Preskočiť na obsah

Liečba rakoviny

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Liečba rakoviny je v súčasnosti komplexná problematika, na ktorej sa podieľajú viaceré medicínske odbory/špecializácie. Rakovina sa dá liečiť chirurgicky, pomocou chemoterapie, rádioterapie, hormonálnej terapie, cielenej terapie (vrátane imunoterapie, napr. monoklonálnej protilátkovej terapie) a syntetickej letality. Výber liečby závisí od miesta, typu a stupňa agresivity nádoru, štádia ochorenia, ako aj od všeobecného stavu pacienta (tzv. celkový stav pacienta). Vo vývoji sú aj ďalšie druhy experimentálnej liečby rakoviny. Podľa súčasných odhadov postihne rakovina v nejakom štádiu života dvoch z piatich ľudí.[1]

Ideálnym cieľom liečby je úplné odstránenie ochorenia bez poškodenia zvyšku tela (to znamená vyliečenie bez takmer žiadnych nepriaznivých účinkov). Účinok operačnej liečby znižuje tendencia rakoviny napádať okolité tkanivá alebo sa rozšíriť do vzdialených lokalít pomocou metastáz. Chemoterapia a rádioterapia zas môžu mať negatívny vplyv na zdravé bunky.[2] V niektorých prípadoch môže mať praktický prínos aj liečba s nezanedbateľnými nepriaznivými účinkami. Okrem liečebného významu môže byť cieľom aj potlačenie rakoviny do subklinického stavu, stabilizovanie zdravotného stavu a zachovanie dobrej kvality života (teda liečba rakoviny ako chronického ochorenia). Jednou z možností je aj paliatívna starostlivosť bez liečebného zámeru. Uplatňuje sa pri druhoch rakoviny v pokročilých štádiách metastázovania.

Keďže pojem "rakovina" sa vzťahuje na rôzne skupiny ochorení,[3][4] je nepravdepodobné, že raz bude existovať univerzálny liek na rakovinu.[5] V minulosti existoval názor, že inhibítory angiogenézy majú potenciál byť "zázračným liekom" pri liečbe mnohých druhov rakoviny, ale v praxi sa to nepotvrdilo.[6]

Typy liečby

[upraviť | upraviť zdroj]

Liečba rakoviny prechádza postupným vývojom, ktorý postupuje s tým, ako narastá pochopenie základných biologických procesov. Operácie na odstránenie nádorov boli zdokumentované už v starovekom Egypte, hormonálnu terapiu a rádioterapiu vyvinuli na konci 19. storočia. Chemoterapia, imunoterapia a novšie cielené terapie vznikli v 20. storočí. S pribúdaním informácií o biológii rakoviny postupne vznikajú nové alebo upravené spôsoby liečby zamerané na zvýšenie efektívnosti, presnosť, prežívanie a kvalitu života.

Chirurgická liečba

[upraviť | upraviť zdroj]

Nádorové rakovinové ochorenia sa dajú liečiť chirurgickým zásahom, ak je nádor odstránený vcelku; v praxi to však nie je nie vždy možné. Keď rakovina ešte pred operáciou metastazuje na iné miesta v tele, kompletné chirurgické odstránenie nádoru už obyčajne nie je možné. V halstediánskom modeli rakoviny rastú nádory lokálne, potom sa šíria do lymfatických uzlín a neskôr do zvyšku tela. To viedlo k popularite lokálnej, iba chirurgickej liečby malých nádorov. Ale aj u malých lokalizovaných nádorov je dnes vo zvýšenej miere vnímaný ich metastatický potenciál.

Príklady chirurgickej liečby zahŕňajú mastektómiu v liečbe rakoviny prsníka, či prostatektómiu v liečbe rakoviny prostaty. Cieľom chirurgickej liečby môže byť odstránenie nádoru alebo celého orgánu.[7] Jediná nádorová bunka, neviditeľná voľným okom, môže znovu vyrásť procesom, ktorý sa nazýva (loko)recidíva. Z tohto dôvodu patológ skúma odobrané tkanivo aby určil, či je okolo odstráneného tumoru prítomný lem zdravého tkaniva. Tak sa znižuje šanca, že mikroskopické rakovinové bunky zostali v tele pacienta.

Okrem odstránenia primárneho nádoru je chirurgická liečba často potrebná pre staging – určenie rozsahu ochorenia a či metastázovalo do regionálnych lymfatických uzlín. Staging je hlavným určujúcim faktorom prognózy a potreby adjuvantnej (prídavnej) liečby. Niekedy je chirurgická liečba potrebná pri kontrole symptómov onkologického ochorenia, keď napríklad nádor tlačí na miechu alebo spôsobí kritické zúženie čriev. Tieto postupy sa označujú ako paliatívna liečba.

