid lipoylovej domény bielkovín. Tento prenos katalyzuje enzým oktanoyltransferáza:[3]

oktanoyl-ACP + E ↔ oktanoyl-E + ACP

Následne dochádza k náhrade dvoch atómov vodíka za atómy síry pôsobením lipoylsyntázy, ktorá na túto reakciu využíva radikálový SAM mechanizmus:[3]

oktanoyl-E + 2 S + 2 SAM ↔ lipoyl-E + 2 metionín + 2 5'-deoxyadenozín

Výsledkom je kyselina lipoová naviazaná na bielkoviny, takže nevzniká žiadna voľná kyselina lipoová. Kyselinu lipoovú možno odštiepiť, keď sa bielkoviny rozkladajú, pôsobením lipoamidázy.[7] Niektoré organizmy sú schopné využiť voľný lipoát pôsobením enzýmu lipoát-proteín ligázy, ktorý ho kovalentne naviaže na správnu bielkovinu. Ligázová aktivita tohto enzýmu vyžaduje ATP.[8]

Bunkový transport

[upraviť | upraviť zdroj]

Kyselina lipoová prestupuje do buniek cez membránu pomocou sodík-dependentného multivitamínového transportéru (SMVT), ktorý zároveň presúva sodík a je schopný presunúť kyselinu pantoténovú (vitamín B5) a biotín (vitamín B7).[9] Každá z týchto látok je kompetitívne presúvaná prostredníctvom SVMT, čo znamená, že nadbytok jednej látky spôsobí zníženie prenosu ostatných živín. Výskumy ukázali, že zvýšený prenos kyseliny lipoovej[10] alebo kyseliny pantoténovej[11] znižujú príjem biotínu a/alebo aktivitu enzýmov, ktoré biotín využívajú.

Enzýmová aktivita

[upraviť | upraviť zdroj]

Kyselina lipoová je kofaktorom minimálne piatich enzýmových systémov.[3] Dva z nich sú súčasťou citrátového cyklu, pomocou ktorého mnohé organizmy premieňajú živiny na energiu. Lipoylované enzýmy majú vo svojej štruktúre pevne viazanú kyselinu lipoovú. Táto lipoylová skupina je zodpovedná za prenos acylových skupín v komplexoch dehydrogenáz 2-oxokyselín a za prenos metylamínovej skupiny v systéme štiepiacom glycín alebo glycíndehydrogenáze.[3]

Reakcie katalyzované dehydrogenázami 2-oxokyselín prebiehajú podobnými mechanizmami u

Najviac preštudovaným je z týchto komplexov pyruvátdehydrogenázový komplex.[3] Tieto komplexy majú tri centrálne podjednotky, označené E1, E2 a E3, ktorými sú dekarboxyláza, lipoyltransferáza a dihydrolipoamiddehydrogenáza. Tieto komplexy majú v strede jadro tvorené podjednotkou E2 a ostatné podjednotky obklopujú toto jadro, čím vzniká komplex. V medzere medzi týmito podjednotkami je lipoylová doména zodpovedná za prenos medziproduktov z jedného aktívneho miesta do druhého.[3] Lipoylová doména je naviazaná na flexibilnú časť E2 a počet týchto domén sa u rôznych organizmov líši, zvyčajne sú 1 až 3. Experimentálne bolo zistené, že počet domén nemá veľký vplyv na rast organizmu až dokým nie je počet domén vyšší než deväť, ale tri a viac domén znížilo aktivitu komplexu.[12]

Kyselina lipoová je takisto kofaktorom acetoíndehydrogenázového komplexu, ktorý katalyzuje premenu acetoínu (3-hydroxy-2-butanónu) na acetaldehyd a acetylkoenzým A.[3]

Systém štiepiaci glycín sa líši od ostatných komplexov a má aj odlišné názvoslovie.[3] V tomto systéme predstavuje H proteín voľnú lipoylovú doménu s dodatočnými helixmi, L proteín predstavuje dihydrolipoamiddehydrogenázu, P proteín predstavuje dekarboxylázu a T proteín prenáša metylamínovú skupinu z lipoátu na tetrahydrofolát (THF), čím vzniká metylén-THF a amoniak. Metylén-THF potom využíva serínhydroxymetyltransferáza na syntézu serínu z glycínu. Tento systém je súčasťou rastlinnej fotorespirácie.[13]

