Preskočiť na obsah

Loď na sypaný náklad

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Sabrina I je moderná loď na sypaný náklad typu Handymax

Loď na sypaný náklad (alebo bulk carrier, bulker) je obchodná loď špeciálne navrhnutá na prepravu nebaleného sypaného nákladu, ako je obilie, uhlie, ruda a cement, vo svojich nákladových priestoroch. Od roku 1852, keď bol postavený prvý špecializovaný bulker, ekonomické požiadavky napomáhali vývoju týchto lodí, čo do ich veľkosti a prepracovanosti. Dnešné lode na sypaný náklad sú špeciálne navrhované pre maximalizovanie ich kapacity, bezpečnosti, efektívnosti a schopnosti vydržať náročnosť ich práce.

V súčasnosti tvoria lode na sypaný náklad približne 40 % svetovej obchodnej flotily, a ich veľkosť sa pohybuje od mini-bulkov s jedným nákladovým priestorom až po obrovské lode na rudu schopné odviesť 365 000 metrických ton (DWT). Existuje množstvo špecializovaných úprav týchto lodí: niektoré sa dokážu samé vyložiť, niektoré sú závislé od vybavenia prístavov, a iné môžu naložený náklad baliť priamo na lodi. Vyše polovica lodí na sypaný náklad patrí gréckym, japonským a čínskym majiteľom a viac ako štvrtina je registrovaná v Paname. Južná Kórea je najväčším staviteľom bulkerov na svete a 82 % týchto lodí sa zostavuje v Ázii.

Posádka bulkerov sa zúčastňuje nakládky a vykládky nákladových priestorov, navigácie lode, údržby strojov a vybavenia lode. Nakládka a vykládka lode je náročná a nebezpečná a na väčších lodiach tohto typu môže zabrať až 120 hodín. Posádku môžu tvoriť traja ľudia na najmenších lodiach, alebo až 30 ľudí na tých najväčších.

Sypaný náklad môže byť veľmi ťažký, lepkavý a drsný. Tým môže predstavovať bezpečnostné problémy ako sú presýpanie nákladu, spontánne vznietenie a nasiaknutie vodou, ktoré môžu ohroziť loď. Používanie lodí, ktoré boli staré a mali problémy s koróziou bolo spojené s potápaním sa bulkerov v 90. rokoch 20. storočia kvôli veľkým nákladovým otvorom potrebným pre manipuláciu s nákladom. Boli prijaté nové medzinárodné obmedzenia na zdokonalenie tvarov lode a sprísnenie inšpekcií, ako aj zjednodušenie procesu opustenia lode v prípade jej skazy.

Definícia

[upraviť | upraviť zdroj]
Prierez typickej lode na sypaný náklad. 1. Nákladový priestor 2. Kryt nákladového priestoru 3. Horná bočná nádrž pre balastnú vodu alebo palivo 4. Dvojité dno 5. Dolná balastná nádrž pre balastnú vodu

Je viacero spôsobov definovania termínu lode na sypaný náklad. Od roku 1999 je bulker SOLASom definovaný ako „loď skonštruovaná s jednou palubou, hornými bočnými nádržami (top side tank), balastnými nádržami (hopper tank) v nákladových priestoroch, ktorá je určená hlavne na prevoz suchého sypaného nákladu, rudy alebo kombinovaného nákladu“.[1] Klasifikačné spoločnosti ale používajú širšiu definíciu, kde loďou na sypaný náklad je každá loď, ktorá preváža suchý nezabalený náklad. Viacúčelové nákladné lode môžu prevážať sypaný náklad, ale takisto aj iné typy nákladov, pričom nie sú špeciálne navrhnuté pre sypanú nakládku. Názov „loď na suchý sypaný náklad“ (dry bulk carrier) sa používa na odlíšenie od lodí na tekutý náklad ako sú ropný tanker, chemický tanker a loď na prepravu plynu. Veľmi malé bulkre sú takmer nerozoznateľné od všeobecných nákladných lodí (general cargo ship), a častejšie sú klasifikované podľa ich používania ako podľa tvaru.