Operácia môže byť vykonaná pred alebo po iných formách liečby. Liečba pred operáciou je označovaná ako neoadjuvantná. Predoperačné použitie chemoterapie umožňuje onkológom lepšie zhodnotenie efektivity liečby a môže zjednodušiť chirurgické odstránenie nádoru. Jej význam je však pri rôznych typoch nádorových ochorení rôzny.[8]

Rádioterapia

[upraviť | upraviť zdroj]

Rádioterapia je využitie ionizujúceho žiarenia na zabíjanie rakovinových buniek a zmenšenie nádorov. Rádioterapia môže byť aplikovaná externe (zvonka cez povrch kože bez jej narušenia) cez externý lúč rádioterapie (ERT) alebo interne (aplikáciou žiarenia priamo do orgánu či nádoru, často invazívne) cez brachyterapiu. Na dopravenie príslušnej dávky do cieľa používa špeciálne zariadenia. Účinky rádioterapie sú lokalizované a obmedzené len na liečenú oblasť tela. Rádioterapia poškodí, alebo zničí bunky v liečenej oblasti ("cieľové tkanivo") poškodením ich genetického materiálu, čo im znemožní naďalej rásť a deliť sa. Hoci žiarenie poškodí okrem rakovinových buniek aj zdravé bunky tela, väčšina zdravých buniek sa môže spamätať z účinkov žiarenia a riadne fungovať. Cieľom rádioterapie je poškodiť čo najviac rakovinových buniek a zároveň čo najmenej poškodiť okolité zdravé tkanivo. Preto je niekedy rádioterapia frakcionovaná (rozdelená na viacero etáp), čo umožňuje zdravému tkanivu medzi etapami regenerovať.

Rádioterapia môže byť použitá pri liečbe takmer každého typu solídnych nádorov, vrátane rakoviny mozgu, prsníka, maternice, hrtana, pečene, pľúc, pankreasu, prostaty, kože, žalúdka alebo mäkkých tkanív (sarkómov). Žiarenie sa tiež používa na liečbu leukémie a lymfómov. Dávka žiarenia závisí od mnohých faktorov, vrátane rádiosenzitivity (citlivosti nádoru na ionizujúce žiarenie) nádoru a prítomnosti tkanív a orgánov v okolí, ktoré môžu byť žiarením poškodené.

Tak, ako každá forma liečby, ani rádioterapia nie je bez vedľajších účinkov. Zabije rakovinové bunky poškodením ich DNA (molekula vnútri bunky, ktorá nesie genetickú informáciu). Rádioterapia môže buď poškodiť DNA priamo alebo nepriamo vytvorením nabitých častíc (voľných radikálov) v rámci bunky, ktoré môžu spôsobiť poškodenie DNA. Externá rádioterapia sa bežne používa napr. pri liečbe nádorov mozgu. Ožiarená oblasť zahŕňa typicky nádor samotný a čiastočne aj okolité zdravé tkanivo. Pri metastatických nádoroch či metastázach do mozgu môže byť ožiarený celý mozog.

Rádioterapia nemusí byť vhodná pri liečbe nádorov diagnostikovaných v neskorom štádiu alebo lokalizovaných na zraniteľných miestach v tele. Navyše žiarenie môže mať výrazné vedľajšie účinky, hlavne ak sa používa u detí. Zistilo sa, že prínos liečby môže byť značný, ale spôsobuje výrazné vedľajšie účinky, ktoré ovplyvňujú kvalitu života mladých pacientov. U detí rádioterapia často spôsobuje dlhodobé vedľajšie účinky, ako napríklad stratu sluchu či slepotu. U detí po ožiarení mozgu, existuje vysoké riziko spomaleného kognitívneho vývoja. Štúdia Reddy A. T. poukázala na výrazný pokles IQ pri použití vyšších dávok žiarenia, špeciálne u detí s nádormi mozgu. Preto sa u detí, ak je to možné, preferuje chirurgická liečba.

Chemoterapia

[upraviť | upraviť zdroj]

Chemoterapia je liečba rakoviny pomocou "protirakovinových" liekov, ktoré môžu zničiť rakovinové bunky. Pojmom "chemoterapia" sa zvyčajne myslia cytotoxické lieky, ktoré ovplyvňujú rýchlo sa deliace bunky vo všeobecnosti, v kontraste s cielenou terapiou (pozri nižšie). Chemoterapeutiká rôzne zasahujú do bunkového delenia, napr. do kopírovania DNA alebo oddelenia novovzniknutých chromozómov. Väčšina foriem chemoterapie cieli na všetky rýchlo sa deliace bunky a nie je špecifická len pre rakovinové bunky. Určitá miera špecifickosti môže pochádzať z neschopnosti mnohých rakovinových buniek opraviť poškodenú DNA, zatiaľ čo normálne bunky to vo všeobecnosti dokážu. Teda, chemoterapia má potenciál poškodiť zdravé tkanivo, najmä to, ktoré má vysokú frekvenciu nahrádzania, teda ho tvoria rýchlejšie sa deliace bunky (napríklad tkanivo črevnej sliznice). Tieto bunky sa po chemoterapii zvyčajne "opravia" samé.