Biologické zdroje a rozklad

[upraviť | upraviť zdroj]

Kyselina lipoová je prítomná v mnohých jedlách, kde je viazaná na lyzín v bielkovinách,[3] ale väčšie množstvo sa jej nachádza v obličkách, srdci, pečeni, špenáte, brokolici a kvasinkovom extrakte.[14] Prirodzene sa vyskytujúca kyselina lipoová je vždy viazaná v bielkovinách a nie je priamo dostupná v potrave.[3] Okrem toho je množstvo kyseliny lipoovej v potrave nízke. Napríklad sa odhaduje, že na purifikáciu kyseliny lipoovej a zistenie jej štruktúry bolo spracovaných 10 ton zvyškov pečene, z čoho bolo získaných 30 mg kyseliny lipoovej.[15] Na základe toho je všetka kyseliny lipoová predávaná ako doplnok stravy syntetizovaná chemicky.

Kyselina lipoová (RLA ani R-DHLA) nebola detegovaná v ľudskej krvnej plazme (pred dodaním doplnku stravy).[16] RLA bola stanovená na 12,3-43,1 ng/ml po hydrolýze kyselinou, čím došlo k uvoľneniu kyseliny lipoovej viazanej v bielkovinách. Enzýmová hydrolýza viazanej kyseliny lipoovej uvoľnila 1,4-11,6 ng/ml kyseliny lipoovej zo subtilizínu a <1-38,2 ng/ml kyseliny lipoovej z alkalázy.[17][18][19]

Tráviace proteolytické enzýmy štiepia R-lipoyllyzín z mitochondriálneho enzýmového komplexu pochádzajúceho z jedla, ale nie sú schopné štiepiť amidovú väzbu medzi lyzínom a kyselinou lipoovou.[20] Syntetický lipoamid i R-lipoyllyzín sa rýchlo štiepia sérovými lipoamidázami, ktoré uvoľňujú kyselinu lipoovú a buď amoniak alebo lyzín.[3] O rozklade či použití alifatických sulfidov ako je kyselina lipoová sa vie len veľmi málo, s výnimkou cysteínu.[3]

Kyselina lipoová je po podaní ako doplnok stravy u cicavcov metabolizovaná rôznymi spôsobmi.[3][21] Boli pozorované rozklad na kyselinu tetranorlipoovú, oxidácia jedného alebo oboch atómov síry na sulfoxidy a S-metylácia sulfidov. Konjugácia neupravenej kyseliny lipoovej na glycín bola pozorvaná hlavne u myší.[21] Rozklad kyseliny lipoovej je u ľudí podobný, aj keď nie je jasné, či sa atómy síry významne oxidujú.[3][22] Cicavce evidentne nie sú schopné využiť kyselinu lipoovú ako zdroj síry.

Ochorenia

[upraviť | upraviť zdroj]

Kombinovaná malónová a metylmalónová acidúria (CMAMMA)

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Kombinovaná malónová a metylmalónová acidúria

V metabolickej poruche známej ako kombinovaná malónová a metylmalónová acidúria (CMAMMA), ktorá vzniká nedostatkom ACSF3, je poškodená mitochondriálna syntáza mastných kyselín (mtFASII), ktorá katalyzuje reakcie vedúce k biosyntéze kyseliny lipoovej.[23][24] Výsledkom je nedostatočná lipoylácia dôležitých mitochondriálnych enzýmov, napríklad pyruvátdehydrogenázového komplexu (PDC) a α-ketoglutarátdehydrogenázového komplexu (α-KGDHC).[23] Doplnenie kyseliny lipoovej pomocou doplnkov stravy nepomáha obnoviť funkciu mitochondrií.[23][25]

Chemická syntéza

[upraviť | upraviť zdroj]
Kyselina (R)-lipoová (RLA, hore) a kyselina (S)-lipoová (SLA, dole). Pomer týchto enantiomérov 1:1 (racemát) sa označuje ako kyelina (RS)-lipoová (R/S-LA).