Používa sa niekoľko skratiek na opísanie lodí na sypaný náklad. "OBO" (Ore-bulk-oil), popisuje loď, ktorá preváža kombináciu rudy, sypaného nákladu a ropy, "O/O" sa používa pre kombináciu rudy a ropy.[2] Skratky "VLOC," "VLBC," "ULOC," a "ULBC", pre veľmi veľkú a ultra veľkú loď na sypaný náklad a rudu, sa prevzali z označovania supertankerov.[3]

História

[upraviť | upraviť zdroj]

Pred vznikom špecializovaných lodí na sypaný náklad mali prepravcovia dve možnosti ako naložiť náklad do lode. Prvou metódou bolo nakladanie nákladu do vriec prístavnými robotníkmi, vrecia sa potom ukladali na palety, ktoré sa nakladali do nákladových priestorov lode pomocou žeriavov.[4] Druhý spôsob vyžadoval množstvo času a peňazí na stavbu preglejkových zásobníkov vo vnútri nákladových priestorov[5], do ktorých sa nakladalo cez malé otvory a drevené plniče za pomoci posuvného pultu, ktorým sa privádzal náklad.[5] Tieto metódy boli pomalé a pracné. S príchodom kontajnerových lodí, problém efektívnej nakládky a vykládky nákladu posunul vpred aj vývoj lodí na sypaný náklad.

Špecializované bulkery sa začali vyrábať s parným pohonom.[4] Prvá loď na parný pohon klasifikovaná ako loď na sypaný náklad bola SS John Bowes, britská loď na prepravu uhlia v roku 1852.[6][7] Bola vybavená kovovým trupom, parným strojom a balastným systémom, ktorý používal morskú vodu namiesto vriec s pieskom.[6] Toto vybavenie jej pomohlo uspieť na konkurenčnom britskom trhu s uhlím.[6] Prvá samovykladacia loď bola jazerná nákladná loď Hennepin v roku 1902, na Veľkých kanadských jazerách. Toto značné zníženie času nakládky bulkerov bolo dosiahnuté použitím dopravného pásu na presun nákladu.[8] Prvé lode na sypaný náklad s naftovými motormi sa začali vyrábať v roku 1911.[6][7]

Pred druhou svetovou vojnou bola medzinárodný dopyt na sypaný náklad nízky - asi 25 miliónov ton železnej rudy - a väčšina tohto obchodu prebiehala v pobrežných vodách. Po skončení vojny sa rozvoj tejto prepravy začal hlavne medzi priemyselnými krajinami akými boli európske štáty, USA a Japonsko. Vďaka tomu sa stali lode na sypaný náklad väčšími a viac špecializovanými.

Kategórie

[upraviť | upraviť zdroj]

Veľkosti

[upraviť | upraviť zdroj]
Hlavné kategórie lodí na sypaný náklad
Názov Veľkosť v
DWT[9] 		Lode[10] Doprava[11] Nová
cena[12] 		cena
za použité[13]
Handysize 10 000 až 35 000 34% 18% $25M $20M
Handymax 35 000 až 59 000 37%
Panamax 60 000 až 80 000 19% 20% $35M $25M
Capesize 80 000 a viac 10% 62% $58M $54M

Lode na sypaný náklad sa delia do šiestich veľkostných kategórií: malý, handysize, handymax, panamax, capesize a veľmi veľký. Veľmi veľké patria do kategórie capesize, avšak často sú považované za osobitnú kategóriu. Ďalšie kategórie vznikajú v regionálnej preprave, napríklad ako Kamsarmax s maximálnou dĺžkou 229 metrov, čo je maximálna dĺžka lode, ktorá môže nakladať v prístave Kamsar v Guinei[14]. Ďalšie kategórie ako Seawaymax, Setouchmax, Dunkirkmax, a Newcastlemax tiež vznikli v regionálnej preprave.