Pretože niektoré lieky fungujú lepšie v kombinácii ako samostatne, lekári pacientom často podávajú dva alebo viac liekov v rovnakom čase. Toto sa nazýva "kombinovaná chemoterapia". Väčšina chemoteraerapeutických postupov dnes pozostáva z takýchto kombinácií.[9]

Liečba niektorých leukémií a lymfómov vyžaduje použitie vysokých dávok chemoterapie a celkového telesného ožiarenia (Total body irradiation – TBI). Takáto liečba oslabuje a poškodzuje kostnú dreň, a teda schopnosť tela obnoviť a doplniť krv. Z tohto dôvodu sa zber kostnej drene alebo periférnych krvných kmeňových buniek sa vykonáva pred ablatívnou (oslabujúcou) časťou terapie, aby sa umožnila obnova po liečbe. Toto je známe ako autológna transplantácia kmeňových buniek. Prípadne sa hematopoetické kmeňové bunky sa môžu transplantovať od vhodných nepríbuzných darcov (Matched unrelated donor – MUD).

Cielené terapie

[upraviť | upraviť zdroj]

Cielená terapia, ktorá sa začala používať koncom deväťdesiatych rokov, má významný vplyv pri liečbe niektorých typov rakoviny. Je v súčasnej dobe veľmi aktívnym výskumným poľom. Táto terapia pozostáva z použitia látky špecifickej pre abnormálne, deregulované bielkoviny nádorových buniek. Terapeutiká cielené na malé molekuly sú zvyčajne inhibítormi (spomaľovačmi účinku/funkcie) enzymatických domén na zmutované, premnožené, alebo inak kritické bielkoviny v nádorových bunkách. Významným príkladom sú inhibítory tyrozínkinázy imatinib (Gleevec/Glivec) a gefitinib (Iressa).

Terapia monoklonálnou protilátkou je ďalšia stratégia, v ktorej terapeutickým prostriedkom je protilátka, ktorá sa špecificky viaže na bielkoviny na povrchu nádorových buniek. Príklady zahŕňajú anti-HER2/neu protilátku trastuzumab (Herceptin) používanú pri rakovine prsníka, a anti-CD20 protilátka rituximab, používaná v rôznych zhubných ochoreniach B-buniek.

Cielená terapia môže tiež zahŕňať malé peptidy ako „navádzacie zariadenia“. Tieto sa môžu viazať na receptory povrchu bunky alebo na ovplyvnenú mimobunkovú sieť ("extracellular matrix") v okolí nádoru. Rádionuklidy, ktoré sú napojené na tieto peptidy (napr. RGDs) nakoniec rakovinové bunky zabijú, ak sa nuklidy rozpadnú v blízkosti takejto bunky. Najmä oligo – alebo multiméry týchto viazaných "motívov" sú veľmi zaujímavé, pretože môžu viesť k zvýšeniu nádorovej špecifickosti a avidity.

Fotodynamická liečba (PDT) je liečba rakoviny s účasťou fotosenzitizéra, kyslíka v tkanivách a svetla (často pomocou laserov[10]). PDT môže byť použitá ako liečba pre bazocelulárny karcinóm (Basal cell carcinoma – BCC) alebo rakovinu pľúc; PDT môže byť tiež užitočná pri odstraňovaní stôp malígneho tkaniva po chirurgickom odstránení veľkých nádorov.[11]

Vysokoenergetický terapeutický ultrazvuk môže zvýšiť dávkovanie protirakovinovej látky a nanomedicínskych látok do cieľovej lokality nádoru až 20-násobne proti tradičným cieleným liečbam rakoviny.[12]

Imunoterapia

[upraviť | upraviť zdroj]
A karcinómom obličiek (nižšie vľavo) v obličiek vzorky.

Imunoterapia rakoviny sa vzťahuje na celý rad terapeutických stratégií určených k tomu, aby u pacienta bojoval proti rakovine jeho vlastný imunitný systém. Súčasné metódy pre generovanie imunitnej odpovede na nádory zahŕňajú intravezikálnu BCG imunoterapiu pre povrchovú rakovinu močového mechúra a použitie interferónov a iných cytokínov na navodenie imunitnej odpovede pri karcinóme obličiek a u pacientov s melanómom. Vakcíny na vytváranie špecifických imunitných reakcií sú predmetom intenzívneho výskumu pri mnohých nádoroch, najmä malígnom melanóme a karcinóme obličky. Sipuleucel-T je vakcíne podobná stratégia v štádiu pokročilých klinických testoch pre rakovinu prostaty, v ktorej sa na dendritické bunky pacienta ukladajú peptidy prostatickej kyselinovej fosfatázy, čím sa vyvolá špecifická imunitná odpoveď na bunky pôvodom z prostaty.