Pred chemickou syntézou vyvinutou v roku 1952 neexistovala kyselina (S)-lipoová (SLA).[26][27]

SLA vzniká v rovnakom pomere ako RLA počas achirálnej veľkovýroby. Racemát sa bežne klinicky používal v Európe a Japonsku v 50. a 60. rokoch 20. storočia, napriek tomu, že bolo známe, že jednotlivé enantioméry nie sú biologicky ekvivalentné.[28] Prvé syntézy jednotlivých enantiomérov sa objavili v polovici 50. rokov.[29][30][31][32] Pokrok v chémii chirálnych zlúčenín viedol k vývoju efektívnejšej technológie na výrobu jednotlivých enantiomérov pomocou klasickej rezolúcie alebo asymetrickej syntézy a zároveň rástol dopyt po RLA. V 21. storočí sú dostupné R/S-LA, RLA i SLA s vysokou chemickou a/alebo optickou čistotu v priemyselných množstvách. Aktuálne (2023) sa väčšina svetovej výroby R/S-LA i RLA sústredí v Číne a malé množstvo i v Taliansku, Nemecku a Japonsku. RLA sa vyrába postupmi, ktoré predstavujú upravený proces, ktorý prvýkrát opísal Georg Lang vo svojej dizertačnej práci a neskôr patentovala firma DeGussa.[33][34] Aj keď RLA je uprednosťnovaná kvôli svojej úlohe podobnej vitamínom, RLA i R/S-LA sú dostupné ako potravinové doplnky. Je známe, že in vivo prebiehajú stereošpecifické i nestereošpecifické reakcie a že tieto reakcie napomáhajú mechanizmu pôsobenia kyseliny lipoovej, ale dôkazy zatiaľ naznačujú tomu, že eutomérom (výživovo i terapeuticky preferovanou formou) je kyselina (R)-lipoová.[35][36]

Farmakológia

[upraviť | upraviť zdroj]

Farmakokinetika

[upraviť | upraviť zdroj]

Farmakokinetická ľudská štúdia z roku 2007 ukázala, že maximálna koncentrácia lipoátu sodného v plazme a jeho biodostupnosť sú výrazne vyššie než voľná kyselina a približujú sa koncentrácii voľnej kyseliny v plazme po intravenóznom podaní voľnej kyseliny. Sodná soľ kyseliny lipoovej je totižto rozpustnejšia, takže je i biodostupnejšia. Okrem toho je možné dosiahnuť vysoké hladiny v plazme porovnateľné s modelmi u zvierat, u ktorrých bol aktivovaný Nrf2 (transkripčný faktor zodpovedný za expresiu antioxidačných bielkovín).[37]

Rôzne formy kyseliny lipoovej nie sú biologicky ekvivalentné.[28] Málo štúdií však porovnáva jednotlivé enantioméry s racemátom kyseliny lipoovej. Nie je jasné, či dvojnásobok racemátu kyseliny lipoovej nahradzuje RLA.[37]

Toxická dávka LA u mačiek je omnoho nižšia než u ľudí alebo psov a vedie k hepatocelulárnej toxicite.[38]

Farmakodynamika

[upraviť | upraviť zdroj]

Mechanizmus pôsobenia kyseliny lipoovej pri externom podaní je kontroverznou témou. Vyzerá to tak, že po podaní vyvoláva kyselina lipoová odpoveď na oxidačný stres namiesto vychytávania voľných radikálov. Tento efekt je špecifický pre RLA.[39] Napriek silne redukujúcemu prostrediu bola v bunkách detegovaná kyselina lipoová v oxidovanej i redukovanej podobe.[40] Kyselina lipoová je schopná vychytávať reaktívne formy kyslíka a dusíka počas biochemických meraní vďaka dlhým inkubačným časom, ale existuje len málo dôkazov o tom, že podobné procesy prebiehajú i v bunkách alebo že táto schopnosť prispieva k primárnym mechanizmom pôsobenia kyseliny lipoovej.[39][41] Relatívne dobrá schopnosť vychytávania voči kyseline chlórnej (baktericídu tvorenému neutrofilmi, ktorý môže spôsobiť zápaly a poškodenie tkaniva) je daná napnutým päťčlenným ditiolánovým kruhom, ktorý sa po redukcii na kyselinu dihydrolipoovú (DHLA) štiepi. V bunkách sa kyselina lipoová redukuje na DHLA, ktorá je všeobecne pokladná za bioaktívnejšiu formu LA a za formu zodpovednú za väčšinu antioxidačných účinkov a za zníženie redoxnej aktivity neviazaného železa a medi.[42] Táto teória však bola napadnutá kvôli vysokej reaktivite voľných sulfhydrylových skupín, nízkej vnútrobunkovej koncentrácii DHLA a takisto rýchlej metylácii jedného alebo oboch sulfhydrylových skupín, rýchlej oxidácii bočného reťazca na kratšie metabolity a rýchlemu efluxu (výtoku) z bunky. I keď LA aj DHLA boli detegované vnútri buniek po podaní, väčšina DHLA pravdepodobne existuje v podobe zmiešaných disulfidov s rôznymi cysteínovými reziduami cytozolových a mitochondriálnych bielkovín.[35] Nedávne štúdie uviedli i možný terapeutický a protistarnúci efekt kvôli modulácii prenosu signálu a transkripcie génov, ktoré zlepšujú antioxidačné schopnosti buniek. Je však pravdepodobné, že tieto procesy prebiehajú pro-oxidačnými mechanizmami (mechanizmami, ktoré vedú k oxidačnému stresu) a nie vychytávaním voľných radikálov či redukčným pôsobením kyseliny lipoovej.[39][41][43]

