Preskočiť na obsah

Litovci

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Litovci
lietuviai
Mindaugas, Gediminas, Kęstutis, Vytautas, Vladislav II. Jagelo, Barbara Radziwiłłówna, Mikalojus Radvila Juodasis, Laurynas Gucevičius, Simonas Daukantas, Motiejus Valančius, Mikalojus Konstantinas Čiurlionis, Antanas Baranauskas, Vydūnas, Jonas Basanavičius.
Populácia
cca. 3,7[1] – 4,1 milión[2]
Krajina s významnou populáciou
Litva Litva 2 561 300 (2011)[3]
Spojené kráľovstvo 100 000 (2011) [4]
USA 35 703 (2010)[1] 640 269 vrátane litovského pôvodu (2013) [5]
Kanada 49 130 (2011) [6]
Nemecko 39 000 (2014) [7]
Írsko 36 683 (2011) [8]
Rusko 31 377 (2010)
Nórsko 30 540 (2013) [9][10]
Lotyšsko 24 426 (2011) [11]
Španielsko 12 128 [12]
Austrália 12 317 [13]
Dánsko 10 215 [14]
Poľsko 8 000 (2011) [15]
Ukrajina 7 207 (2001) [16]
Bielorusko 5 087 (2009) [17]
Taliansko 4 524 [18]
Francúzsko cca. 4 000
Estónsko 2 029 (2012) [19]
Brazília 632 (2010)[1] 800 000 vrátane litovského pôvodu (2010) [20]
Jazyk(y)

Litovčina

Náboženstvo

Rímskokatolícka cirkev

Príbuzné národy

Lotyši, Pruskí Litovci, Prusi

Litovci patria k baltským národom, ktoré obývajú východné pobrežie Baltského mora. Hovoria litovským jazykom, ktorý patrí do východobaltskej vetvy baltských jazykov. Tie patria k indoeurópskym jazykom. Vyznávajú rímskokatolícke náboženstvo, ktorým sa odlišujú od iných baltských národov.

Dejiny

[upraviť | upraviť zdroj]

Litovci patria medzi národy, ktoré ako posledné v Európe prijali kresťanské náboženstvo. Až v 13. storočí prijal knieža Mindaugas rímskokatolícke náboženstvo a zjednotil litovské kmene. V 14. storočí litovské veľkoknieža Algirdas rozširil územie Litvy až k Čiernemu moru. Vznikol tak jeden z najväčších európskych štátov. Litovci úspešne vzdorovali agresívnemu Rádu nemeckých rytierov a spolu s Poliakmi ho v roku 1410 pri Grunwalde porazili. Úspešne vzdorovali aj tureckej a ruskej expanzii. V roku 1385 vznikla poľsko-litovská únia.
V čase reformácie si Litovci (na rozdiel od Lotyšov a Estóncov) zachovali rímskokatolícke náboženstvo. Po troch deleniach Poľska sa územie Litvy stalo súčasťou Ruskej ríše až do roku 1918. Národné povedomie Litovcov, rustikálny charakter krajiny a pevná rímskokatolícka viera dokázali udržať Litovcov pri sile. Tak ako úspešne vzdorovali germanizácii, tak úspešne vzdorovali aj rusifikácii.

V rokoch 1918 až 1940 bol litovský štát obnovený, ale neskôr okupovaný Sovietskym zväzom (1940 – 1941) a potom nacistickým Nemeckom (1941 – 1944). Stalinské deportácie a nacistické pogromy proti Židom zbavili Litvu veľkej časti obyvateľstva. V rokoch 1944/1945 až 1990 sa Litva stala opäť súčasťou Sovietskeho zväzu. Do Litvy (na rozdiel od Estónska a Lotyšska) prišlo menej Rusov (asi 6,3 %). Poľskú menšinu tvorí 6,7 % obyvateľov krajiny.

Náboženstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Prevažná väčšina Litovcov vyznáva rímskokatolícke náboženstvo, ktoré v histórii tohto národa zohrávalo dôležitú úlohu. Vidno to najmä v barokovom hlavnom meste Vilnius, v ktorom je niekoľko desiatok rímskokatolíckych kostolov. Napriek tomu, že mnohé z nich boli v sovietskej ére zatvorené, Litovci ich opäť vrátili katolíckej cirkvi a dnes slúžia ako katolícke chrámy. Pri meste Šiauliai sa nachádza známa Hora krížov, ktorá je symbolom vzdoru a odporu tohto malého a statočného národa proti totalitným diktatúram. Okupanti toto miesto viackrát zničili, ale Litovci ho vždy obnovili. Horu krížov navštívil aj pápež Ján Pavol II. Prítomnosť katolíckej cirkvi cítiť na každom kroku (kaplnky, sviatky, folklór, návšteva bohoslužieb). Iba malá časť Litovcov vyznáva pravoslávie a protestantizmus, prípadne je bez vyznania.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b c Lietuviai Pasaulyje [online]. Lietuvos statistikos departamentas, [cit. 2015-05-05]. Dostupné online.
  2. ↑ Lietuviai Lietuvoje ir užsienyje: kur ir kiek mūsų yra
  3. ↑ M3010215: Population at the beginning of the year by ethnicity [online]. Lietuvos statistikos departamentas, [cit. 2013-10-17]. Dostupné online. Archivované 2016-01-01 z originálu.
  4. ↑ PIDD, Helen. Baltic exchange: meet the Lithuanians who have made Britain their home. The Guardian, 7 January 2013. Dostupné online.
  5. ↑ 640,269±16,635 at 90% confidence interval; B04003. Total Ancestry Reported [online]. United States Census Bureau, [cit. 2015-05-04]. Dostupné online. Archivované 2020-02-12 z originálu.
  6. ↑ "Statistics Canada"
  7. ↑ [1]
  8. ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2016-01-01]. Dostupné online. Archivované 2020-04-12 z originálu.
  9. ↑ Innvandrere og norskfødte med innvandrerforeldre, 1. januar 2013 SSB, retrieved 9 June 2013
  10. ↑ Immigration to Norway
  11. ↑ [2]
  12. ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2016-01-01]. Dostupné online. Archivované 2018-12-25 z originálu.
  13. ↑ [3]
  14. ↑ Statistics Denmark:FOLK2: Population 1. January by sex, age, ancestry, country of origin and citizenship [online]. . Dostupné online.
  15. ↑ 2011 Census. Główny Urząd Statystyczny. 2012. p. 106
  16. ↑ State statistics committee of Ukraine – National composition of population, 2001 census (Ukrainian)
  17. ↑ http://belstat.gov.by/homep/ru/perepic/2009/itogi1.php Archivované 2012-05-23 na Archive.today, Общая численность населения, его состав по возрасту, полу, состоянию в браке, уровню образования, национальностям, языку и источникам средств к существованию, Статистический бюллетень 2009, p.22
  18. ↑ Popolazione residente in Italia proveniente dalla Lituania al 1° gennaio 2011. [online]. [Cit. 2013-12-26]. Dostupné online.
  19. ↑ Population by ethnic nationality, 1 January, years [online]. Statistikaamet, 2012, [cit. 2013-06-07]. Dostupné online. Archivované 2015-11-13 z originálu.
  20. ↑ Um atalho para a Europa [online]. Editora Globo S.A, 24 June 2002. Dostupné online. Archivované 2013-07-03 z originálu.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Litovci
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Litovci&oldid=7894936“