Aj alogénnu hematopoetickú transplantáciu kmeňových buniek ("transplantáciu kostnej drene" z geneticky non-identického darcu) možno považovať za formu imunoterapie, pretože imunitné bunky darcu často napádajú nádor, tento jav je známy ako ako štep-verzus-nádor účinok. Z toho dôvodu alogénne HSCT vedú k lepším liečebným výsledkom ako autológne transplantácie pre viaceré typy rakoviny, hoci vedľajšie účinky sú tiež závažnejšie.

Imunoterapia založená na bunkách, pri ktorej pacienti dostanú NK bunky (Natural Killer Cells – NK) a cytotoxické T-Lymfocyty (CTL) sa používajú v praxi v Japonsku od roku 1990. Táto liečba sa spolu s inými druhmi, ako chirurgická liečba, rádioterapia alebo chemoterapia nazýva ako terapia pomocou Autológneho Imunitného Doplnku Terapie (AIET).[13][14]

Hormonálna terapia

[upraviť | upraviť zdroj]

Rast niektorých druhov rakoviny môže potlačiť podávanie alebo blokovanie niektorých hormónov. Medzi nádory, ktoré sú citlivé na hormóny, patria niektoré typy rakoviny prsníkov a prostaty. Súčasťou doplnkovej liečby rakoviny býva odstránenie alebo blokovanie estrogénu alebo testosterónu. Pri určitých druhoch rakoviny môže byť pri terapii prospešné, ak pacient dostáva agonistu (pôsobiaceho rovnako), prípadne antagonistu hormónu (s protichodným účinkom).

Inhibícia nádorovej angiogenézy

[upraviť | upraviť zdroj]

Na to, aby nádor mohol rásť a metastazovať, potrebuje podporu okolitého tkaniva. Toto tkanivo, označované ako nádorová stróma, sa skladá z fibroblastov, infiltrovaných zápalových buniek a krvných a lymfatických endoteliálnych buniek. Tumor si však predovšetkým začne vytvárať vlastné cievne zásobenie – tento proces sa nazýva nádorová angiogenéza. Rastu nádoru možno zamedziť pomocou inhibítorov, ktoré rozsiahlu tvorbu ciev potlačia. Niektoré inhibítory, ako napríklad bevacizumab, už boli schválené a sú súčasťou klinickej praxe. Hlavnou výhradou voči antiangiogénnym liekom je, že sú zacielené iba na jeden z mnohých faktorov, ktoré u zdravých aj rakovinových buniek vplývajú na rast ciev. Cievny rast môžu napriek nasadeniu inhibítorov naďalej stimulovať zvyšné faktory. Pri tomto type liečby je tiež problematický spôsob užívania lieku, ako aj ustálenie cievneho zásobovania tumoru.[15]

Syntetická letalita

[upraviť | upraviť zdroj]

Syntetická letalita vzniká vtedy, keď kombinácia porúch v expresii dvoch alebo viacerých génov vedie k bunkovej smrti, kým nedostatok iba jedného z týchto génov k smrti nevedie. Poruchy môžu vzniknúť prostredníctvom mutácií, epigenetických zmien alebo inhibítorov jedného alebo oboch génov.

Rakovinovým bunkám často chýba opravný gén DNA.[16][17] Táto chyba opravy DNA môže byť spôsobená napríklad mutáciou. Ak je aj náhradná opravná cesta DNA potlačená, potom nádorové bunky môžu byť zabité syntetickou letalitou. Nenádorové bunky s neporušenou počiatočnou cestou môžu prežiť.

Rakovina vaječníkov

[upraviť | upraviť zdroj]

Mutácie v opravných génoch DNA BRCA1 alebo BRCA2 (aktívnych v homologickej rekombinačnej oprave) sú synteticky letálne pri inhibícii opravného génu DNA PARP1. [18][19]

Rakovina vaječníkov má mutačnú chybu v DNA opravných génoch BRCA1 asi u 18% pacientov (u 13% sú to mutácie v zárodkovej línii a u 5% somatické mutácie). Olaparib, inhibítor PARP, schválila v roku 2014 americká FDA pre použitie pri takej rakovine vaječníkov, ktorá bola predtým neúspešne liečená chemoterapiou.[20] V roku 2016 schválila FDA PARP inhibítor rucaparib na liečbu tých žien s pokročilou rakovinou vaječníkov, ktoré už boli liečené aspoň dvomi chemotherapeutickými liečbami a majú mutáciu génu BRCA1 alebo BRCA2.[21]

Rakovina hrubého čreva

[upraviť | upraviť zdroj]