Mini-bulkeri sú malé lode s kapacitou pod 10 000 DWT. Mini-bulkeri prevážajú od 500 do 2500 ton a majú jediný nákladový priestor, pričom sú stavané na riečnu prepravu. Často sú stavané tak, aby mohli plávať popod mostami a ich posádka sa skladá z 3 až 8 členov.

Handysize a Handymax sú všeobecne účelové lode na sypaný náklad.[15] Tieto dve kategórie reprezentujú 71 % všetkých lodí na sypaný náklad nad 10 000 DWT a sú najviac žiadané.[16] Toto je sčasti spôsobené novými nariadeniami, ktoré uprednostňujú výstavbu väčších plavidiel. Lode typu Handymax sú 150 – 200 m dlhé s 52 000 – 58 000 DWT s piatimi nákladovými priestormi a štyrmi žeriavmi.

Veľkosť lodí typu Panamax je limitovaná veľkosťou vodných komôr v Panamskom prieplave, ktorými prejde lod s maximálnou šírkou 32,31 m, maximálnou dĺžkou do 294,13 m a ponorom do 12,04 m.[17]

Lode tzpu capesize sú príliš veľké aby mohli využívať Panamský prieplav a musia plávať okolo mysu Horn ak chcú cestovať medzi Tichým a Atlantickým oceánom. Predtým nedokázali preplávať ani cez Suezský prieplav a museli plávať okolo Mysu dobrej nádeje, avšak nedávne hĺbenie Suezu na hĺbku 20 m im umožnilo jeho používanie.[18] Lode na sypaný náklad typu capesize sú špecializované, nakoľko 93 % týchto lodí sa používa na prepravu železnej rudy a uhlia.

Veľmi veľké lode na sypaný náklad sú verziou lodí capesize, ktoré presahujú 200 000 DWT. Bulkeri tohto typu sú takmer vždy stavané na prepravu železnej rudy.

Základné typy

[upraviť | upraviť zdroj]
Základné typy lodí na sypaný náklad
Obrázok Popis
Bulkeri s vybavením sú väčšinou lode veľkosti handysize až handymax, avšak existuje aj niekoľko kusov veľkosti panamax. Podobne ako všetky lode na sypaný náklad aj tieto sú vybavené niekoľkými nákladovými priestormi. Tento typ je vybavený žeriavmi, žeriavmi na nakladanie (tzv. derrick) alebo dopravníkmi (tzv. conveyor), pomocou ktorých nakladajú a vykladajú náklad v prístavoch aj bez prístavného vybavenia. Tieto vlastné zariadenia dodávajú týmto lodiam flexibilitu s nákladom ktorý prevážajú. (Na obrázku typický bukler s vybavením žeriavmi)
Kombinované bulkeri sú prispôsobené na prepravu tekutých aj pevných sypaných nákladov. Ak vezú zároveň obidva typy nákladu, tak tieto sú uložené v oddelených nákladových priestoroch a tankoch. Tieto lode vyžadujú špeciálny dizajn a sú drahé. Najviac sa používali v 70-tych rokoch 20. storočia, pričom odvtedy sa ich množstvo zmenšuje. (Na obrázku ropné potrubie a nákladový priestor na sypaný náklad na palube lode Maya)
Balkeri bez vybavenia sú lode bez žeriavov a dopravníkov. Tieto typy lodí sú závislé od vybavenia prístavov pre nakládku a vykládku lodí. Vyrábajú sa vo všetkých veľkostiach, pričom skupina veľmi veľké môže kotviť iba v najväčších prístavoch. Niektoré z nich sú vyrobené tak, aby premávali iba medzi dvomi prístavmi. Ich výhodou je lacnejšia výroba a údržba. (Na obrázku 225 000 tonový bulker Berge Athen)
Samovykladacie bulkeri(Selfdischarger) sú lode s dopravníkovými pásmi alebo s použitím bagrov, ktoré sa môžu pohybovať po priečke pozdĺž celého nákladového priestoru lode a po bokoch lode. Takto môžu vykladať náklad rýchlo a efektívne. (Na obrázku John B. Aird jazerný samovykladací bulker)
Jazerné nákladné lode sú lode na sypaný náklad na Veľkých kanadských jazerách často s nadstavbou na prove lode. Keďže tieto lode plávajú v sladkej vode, majú dlhšiu životnosť kvôli menšej korózii.[19] V roku 2005 bolo na týchto jazerách 98 lodí tohto typu s 10 000 DWT alebo viac(Na obrázku jazerná nákladná loď SS Edmund Fitzgerald)
BIBO lode sú lode na sypaný náklad, ktoré sú vybavené baliacimi zariadeniami nákladu pri vykládke. Na obrázku je loď tohto typu CHL Innovator, ktorá dokáže za jednu hodinu vyložiť 300 ton sypaného cukru, ktorý balí do 50 kg balíkov.[20]