Všetky disulfidové podoby kyseliny lipoovej (RLA, SLA i R/S-LA) možno redukovať na kyselinu dihydrolipoovú (DHLA), aj keď u mnohých modelových organizmov boli ukázané redukcie, ktoré sú stereoselektívne a špecifické pre jednotlivé tkanivá. Aspoň dva cytozolové enzýmy (glutatiónreduktáza, GR, a tioredoxínreduktáza, Trx1) a dva mitochondriálne enzýmy (lipoamiddehydrogenáza a tioredoxínreduktáza, Trx2) redukujú kyselinu lipoovú. SLA je stereoselektívne redukovaná cytozolovou GR, zatiaľ čo Trx1, Trx2 a lipoamiddehydrogenáza stereoselektívne redukujú RLA. Kyselina (R)-(+)-lipoová sa enzýmovo alebo chemicky redukuje na kyselinu (R)-(-)-dihydrolipoovú, zatiaľ čo kyselina (S)-(-)-lipoová sa redukuje na kyselinu (S)-(+)-dihydrolipoovú.[44][45][46][47][48][49][50] Kyselina dihydrolipoová (DHLA) sa môže tvoriť vnútri buniek i mimo nich neenzymaticky prostredníctvom tiol-disulfidových výmenných reakcií.[51]

RLA môže in vivo pôsobiť ako vitamín B a pri vysokých dávkach i ako živiny odvodené z rastlín, napríklad kurkumín, sulforafán, resveratrol a iné živiny, ktoré indukujú detoxikačné enzýmy fázy II, teda pôsobiace ako cytoprotektívne látky.[43][52] Táto odpoveď na stres nepriamo zvyšuje antioxidačné schopnosti bunky.[39]

Bolo ukázané, že SLA je toxická, keď sa podá krysám s nedostatkom tiamínu.[53][54]

Niekoľko štúdií ukázalo, že SLA má buď nižšiu aktivitu než RLA alebo interferuje s konkrétnymi účinkami RLA prostredníctvom kompetitívnej inhibície.[55][56][57][58][59]

Použitie

[upraviť | upraviť zdroj]

R/S-LA i RLA sú bežne dostupné ako doplnky stravy v USA v podobe kapsúl, tabliet alebo vodných roztokov a sú predávané ako antioxidanty.[3] Kyselina lipoová je bežne dostupná i na Slovensku.

Aj keď telo je schopné syntetizovať kyselinu lipoovú, takisto je možné ju prijímať v potrave. Ako doplnok v strave v podobe 200 – 600 mg pravdepodobne dodáva až 1000× také množstvo, ako je dostupné v bežnej potrave. Gastrointestinálna absorpcia kyseliny lipoovej je premenlivá a znižuje sa po požití potravy. Na základe toho sa odporúča konzumovať doplnky stravy s kyselinou lipoovou 30 až 60 minút pred alebo aspoň 120 minút po jedle. Maximálna hladina kyseliny lipoovej v krvi nastáva po 30 až 60 minútach od požitia doplnkov stravy a predpokladá sa, že sa z väčšiny metabolizuje v pečeni.[60]

V Nemecku je kyselina lipoová schválená ako liečba diabetickej neuropatie od roku 1966 a je dostupná ako liek bez predpisu.[61]