U rakoviny hrubého čreva sa epigenetické chyby v WRN géne zdajú byť synteticky letálne v kombinácii s inaktiváciou TOP1. Najmä inaktivácia TOP1 irinotecanom bola synteticky letálna u pacientov s rakovinou hrubého čreva s nedostatočným vyjadrením DNA opravného WRN génu.[22] V štúdii z roku 2006 malo 45 pacientov nádory hrubého čreva s hypermetylovanými promotérmi WRN (umlčaná expresia WRN) a 43 pacientov malo nádory s nemetylovanými promotérmi WRN génov, takže proteínová expresia WRN génov bola vysoká. Irinotecan bol prospešnejší u pacientov s hypermetylovanými WRN promotérmi (prežitie 39,4 mesiacov) ako u pacientov s nemetylovanými WRN promotérmi (prežitie 20,7 mesiacov). Promotér WRN génu je hypermetylovaný v 38 % prípadov rakoviny hrubého čreva.

Kontrola symptómov a paliatívna starostlivosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Hoci sa kontrola symptómov rakoviny zvyčajne nevníma ako liečba, je dôležitým určujúcim faktorom kvality života onkologických pacientov. Kontrola symptómov ma významnú úlohu pri rozhodovaní, či je pacient je schopný podrobiť sa iným typom liečby. Lekári dokážu pomerne dobre tlmiť bolesť, no symptómov je výrazne viac. Napríklad chemoterapiu sprevádza okrem iného nevoľnosť a vracanie, hnačka, či krvácanie. Pre pacientov, ktorí potrebujú aktívnu multidisciplinárnu liečbu symptómov, je určená paliatívna starostlivosť.

Na potlačenie symptómov pacientov s rakovinou sa často používajú lieky proti bolesti, ako je morfín a oxykodón, a antiemetiká – lieky na potlačenie nevoľnosti a zvracania. Antiemetiká ako ondansetrón a analógy, ako aj lieky s obsahom liečiva aprepitant, robia agresívnu liečbu pacientov s rakovinou znesiteľnejšou.

Bolesti u ľudí s rakovinou sa môžu spájať s kontinuálnym poškodzovaním tkaniva v dôsledku choroby alebo procesu liečby (operácie, ožarovania, chemoterapie). Hoci pri genéze bolesti zohrávajú úlohu aj faktory životného prostredia a duševné rozpoloženie, v prípade pacientov s rakovinou nejde o rozhodujúce faktory. Na kontrolu bolesti všetkých pacientov s rakovinou, vrátane zomierajúcich, by sa mala využívať paliatívna terapia. Aby sa pacient pri liečbe cítil komfortne, lekár by mal reagovať na všetky otázky. Neistota môže vychádzať zo sociálnej stigmy, ktorá sprevádza užívanie opiátov, prípadne z obáv o zdravie, či strachu z neschopnosti zvládať svoje každodenné povinnosti. Lekári sa snažia dostať bolesť pacienta pod kontrolu za pomoci minimálneho množstva liekov. Napriek tomu sa občas nemožno vyhnúť opiátom, prípadne chirurgickému zákroku. V minulosti sa lekári zdráhali v terminálnom štádiu rakoviny proti bolesti predpisovať opiáty, keďže sa obávali vzniku závislosti alebo utlmenia dýchania pacienta. Širšia podpora pre preventívnu liečbu bolesti pacientov vzišla práve z hnutia paliatívnej starostlivosti a hospicovej starostlivosti. Svetová zdravotnícka organizácia označila neliečenú bolesť pri rakovine za celosvetový problém, pre lekárov vytvorila príručku, ktorá poskytuje návod ako sa starať o pacienta v bolestiach.[23]

Medzi časté problémy pacientov s rakovinou patrí aj únava. Ešte donedávna nebola vnímaná ako významný symptóm ochorenia. V súčasnosti už onkológovia uznávajú, že únava silne vplýva na celkovú kvalitu života pacienta a zohľadňujú ju aj pri výbere liečby.

Hospicová starostlivosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Hospic je inštitúcia, ktorá poskytuje starostlivosť o pacienta v pokročilom štádiu ochorenia a ktorého prognóza je menej ako 6 mesiacov. Hospicovú starostlivosť si pacienti volia v prípadoch, kedy liečba spôsobuje príliš nepríjemné vedľajšie účinky, pacient má minimálnu šancu na vyliečenie alebo predĺženie života, a radikálnu terapiu chce vymeniť za dlhšie obdobie relatívne normálneho života. Pacienti v hospici zvyčajne majú prístup k terapii (napríklad radiačnej terapii), ak sa používajú na liečbu príznakov, nie ako pokus o vyliečiť rakovinu.

Výskum

[upraviť | upraviť zdroj]

Klinické štúdie, nazývané aj výskumné štúdie, testujú nové druhy liečby u ľudí s rakovinou. Cieľom týchto štúdií je nájsť lepšie spôsoby liečby rakoviny a pomôcť pacientom. Klinické štúdie testujú mnoho druhov liečby, ako sú nové lieky, nové prístupy ku chirurgickej liečbe alebo rádioterapii, nové kombinácie liečby alebo nové metódy, ako je napríklad génová terapia.