Flotila

[upraviť | upraviť zdroj]
Svetový rast bulkerov podľa DWT (zelená) a percento bulkerov voči celkovému svetovému loďstvu medzi rokmi 1977 až 1999.[21]

Svetová preprava sypaného nákladu dosiahla obrovských proporcií: v roku 2005 bolo 1,7 miliardy metrických ton uhlia, železnej rudy, obilia, bauxitu a fosfátov prepravených týmito loďami.[22] V dnešnej dobe pláva 6 225 lodí na sypaný náklad nad 10 000 DWT, čo reprezentuje 40 % všetkých lodí v zmysle tonáže a 39,4 % v zmysle plavidiel.[23] Ak sa do toho zahrnú aj malé lode, tak kombinovaná kapacita týchto lodí je 346 miliónov DWT.[24] Kombinované lode tvoria len malú časť, reprezentovanú iba 3 % celkovej kapacity.[24] Jazerné nákladné lode na Veľkých kanadských jazerách, s 98 loďami a celkovou kapacitou 3,2 milióna DWT, aj napriek malému počtu oproti celkovej svetovej tonáži a iba 10 mesiacom prevádzky v roku, prepravujú desatinu celkového svetového nákladu vďaka krátkym vzdialenostiam a rýchlym obratom.[23][25]

V roku 2005 bola priemerná loď na sypaný náklad iba 13 rokov stará.[26] Približne 41 % bulkerov bolo mladších ako 10 rokov, 33 % viac ako 20 rokov a zvyšných 26 % medzi 10 až 20 rokmi.[26] Všetkých 98 bulkerov na Veľkých jazerách bolo starších ako 20 rokov, pričom najstarší plávajúci mal v roku 2009 106 rokov.[27]

Lode na sypaný náklad podľa vlajkových štátov.[28] (zdrojové dáta)

Vlajkové štáty

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2005 bolo MARADom celosvetovo registrovaných 6 225 lodí na sypaný náklad s 10 000 DWT alebo viac.[29] Najviac bulkerov je registrovaných v Paname, ktorá s 1 703 loďami má viac ako ďalšie 4 štáty dohromady.[29] V zmysle množstva registrovaných lodí na sypaný náklad, medzi 5 hlavných vlajkových štátov ešte patria: Hongkong (492 lodí), Malta (435), Cyprus (373) a Čína (371).[29] Panama taktiež vedie v celkovej tonáži registrovaných lodí na sypaný náklad. Ďalšie štyri štáty s najväčšou tonážou bulkerov sú po poradí: Hongkong, Grécko, Malta a Cyprus.[29]

Najväčšie flotily

[upraviť | upraviť zdroj]

Grécko, Japonsko a Čína sú najväčšími vlastníkmi lodí na sypaný náklad s 1 326, 1 041 a 979 loďami.[30] Tieto tri krajiny majú dohromady 53 % celkového počtu bulkerov.