Klinický výskum

[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa vyjadrenia American Cancer Society z roku 2013 „nie sú aktuálne žiadne spoľahlivé vedecké dôkazy, že kyselina lipoová zabraňuje vývoju alebo šireniu rakoviny“.[62] V roku 2015 nebolo vnútrožilné podanie kyseliny lipoovej povolené nikde vo svete okrem Nemecka (na liečbu diabetickej neuropatie), ale bolo preukázané ako dostatočne bezpečné a účinné v štyroch klinických skúškach; napriek tomu iná veľká skúška v priebehu štyroch rokov nenašla žiadny rozdiel oproti placebu.[63] V roku 2012 neboli žiadne dobré dôkazy toho, že kyselina lipoová pomáha ľuďom s mitochondriálnymi poruchami.[64] Review z roku 2018 odporúčala kyselinu lipoovú ako doplnok stravy proti obezite s nízkou dávkou (menej než 600 mg denne) na krátke časové úseky (menej než 10 týždňov). Kyselina lipoová je však príliš drahá na to, aby bola praktická ako doplnková terapia na obezitu.[65]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Lipoic Acid [online]. NCBI. Dostupné online.
  2. ↑ SMITH, A. R.; SHENVI, S. V.; WIDLANSKY, M.. Lipoic Acid as a Potential Therapy for Chronic Diseases Associated with Oxidative Stress. Current Medicinal Chemistry, 2004-05-01, s. 1135–1146. Dostupné online. DOI: 10.2174/0929867043365387.
  3. ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u Lipoic acid [online]. Micronutrient Information Center, Linus Pauling Institute, Oregon State University, Corvallis, 1 January 2019. Dostupné online.
  4. ↑ DOBROTA, Dušan, a kol. Lekárska biochémia. 2. vyd. Martin : Osveta, 2016. 799 s. ISBN 978-80-8063-444-5. S. 155.
  5. ↑ Progress in the Enzymology of the Mitochondrial Diseases of Lipoic Acid Requiring Enzymes. Frontiers in Genetics, 2020, s. 510. DOI: 10.3389/fgene.2020.00510. PMID 32508887.
  6. ↑ Chemoproteomic target deconvolution reveals Histone Deacetylases as targets of (R)-lipoic acid. Nature Communications, 2023, s. 3548. Dostupné online. DOI: 10.1038/s41467-023-39151-8. PMID 37322067.
  7. ↑ Expression cloning and demonstration of Enterococcus faecalis lipoamidase (pyruvate dehydrogenase inactivase) as a Ser-Ser-Lys triad amidohydrolase. Journal of Biological Chemistry, 2005, s. 2244–56. DOI: 10.1074/jbc.M408612200. PMID 15528186.
  8. ↑ CRONAN, JE; ZHAO, X; JIANG, Y. Function, attachment and synthesis of lipoic acid in Escherichia coli. [s.l.] : [s.n.], 2005. ISBN 9780120277506. DOI:10.1016/S0065-2911(05)50003-1 S. 103–46.
  9. ↑ Major involvement of Na(+) -dependent multivitamin transporter (SLC5A6/SMVT) in uptake of biotin and pantothenic acid by human brain capillary endothelial cells. Journal of Neurochemistry, July 2015, s. 97–112. DOI: 10.1111/jnc.13092. PMID 25809983.
  10. ↑ Lipoic acid reduces the activities of biotin-dependent carboxylases in rat liver. The Journal of Nutrition, 1997, s. 1776–81. DOI: 10.1093/jn/127.9.1776. PMID 9278559.
  11. ↑ High specificity in response of the sodium-dependent multivitamin transporter to derivatives of pantothenic acid. Current Topics in Medicinal Chemistry, 2013, s. 837–42. DOI: 10.2174/1568026611313070006. PMID 23578027.
  12. ↑ Construction and properties of pyruvate dehydrogenase complexes with up to nine lipoyl domains per lipoate acetyltransferase chain. FEMS Microbiology Letters, 1992, s. 243–8. DOI: 10.1111/j.1574-6968.1992.tb14047.x. PMID 1478460.
  13. ↑ The glycine decarboxylase system: A fascinating complex. Trends in Plant Science, 2001, s. 167–76. DOI: 10.1016/S1360-1385(01)01892-1. PMID 11286922.