Klinická štúdia je jednou z posledných fáz dlhého a starostlivého výskumného procesu rakoviny. Vyhľadávanie nových liečebných postupov sa začína v laboratóriu, kde vedci najprv vyvíjajú a testujú nové nápady. Ak sa zdá, že prístup je sľubný, ďalším krokom môže byť testovanie liečby u zvierat, aby sa zistilo, ako ovplyvňuje rakovinu u živého tvora a či aké má škodlivé účinky. Samozrejme, isté druhy liečby, ktoré fungujú dobre v laboratóriu alebo na zvieratách, nie vždy dobre fungujú u ľudí. Robia sa aj štúdie u pacientov s rakovinou, aby sa zistilo, či sľubné liečby sú bezpečné a účinné.

Zúčastneným pacientom môže liečba pomôcť. Odborníci na rakovinu im poskytnú najmodernejšiu starostlivosť a dostanú buď najnovšie testované lieky, alebo najlepšiu dostupnú štandardnú liečbu. Nové liečebné postupy môžu predstavovať aj neznáme riziká, ale ak sa nová liečba ukáže ako účinná alebo účinnejšia ako štandardná, testovaní pacienti môžu byť medzi prvými, ktorí z nej majú prospech. Neexistuje žiadna záruka, že nová testovaná alebo štandardná liečba prinesú dobré výsledky. U detí s rakovinou sa zistilo, že tí, ktorí boli zaradení do štúdií, neboli v priemere lepší alebo horší ako tí, ktorí sa podrobili štandardnej liečbe. Toto potvrdzuje, že úspech alebo zlyhanie experimentálnej liečby nemožno predpovedať.[24]

Výskum exozómov

[upraviť | upraviť zdroj]

Exozómy sú membránové vezikuly produkované takmer všetkými bunkami a nesúce rôzne molekuly.[25] Pevné nádory ich vylučujú do telesných tekutín, ako je krv a moč. Súčasný výskum používa exozómy ako metódu detekcie a monitorovania rôznych typov rakoviny.[26][27] Snahou je odhaliť rakovinu s vysokou citlivosťou a špecifickosťou prostredníctvom detekcie špecifických exozómov v krvi alebo v moči. Rovnaký postup možno použiť aj na presnejšie sledovanie postupu liečby pacienta. Dokázalo sa, že enzýmovo viazaný lektínový špecifický test alebo ELLSA Archivované 2011-07-13 na Wayback Machine dokáže priamo zistiť z tekutých vzoriek exozómy produkované bunkami melanómu.[28] ELLSA priamo meria exozómové častice v komplexných roztokoch a dokáže detegovať exozómy z iných zdrojov, vrátane rakoviny vaječníkov a makrofágov infikovaných tuberkulózou.

Exozómy vylučované nádormi sa považujú za zodpovedné za spustenie programovanej bunkovej smrti (apoptóza) imunitných buniek; prerušenie signalizácie T-buniek potrebnej na uvedenie imunitnej odpovede; inhibíciu tvorby protinádorových cytokínov a majú dôsledky na šírenie metastáz a umožnenie angiogenézy.[29] V súčasnosti sa vykonávajú štúdie s "lektínovou afinitnou plazmaferézou" (LAP). LAP je metóda krvnej filtrácie, ktorá sa selektívne zameriava na nádorové exozómy a odstraňuje ich z krvného obehu. Predpokladá sa, že znižovanie exozómov v krvnom riečisku u pacienta spomalí postup rakoviny a súčasne zvýši jeho vlastnú imunitnú odpoveď.

Doplnková a alternatívna liečba

[upraviť | upraviť zdroj]

Ide o rôznorodú skupinu zdravotných postupov a výrobkov, ktoré nie sú súčasťou konvenčného lekárstva a nebola preukázaná ich účinnosť.[30] Doplnková liečba sa vzťahuje na metódy a látky používané spolu s konvenčnou medicínou, zatiaľ čo alternatívna medicína sa týka látok používaných namiesto bežnej medicíny.[31] Použitie takejto liečby je medzi ľuďmi s rakovinou bežné; štúdia z roku 2000 zistila, že 69% pacientov s rakovinou použilo aspoň jednu doplnkovú alebo alteranatívnu terapiu ako súčasť liečby rakoviny.[32] Väčšina doplnkových a alternatívnych liekov na rakovinu nebola študovaná alebo testovaná. Viacero alternatívnych liečebných postupov, ktoré boli preukázané ako neúčinné, sa naďalej predáva a propaguje.[33]

Špeciálne stavy

[upraviť | upraviť zdroj]

Tehotenstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Incidencia výskytu rakoviny počas tehotenstva stúpa vzhľadom na stúpajúci vek tehotných žien a taktiež vďaka náhodným nálezom nádorov maternice v rámci prenatálneho ultrazvukového vyšetrenia.