Niektoré súkromné spoločnosti majú tiež veľké flotily týchto lodí. Medzinárodná spoločnosť Gearbulk Holding Ltd. má viac ako 70 bulkerov[31], spoločnosť The Fednav Group v Kanade ich využíva viac ako 80, pričom majú dve upravené na prácu v arktickom ľade.[32] Spoločnosť Croatia's Atlantska Plovidba d.d vlastní 14 bulkerov[33], H. Vogemann Group z Nemecka 19 bulkerov[34], portugalská Portline 10 bulkerov[35], dánska Dampskibsselskabet Torm a španielska Elcano majú tiež dostatočne veľké flotily týchto lodí.[36] Ďalšie spoločnosti sa špecializujú na mini-bulkeri: anglická Stephenson Clarke Shipping Limited má flotilu 8 mini-bulkerov a 5 malých handysize bulkerov.[37] Turecká spoločnosť Cornships Management and Agency Inc. vlastní flotilu 7 mini-bulkerov.[38]

Stavitelia

[upraviť | upraviť zdroj]

Dominantnými v konštrukcii lodí na sypaný náklad sú ázijské spoločnosti. Z celkového počtu 6 225 kusov je takmer 62 % vyrobených v Japonsku[39] lodenicami ako Oshima Shipbuilding a Sanoyas Hishino Meisho[15], ďalej v Južnej Kórei lodenicami Daewoo a Hyundai Heavy Industries[15], ktorá je druhá s počtom 643 vyrobených lodí tohto typu. Tretia je Čína s lodenicami ako Dalian, Chengxi a Shanghai Waigaoqiao a počtom vyrobených bulkerov 509[39]. Štvrtým je Taiwan s lodenicami China Shipbuilding Corporation[15] a 129 vyrobenými loďami.[39] Lodenice v týchto štyroch krajinách postavili viac ako 82 % všetkých lodí na sypaný náklad.

Dopravné poplatky

[upraviť | upraviť zdroj]
Priemerné denné poplatky za prepravu loďami na sypaný náklad.

Cenu prepravy sypaného nákladu ovplyvňuje niekoľko faktorov. Trh so sypaným nákladom je veľmi nestály a cena kolíše s rôznymi typmi nákladu, typom lode a trasou lode. Preprava capesize nákladu uhlia z Južnej Ameriky do Európy sa pohybuje medzi 15 $ až 25 $ za tonu (rok 2005).[40] Preprava agregátneho panamax nákladu z Mexického zálivu do Japonska stojí 40 $ do 70 $ za tonu.[40]

Niektorí prepravcovia uprednostňujú namiesto platby za hmotnosť radšej denný poplatok za nájom lode.[40] V roku 2005 bola denný poplatok za loď typu handymax 18 000 $ až 30 000 $,[40] loď typu panamax 20 000 $ až 50 000 $ a loď capesize 40 000 $ až 70 000 $ na deň.[40]

Šrotovanie lodí

[upraviť | upraviť zdroj]

Keď sú lode vyradené postupujú na šrotovanie, kde sa rozoberú.[41] Majitelia lodí a nákupcovia si dohodnú cenu založenú na faktoroch ako sú váha prázdnej lode (LTD z anglického light ton displacement) a cena kovošrotu na trhu.[42] V roku 1998 bolo takmer 700 lodí zošrotovaných na miestach ako sú Alang v Indii a Chittagong v Bangladéši.[41] Najčastejšie sa to robí vytiahnutím lode na pláž a rozrezávaním ručnými horákmi. Je to nebezpečná práca s častými nehodami a úmrtiami, pričom robotníci sa často vystavujú toxickým materiálom z lodí.[43][44][45] V roku 2004 bolo zošrotovaných pol milióna ton lodí na sypaný náklad, čo tvorilo 4,7 % celkového celosvetového ročného kovošrotu.[40] V tom roku sa pohybovala cena 1 LTD na zošrotovanie medzi 340 $ a 350 $.[40]

Operácie

[upraviť | upraviť zdroj]