  14. ↑ Determination of free [alpha]-lipoic acid in foodstuffs by HPLC coupled with CEAD and ESI-MS. Food Chemistry, October 2010, s. 38329–36. DOI: 10.1016/j.foodchem.2009.11.045.
  15. ↑ REED, LJ. A trail of research from lipoic acid to alpha-keto acid dehydrogenase complexes. Journal of Biological Chemistry, October 2001, s. 38329–36. DOI: 10.1074/jbc.R100026200. PMID 11477096.
  16. ↑ Enantioselective pharmacokinetics and bioavailability of different racemic formulations in healthy volunteers. European Journal of Pharmaceutical Sciences, 1996, s. 167–74. DOI: 10.1016/0928-0987(95)00045-3.
  17. ↑ TEICHERT, J; PREISS, R. Vitamins and Coenzymes Part I. [s.l.] : [s.n.], 1997. ISBN 9780121821807. DOI:10.1016/S0076-6879(97)79019-0 High-performance liquid chromatography methods for determination of lipoic and dihydrolipoic acid in human plasma, s. 159–66.
  18. ↑ Determination of lipoic acid in human plasma by high-performance liquid chromatography with electrochemical detection. Journal of Chromatography B, October 1995, s. 277–81. DOI: 10.1016/0378-4347(95)00225-8. PMID 8581134.
  19. ↑ HPLC-methods for determination of lipoic acid and its reduced form in human plasma. International Journal of Clinical Pharmacology, Therapy, and Toxicology, November 1992, s. 511–2. PMID 1490813.
  20. ↑ The pharmacology of the antioxidant lipoic acid. General Pharmacology, September 1997, s. 315–31. DOI: 10.1016/S0306-3623(96)00474-0. PMID 9378235.
  21. ↑ a b New metabolic pathways of alpha-lipoic acid. Drug Metabolism and Disposition, June 2001, s. 855–62. PMID 11353754.
  22. ↑ Plasma kinetics, metabolism, and urinary excretion of alpha-lipoic acid following oral administration in healthy volunteers. Journal of Clinical Pharmacology, November 2003, s. 1257–67. DOI: 10.1177/0091270003258654. PMID 14551180.
  23. ↑ a b c The emerging role of the mitochondrial fatty-acid synthase (mtFASII) in the regulation of energy metabolism. Biochimica et Biophysica Acta (BBA) - Molecular and Cell Biology of Lipids, 2019-11-01, s. 1629–1643. Dostupné online. ISSN 1388-1981. DOI: 10.1016/j.bbalip.2019.07.012. PMID 31376476.
  24. ↑ Combined malonic and methylmalonic aciduria due to ACSF3 mutations: Benign clinical course in an unselected cohort. Journal of Inherited Metabolic Disease, 2019, s. 107–116. Dostupné online. ISSN 0141-8955. DOI: 10.1002/jimd.12032. PMID 30740739. (po anglicky)
  25. ↑ Mitochondrial fatty acid synthesis and respiration. Biochimica et Biophysica Acta (BBA) - Bioenergetics, 2010, s. 1195–1202. Dostupné online. DOI: 10.1016/j.bbabio.2010.03.006. PMID 20226757. (po anglicky)
  26. ↑ Synthesis of DL—lipoic acid. Journal of the American Chemical Society, 1953, s. 1273–7. DOI: 10.1021/ja01102a003.
  27. ↑ Synthetic preparation of lipoic acid. Journal of the American Chemical Society, 1952, s. 2382. DOI: 10.1021/ja01129a511.
  28. ↑ a b Kleeman, A; Borbe, HO; Ulrich, H (1991). "Thioctic Acid-Lipoic Acid". In Borbe, HO; Ulrich, H (eds.). Thioctsäure: Neue Biochemische, Pharmakologische und Klinische Erkenntnisse zur Thioctsäure [Thioctic Acid. New Biochemistry, Pharmacology and Findings from Clinical Practice with Thioctic Acid]. Symposium at Wiesbaden, DE, 16–18 February 1989. Frankfurt, DE: Verlag. pp. 11–26. ISBN 9783891191255.
  29. ↑ Preparation of optical antipodes of alpha-lipoic acid. Il Farmaco; Edizione Scientifica, 1955, s. 1043–5. PMID 13294188.
  30. ↑ Synthesis of (+)-lipoic acid and its optical antipode. Journal of the American Chemical Society, 1955, s. 5144–9. DOI: 10.1021/ja01624a057.
  31. ↑ Optically active and radioactive α-lipoic acids. Journal of the American Chemical Society, 1957, s. 6483–6487. DOI: 10.1021/ja01581a033.