Liečba rakoviny musí byť zvolená tak, aby spôsobila čo najmenej škody ako žene tak aj jej embryu/plodu. V niektorých prípadoch môže byť odporúčaný terapeutický potrat.

Rádioterapia je vylúčená a chemoterapia vždy predstavuje riziko potratu a vrodených malformácií.[34] Málo je známe o účinkoch týchto liekov na dieťa.

Aj keď liek neprechádza placentou a na dieťa, niektoré formy rakoviny môžu poškodiť jej bariérovú schopnosť. Niektoré formy rakoviny kože môže dokonca metastázovať do tela dieťaťa.

Diagnostika je tiež sťažená, pretože je počítačová tomografia je relatívne kontraindikovaná pre použitie ionizujúceho žiarenia. Magnetická rezonancia sa dá použiť v normálnom režime.

Vzhľadom na ťažkosti pri diagnostike a liečbe rakoviny počas tehotenstva sú alternatívne metódy buď vykonať cisársky rez, keď je dieťa životaschopné, aby sa mohla začať agresívnejšia liečba rakoviny, alebo, ak je nádor natoľko zhubný, že je nepravdepodobné, že bude matka schopná čakať bez liečby celé tehotenstvo, je možné vykonať terapeutický potrat.

V maternici

[upraviť | upraviť zdroj]

Fetálne nádory sú niekedy diagnostikované, ešte v čase, keď je plod v maternici. Teratóm je najbežnejší typ nádoru plodu a je zvyčajne benígny. V niektorých prípadoch sú tieto nádory chirurgicky ošetrené, kým je plod ešte v maternici.