Posádka

[upraviť | upraviť zdroj]
Posádka lodí na sypaný náklad
Kapitán/Master
Palubné
oddelenie		 Strojné
oddelenie		 Oddelenie
kuchyne

1x Prvý dôstojník
1x Druhý dôstojník
1x Tretí dôstojník
1x Palubný
2-6x Námorník I. triedy
0-2x námorník II. triedy

1x Prvý strojný dôstojník
1x Druhý strojný dôstojník
1x Tretí strojný dôstojník
1-2x Štvrtý strojný dôstojník
0-2x Mladší strojník
1-3x Oiler
0-3x Greaser
1-3x Entry-level

1x Hlavný steward
1x Šéfkuchár
1x Asistent stewarda

Posádka na lodi na sypaný náklad sa najčastejšie skladá z 20 až 30 ľudí, menším lodiam niekedy stačí aj 8. Posádka zahŕňa kapitána (niekedy master), palubné oddelenie, strojné oddelenie a zamestnancov kuchyne. Zvyk brania pasažierov na nákladné lode kedysi úplne bežný, v súčasnosti na lodiach na sypaný náklad takmer neexistuje.[46]

V 90-tych rokoch 20. storočia boli lode na sypaný náklad dôvodom mnohých námorných nehôd. Toto viedlo majiteľov lodí k prieskumom hľadajúcim vysvetlenie na pôsobenie viacerých faktorov efektívnosti a spôsobilosti lodnej posádky.[47] Tento prieskum ukázal, že výkon posádky na palube lodí na sypaný náklad bol najnižší vo všetkých prieskumoch.[47] Spomedzi posádok bulkerov, bol najlepší výkon zaznamenaný na mladších a väčších lodiach.[47] Posádky na lepšie udržiavaných lodiach mali lepšie výsledky, tak isto ako menej-jazyčné posádky.[47]