  32. ↑ Studies on the synthesis of thioctic acid and its related compounds. XIV. Synthesis of (+)-thioctamide. Yakugaku Zasshi, June 1964, s. 562–3. DOI: 10.1248/yakushi1947.84.6_562. PMID 14207116.
  33. ↑ LANG, Georg. In Vitro Metabolism of a-Lipoic Acid Especially Taking Enantioselective Bio-transformation into Account (dizertačná práca, 1992). Münster, Nemecko: University of Münster.
  34. ↑ Patent v USA 5281722
  35. ↑ a b CARLSON, DA; YOUNG, KL; FISCHER, SJ. Lipoic Acid: Energy Production, Antioxidant Activity and Health Effects. [s.l.] : [s.n.], 2008. Ch. 10: An Evaluation of the Stability and Pharmacokinetics of R-lipoic Acid and R-Dihydrolipoic Acid Dosage Forms in Plasma from Healthy Human Subjects, s. 235–70.
  36. ↑ Molecular aspects of lipoic acid in the prevention of diabetes complications. Nutrition, October 2001, s. 888–95. DOI: 10.1016/S0899-9007(01)00658-X. PMID 11684397.
  37. ↑ a b The plasma pharmacokinetics of R-(+)-lipoic acid administered as sodium R-(+)-lipoate to healthy human subjects. Alternative Medicine Review, December 2007, s. 343–51. Dostupné online. PMID 18069903. Archivované 2017-08-08 na Wayback Machine
  38. ↑ Lipoic acid is 10 times more toxic in cats than reported in humans, dogs or rats. Journal of Animal Physiology and Animal Nutrition, April 2004, s. 150–6. DOI: 10.1111/j.1439-0396.2003.00472.x. PMID 15059240.
  39. ↑ a b c d Is alpha-lipoic acid a scavenger of reactive oxygen species in vivo? Evidence for its initiation of stress signaling pathways that promote endogenous antioxidant capacity. IUBMB Life, June 2008, s. 362–7. DOI: 10.1002/iub.40. PMID 18409172.
  40. ↑ Alpha-lipoic acid as a biological antioxidant. Free Radical Biology and Medicine, August 1995, s. 227–50. DOI: 10.1016/0891-5849(95)00017-R. PMID 7649494.
  41. ↑ a b Alpha-lipoic acid as a dietary supplement: Molecular mechanisms and therapeutic potential. Biochimica et Biophysica Acta (BBA) - General Subjects, October 2009, s. 1149–60. DOI: 10.1016/j.bbagen.2009.07.026. PMID 19664690.
  42. ↑ Scavenging of hypochlorous acid by lipoic acid. Biochemical Pharmacology, 1991, s. 2244–6. DOI: 10.1016/0006-2952(91)90363-A. PMID 1659823.
  43. ↑ a b SHAY, KP; SHENVI, S; HAGEN, TM. Lipoic Acid: Energy Production, Antioxidant Activity and Health Effects. [s.l.] : [s.n.], 2008. Ch. 14 Lipoic Acid as an Inducer of Phase II Detoxification Enzymes Through Activation of Nr-f2 Dependent Gene Expression, s. 349–71.
  44. ↑ Efficient reduction of lipoamide and lipoic acid by mammalian thioredoxin reductase. Biochemical and Biophysical Research Communications, August 1996, s. 268–74. DOI: 10.1006/bbrc.1996.1165. PMID 8769129.
  45. ↑ Radiation response of cells during altered protein thiol redox. Radiation Research, April 2003, s. 484–94. DOI: 10.1667/0033-7587(2003)159[0484:RROCDA2.0.CO;2]. PMID 12643793.
  46. ↑ Cytosolic and mitochondrial systems for NADH- and NADPH-dependent reduction of alpha-lipoic acid. Free Radical Biology and Medicine, 1997, s. 535–42. DOI: 10.1016/S0891-5849(96)00400-5. PMID 8981046.
  47. ↑ Reduction and transport of lipoic acid by human erythrocytes. Biochemical Pharmacology, July 1995, s. 253–61. DOI: 10.1016/0006-2952(95)00084-D. PMID 7632170.
  48. ↑ Cellular disulfide-reducing capacity: An integrated measure of cell redox capacity. Biochemical and Biophysical Research Communications, June 2006, s. 1352–9. DOI: 10.1016/j.bbrc.2006.04.065. PMID 16650819.