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Cancer drugs are getting better and dearer [online]. The Economist, [cit. 2017-07-09]. Dostupné online.
  2. ↑ Enger, Eldon. Concepts in Biology' 2007 Ed.2007 Edition. [s.l.] : McGraw-Hill. Dostupné online. ISBN 978-0-07-126042-8. S. 173.
  3. ↑ What Is Cancer? [online]. National Cancer Institute, [cit. 2009-08-17]. Dostupné online.
  4. ↑ Cancer Fact Sheet [online]. Agency for Toxic Substances & Disease Registry, 2002-08-30, [cit. 2009-08-17]. Dostupné online. Archivované 2009-08-13 z originálu.
  5. ↑ WANJEK, Christopher. Exciting New Cancer Treatments Emerge Amid Persistent Myths [online]. 2006-09-16, [cit. 2009-08-17]. Dostupné online.
  6. ↑ HAYDEN, Erika C.. Cutting off cancer's supply lines. Nature, 2009-04-08, s. 686 – 687. Dostupné online. DOI: 10.1038/458686b. PMID 19360048.
  7. ↑ Surgical treatment of localised renal cancer. European Urology Supplements, 2012, s. 60 – 65. ISSN 1569-9056. DOI: 10.1016/j.eursup.2012.04.002.
  8. ↑ Neoadjuvant chemotherapy in lung cancer. Therapy, 2011, s. 23 – 31. DOI: 10.2217/thy.10.82.
  9. ↑ Cancer Management: A Multidisciplinary Approach. 11. vyd. [s.l.] : [s.n.], 2008. Dostupné online. Principles of Oncologic Pharmacotherapy. Archivované 2013-10-04 na Wayback Machine
  10. ↑ F._J._Duarte Duarte, F J (Ed.), Tunable Laser Applications (CRC, New York, 2009) Chapters 5, 7, 8.
  11. ↑ DOLMANS, DE; Fukumura D; Jain RK. Photodynamic therapy for cancer. Nat Rev Cancer, May 2003, s. 380 – 7. Dostupné online. DOI: 10.1038/nrc1071. PMID 12724736.
  12. ↑ Increasing the density of nanomedicines improves their ultrasound-mediated delivery to tumours. Journal of Controlled Release, 2015, s. 10 – 18. DOI: 10.1016/j.jconrel.2015.05.265.
  13. ↑ DAMODAR, S; Terunuma H; Abraham S. Autologous Immune Enhancement Therapy (AIET) for a Case of Acute Myeloid Leukemia (AML) – Our Experience. Pasrm 2006 – 001, October 2006. Dostupné online.
  14. ↑ SIVARAMAN, G; Pandian A; Abraham S. Autologous Immune Enhancement therapy for Advanced Carcinoma of Pancreas-A Case Report. Pasrm 2008 – 004, October 2008. Dostupné online.
  15. ↑ Gene therapy for antiangiogenesis. J. Natl. Cancer Inst., July 2001, s. 965 – 7. Dostupné online. DOI: 10.1093/jnci/93.13.965. PMID 11438554.
  16. ↑ DNA repair pathways in clinical practice: lessons from pediatric cancer susceptibility syndromes. J. Clin. Oncol., 2006, s. 3799 – 808. DOI: 10.1200/JCO.2005.05.4171. PMID 16896009.
  17. ↑ Synthetic lethality: exploiting the addiction of cancer to DNA repair. Blood, 2011, s. 6074 – 82. DOI: 10.1182/blood-2011-01-313734. PMID 21441464.
  18. ↑ Olaparib maintenance therapy in patients with platinum-sensitive relapsed serous ovarian cancer: a preplanned retrospective analysis of outcomes by BRCA status in a randomised phase 2 trial. Lancet Oncol., 2014, s. 852 – 61. DOI: 10.1016/S1470-2045(14)70228-1. PMID 24882434.
  19. ↑ Synthetic viability by BRCA2 and PARP1/ARTD1 deficiencies. Nat Commun, 2016, s. 12425. DOI: 10.1038/ncomms12425. PMID 27498558.
  20. ↑ YAO, Stephanie. FDA approves Lynparza to treat advanced ovarian cancer: First LDT companion diagnostic test also approved to identify appropriate patients [online]. U.S. Food and Drug Administration, 19 December 2014. Dostupné online.
  21. ↑ COMMISSIONER, Office of the. Press Announcements - FDA grants accelerated approval to new treatment for advanced ovarian cancer [online]. www.fda.gov, [cit. 2019-02-15]. Dostupné online. (po anglicky)
  22. ↑ Epigenetic inactivation of the premature aging Werner syndrome gene in human cancer. Proc. Natl. Acad. Sci. U.S.A., 2006, s. 8822 – 7. DOI: 10.1073/pnas.0600645103. PMID 16723399.
  23. ↑ WHO's pain ladder [online]. World Health Organization. Dostupné online.
  24. ↑ Are experimental treatments for cancer in children superior to established treatments? Observational study of randomised controlled trials by the Children's Oncology Group. BMJ, 2005, s. 1295. Dostupné online. DOI: 10.1136/bmj.38628.561123.7C. PMID 16299015.
  25. ↑ ZDURJENČÍKOVÁ A SPOL., Martina. Exozómy – nová téma v diagnostike nádorových ochorení [online]. Solen, [cit. 2019-02-15]. Dostupné online.
  26. ↑ MicroRNA signatures of tumor-derived exosomes as diagnostic biomarkers of ovarian cancer. Gynecol. Oncol., July 2008, s. 13 – 21. Dostupné online. DOI: 10.1016/j.ygyno.2008.04.033. PMID 18589210.
  27. ↑ Exosomal microRNA: a diagnostic marker for lung cancer. Clin Lung Cancer, January 2009, s. 42 – 6. Dostupné online. DOI: 10.3816/CLC.2009.n.006. PMID 19289371.
  28. ↑ Aethlon Medical Announces Data Against Metastatic Melanoma - Sep 9, 2010 [online]. Aethlonmedical.investorroom.com, 2010-09-09, [cit. 2013-06-21]. Dostupné online. Archivované 2011-08-11 z originálu.
  29. ↑ Exosomes as a tumor immune escape mechanism: possible therapeutic implications. J Transl Med, 2008, s. 37. Dostupné online. DOI: 10.1186/1479-5876-6-37. PMID 18644158.
  30. ↑ Complementary and alternative therapies for cancer. Oncologist, 2004, s. 80 – 9. Dostupné online. DOI: 10.1634/theoncologist.9-1-80. PMID 14755017. Archivované 2009-08-27 na Wayback Machine
  31. ↑ What Is CAM? National Center for Complementary and Integrative Health. retrieved 3 February 2008.
  32. ↑ Complementary/alternative medicine use in a comprehensive cancer center and the implications for oncology. J Clin Oncol, 1. júl 2000, s. 2505 – 14. Dostupné online. PMID 10893280.
  33. ↑ Vickers A. Alternative cancer cures: 'unproven' or 'disproven'?. CA Cancer J Clin, 2004, s. 110 – 8. Dostupné online. DOI: 10.3322/canjclin.54.2.110. PMID 15061600.
  34. ↑ Krebstherapie in der Schwangerschaft extrem schwierig [online]. Curado, 2009-02-20, [cit. 2009-06-06]. Dostupné online. (German) Archivované 2016-03-06 na Wayback Machine
  • "Radiation Therapy for Brain Cancer | CTCA." CancerCenter.com. N.p., 01 Jan. 0001. Web. 21 Mar. 2017.
  • "How Does Radiation Therapy Work?" American Cancer Society. N.p., n.d. Web. 21 Mar. 2017.
  • "Radiation Therapy for Cancer." National Cancer Institute. N.p., n.d. Web. 21 Mar. 2017.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Liečba_rakoviny&oldid=7949835“