Letisko Praha-Kbely
Letisko Praha-Kbely Letiště Praha-Kbely | |||||||
IATA: - · ICAO: LKKB | |||||||
Základné informácie | |||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|
Typ letiska | vojenské neverejné | ||||||
Prevádzkovateľ | Letectvo Armády ČR | ||||||
Otvorenie | december 1918 | ||||||
Mesto | Praha (11 km) | ||||||
Nadmorská výška | 280 m n. m. | ||||||
Poloha | 50°07′18″S 14°32′43″V / 50,1216667°S 14,5452778°VSúradnice: 50°07′18″S 14°32′43″V / 50,1216667°S 14,5452778°V | ||||||
Vzletové a pristávacie dráhy | |||||||
| |||||||
Letisko Praha-Kbely (čes. Letiště Praha-Kbely), (ICAO: LKKB) je neverejné vojenské letisko nachádzajúce sa na severovýchodnom okraji Prahy v mestskej časti Kbely. Čiastočne zasahuje aj na územie Hloubětína a Vysočian. V súčasnej dobe je na ňom umiestnená 24. základňa dopravného letectva, pod ktorú spadá aj letka ministerstva obrany, ktorá zabezpečuje prepravu ústavných činiteľov.
Letisko Kbely sa nachádza južne od neďalekého letiska Letňany.
História
[upraviť | upraviť zdroj]Planina medzi obcami Kbely, Letňany a Vysočany bola ako vhodná pre výstavbu letiska vybraná v novembri roku 1918. Bolo tu vybudovaných niekoľko budov a plátenných hangárov a už v decembri 1918 z letiska vzlietli prvé lietadlá. Bolo to prvé plnohodnotné letisko založené po 1. svetovej vojne v Česku. Pred ním existovalo ešte letisko v Chebe, ktoré bolo založené za Habsburskej monarchie a dočasné letisko na poli neďaleko Strašníc. Letisko sa potom postupne stalo centrom rozvoja československého letectva, ktorým bolo až do roku 1937, kedy bolo otvorené letisko v Prahe-Ruzyni.
- Letisko v Kbeloch od roku 1921 do roku 1931 pravidelne navštevoval prezident republiky Tomáš Garrigue Masaryk.
- V roku 1928 tu bola vybudovaná vodárenská veža, ktorá slúžila aj ako maják. Ten mal podľa vtedajších údajov svietivosť ako 1 000 000 sviečok.
- V roku 1929 sa tu usídlil 6. bombardovacie pluk.
- V roku 1933 sa tu uskutočnil prvý veľký armádny letecký deň, kde sa - prvýkrát v Česko-Slovensku - objavili skupinoví leteckí akrobati. Ďalšieho leteckého dňa v roku 1936 sa zúčastnilo 200 lietadiel a videlo ho viac ako štvrť milióna divákov.
- Koncom tridsiatych rokov sa letisko aj s letcami pripravovalo na okupáciu. Na začiatku vojny bolo letisko medzi prvými obsadenými objektmi v Čechách. Lietadlá padli do nemeckých rúk a letci odchádzali do zahraničia, k odboju. Letisko bolo nacistami premenené na dielne a na dopravné letisko, ale koncom vojny bolo len v rukách Luftwaffe.
- Američania (15th Air Force USAAF) podnikali na Kbely nálety. Najväčší prebehol 25. marca 1945.
- Po skončení vojny sa sem vracali česko-slovenskí bojovníci zo ZSSR a z Británie.
- Po vojne a rekonštrukcii sa premenilo na vojenské dopravné letisko.
Rozhlasový vysielač
[upraviť | upraviť zdroj]História letiska Kbely nie je spojená len s letectvom, ale aj s vysielaním rozhlasu. Prvé trvalé prenosy Radia Praha začali vysielaním zo stanu na letisku Kbely 18. mája 1923 o 20:15. Tým sa stalo Radio Praha druhou civilnou vysielačkou v Európe po BBC s pravidelným rozhlasovým vysielaním.[1]
Súčasnosť
[upraviť | upraviť zdroj]Od júla 1994 bolo letisko Praha-Kbely sídlom 6. základne dopravného letectva. Pri letisku fungujú ešte Vojenský technický ústav letectva a protivzdušnej obrany (od roku 1922) a Letecké múzeum Kbely (od 1968). K 1. júlu 2003 bola základňa premenovaná na 24. základňu dopravného letectva T.G. Masaryka.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ KRUPIČKA, Miroslav. Historie českého rozhlasu [online]. Praha: Český rozhlas, [cit. 2010-12-15]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Letisko Praha-Kbely
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- 24. základňa dopravného letectva Praha-Kbely Archivované 2019-01-04 na Wayback Machine oficiálne stránky základne
- 24. základňa dopravného letectva Praha-Kbely na serveri ministerstva obrany
- Oficiálne stránky Leteckého múzea Kbely na serveri Vojenského historického ústavu
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Letiště Praha-Kbely na českej Wikipédii.