  49. ↑ Uptake, recycling, and antioxidant actions of alpha-lipoic acid in endothelial cells. Free Radical Biology and Medicine, July 2002, s. 83–93. DOI: 10.1016/S0891-5849(02)00862-6. PMID 12086686.
  50. ↑ Stereospecific reduction of R(+)-thioctic acid by porcine heart lipoamide dehydrogenase/diaphorase. Zeitschrift für Naturforschung C, 1994, s. 691–2. DOI: 10.1515/znc-1994-9-1023. PMID 7945680.
  51. ↑ BIEWENGA, GP; HAENEN, GRMM; BAST, A. Lipoic Acid In Health & Disease. [s.l.] : CRC Press, 1997. ISBN 9780824700935. Ch. 1: An Overview of Lipoate Chemistry, s. 1–32.
  52. ↑ Sulforaphane and alpha-lipoic acid upregulate the expression of the pi class of glutathione S-transferase through c-jun and Nrf2 activation. Journal of Nutrition, May 2010, s. 885–92. DOI: 10.3945/jn.110.121418. PMID 20237067.
  53. ↑ Studies on the in vivo metabolism of lipoic acid. 1. The fate of DL-lipoic acid-S35 in normal and thiamine-deficient rats. Archives of Biochemistry and Biophysics, August 1960, s. 253–61. DOI: 10.1016/0003-9861(60)90051-5. PMID 13825981.
  54. ↑ Reversal of selective toxicity of (-)-alpha-lipoic acid by thiamine in thiamine-deficient rats. Nature, July 1965, s. 535. DOI: 10.1038/207535a0. PMID 5328673.
  55. ↑ Patent v USA 6271254
  56. ↑ Modelling cortical cataractogenesis 17: In vitro effect of a-lipoic acid on glucose-induced lens membrane damage, a model of diabetic cataractogenesis. Biochemistry and Molecular Biology International, October 1995, s. 361–70. PMID 8673020.
  57. ↑ Artwohl, M; Schmetterer, L; Rainer, G; et al. (September 2000). Modulation by antioxidants of endothelial apoptosis, proliferation, & associated gene/protein expression. 36th Annual Meeting of the European Association for the Study of Diabetes, 17–21 September 2000, Jerusalem, Israel. Diabetologia. 43 (Suppl 1) (published August 2000). Abs 274. PMID 11008622.
  58. ↑ Differential effects of lipoic acid stereoisomers on glucose metabolism in insulin-resistant skeletal muscle. AJP: Endocrinology and Metabolism, July 1997, s. E185–91. DOI: 10.1152/ajpendo.1997.273.1.E185. PMID 9252495.
  59. ↑ (r)-, but not (s)-alpha lipoic acid stimulates deficient brain pyruvate dehydrogenase complex in vascular dementia, but not in Alzheimer dementia. Journal of Neural Transmission, March 2004, s. 295–310. DOI: 10.1007/s00702-003-0043-5. PMID 14991456.
  60. ↑ Critical appraisal of the use of alpha lipoic acid (thioctic acid) in the treatment of symptomatic diabetic polyneuropathy. Therapeutics and Clinical Risk Management, 2011-01-01, s. 377–385. ISSN 1176-6336. DOI: 10.2147/TCRM.S11325. PMID 21941444.
  61. ↑ α-Lipoic acid in the treatment of diabetic polyneuropathy in Germany. Experimental and Clinical Endocrinology & Diabetes, 1999, s. 421–30. DOI: 10.1055/s-0029-1212132. PMID 10595592.
  62. ↑ Lipoic Acid [online]. American Cancer Society, November 2008, [cit. 2023-12-11]. Dostupné online. Archivované 2015-04-24 z originálu.
  63. ↑ Treatment of painful diabetic neuropathy.. Therapeutic Advances in Chronic Disease, January 2015, s. 15–28. DOI: 10.1177/2040622314552071. PMID 25553239.
  64. ↑ Treatment for mitochondrial disorders. Cochrane Database Syst Rev, April 2012, s. CD004426. DOI: 10.1002/14651858.CD004426.pub3. PMID 22513923.
  65. ↑ Alpha-lipoic acid supplement in obesity treatment: A systematic review and meta-analysis of clinical trials. Clinical Nutrition, 2018, s. 419–428. ISSN 0261-5614. DOI: 10.1016/j.clnu.2017.06.002. PMID 28629898.

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Lipoic acid na anglickej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kyselina_lipoová&oldid=7864852“