Na palubách lodí na sypaný náklad slúži menej palubných dôstojníkov ako na iných, obdobne veľkých lodiach.[47] Mini-bulkeri majú 2-3 palubných dôstojníkov, zatiaľ čo handysize a capesize využívajú štyroch.[47] LNG tankeri využívajú o jedného palubného dôstojníka a jedného námorníka navyše.[47]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Maritime Safety Committee's 70th Session, January 1999 [online]. American Bureau of Shipping, [cit. 2007-04-09]. Dostupné online.
  2. ↑ Maritime Glossary [online]. The Transportation Institute, [cit. 2008-05-06]. Dostupné online. Archivované 2008-04-15 z originálu.
  3. ↑ Acronyms and Abbreviations [online]. The Nautical Institute, [cit. 2007-04-12]. Dostupné online. Archivované 2007-04-08 z originálu.
  4. ↑ a b Bulk Carrier - Improving Cargo Safety [online]. United Nations Atlas of the Oceans, [cit. 2007-04-09]. Dostupné online.
  5. ↑ a b Hayler, 2003:5–13.
  6. ↑ a b c d Bruno-Stéphane Duron, Le Transport maritime des céréales Archivované 2009-03-26 na Wayback Machine, mémoire de DESS, 1999.
  7. ↑ a b Ship [online]. 1911 Encoclopedia Britannica. Dostupné online.
  8. ↑ Shipwrecks - A Deep Look, The Rise of the Self-unloading Freighter Archivované 2011-07-15 na Wayback Machine, The Heritage Museum and Cultural Center (HMCC) and Michigan Shipwreck Research Associates
  9. ↑ Ranges vary slightly. MAN Diesel Group 2005, p.4. UNCTAD 2006, p. xii.
  10. ↑ From Lamb, 2003 and the 2005 CIA World Factbook. See also graph and table at Wikimedia Commons.
  11. ↑ From Lamb, 2003. This is measured in terms of the tonnage of cargo carried multiplied by the distance traveled, and could be expressed in terms of (miles x tons), for example.
  12. ↑ UNCTAD Review of Maritime Transport 2011, p. 81. Price for new vessel $M in 2010.
  13. ↑ UNCTAD Review of Maritime Transport 2011, p. 82. Five (Ten for Handysize) year old ship in $M in 2010.
  14. ↑ Kamsarmax 82BC [online]. Tsuneishi Corp., [cit. 2007-04-12]. Dostupné online. Archivované 2007-07-06 z originálu.
  15. ↑ a b c d Lamb, 2003.
  16. ↑ Handysize re-vamp: the next move in bulk carriers?. The Naval Architect, Január 2006.
  17. ↑ Autoridad del Canal de Panamá 2005, pp. 11 – 12.
  18. ↑ Egypt's Suez canal H1 revenue, traffic up; upgrade helps [online]. Thomson Reuters (af.reuters.com), 2010-07-26, [cit. 2011-03-26]. Dostupné online. Archivované 2012-01-19 z originálu.
  19. ↑ International Maritime Organization, 1999:6.
  20. ↑ CHL INNOVATOR [online]. [Cit. 2008-05-05]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  21. ↑ Lloyd's Register World Fleet Statistics Tables. London : Lloyd's, 2000. Dostupné online.
  22. ↑ UNCTAD 2006, p.11.
  23. ↑ a b Office of Data and Economic Analysis, 2006:1.
  24. ↑ a b UNCTAD 2006, p. 21.
  25. ↑ Great Lakes Navigation System: Economic Strength to the Nation Archivované 2011-07-18 na Wayback Machine, US Army Corps of Engineers, 2006
  26. ↑ a b UNCTAD 2006, p. 23.
  27. ↑ Office of Data and Economic Analysis, 2006:2.
  28. ↑ The CIA World Factbook, 2005 [online]. [Cit. 2007-04-09]. Dostupné online.
  29. ↑ a b c d Office of Data and Economic Analysis, 2006:6.
  30. ↑ Office of Data and Economic Analysis, 2006:4.
  31. ↑ Gearbulk. About Us [online]. Gearbulk Holding Limited, [cit. 2008-04-22]. Dostupné online. Archivované 2008-04-23 z originálu.
  32. ↑ Fednav Group. Fleet Owned [online]. Fednav Group, 2007, [cit. 2008-04-21]. Dostupné online. Archivované 2008-04-20 z originálu. and Fednav Group. Fleet Chartered [online]. Fednav Group, 2007, [cit. 2008-04-21]. Dostupné online. Archivované 2008-03-24 z originálu.
  33. ↑ Atlantska Plovidba Fleet [online]. [Cit. 2007-04-15]. Dostupné online. Archivované 2007-04-07 z originálu.
  34. ↑ H. Vogemann Group. Fleet List [online]. H. Vogemann Group, [cit. 2008-05-01]. Dostupné online. Archivované 2008-05-30 z originálu.
  35. ↑ Portline Frota [online]. [Cit. 2007-04-15]. Dostupné online.
  36. ↑ According to description of the main ship-owners, from the French Marine-Marchande website.
  37. ↑ Stephenson Clarke Fleet [online]. [Cit. 2007-04-15]. Dostupné online.
  38. ↑ The Cornships Fleet [online]. [Cit. 2007-04-15]. Dostupné online.
  39. ↑ a b c Office of Data and Economic Analysis, 2006:5.
  40. ↑ a b c d e f g UNCTAD 2005.
  41. ↑ a b BAILEY, Paul J.. Is there a decent way to break up ships? [online]. International Labour Organization, [cit. 2007-05-29]. Dostupné online.
  42. ↑ Maritime Transport Coordination Platform. Tonnage Measurement Study. Bremen/Brussels : [s.n.], 2006. Dostupné online. 3: The London Tonnage Convention, s. 3.3.
  43. ↑ Staff Correspondent, Ctg. Safety still missing [online]. The Daily Star (Bangladesh), 2009-09-06, [cit. 2009-09-12]. Dostupné online.
  44. ↑ OSHA (US Govt). Shipbreaking  » Inventory of Hazardous Materials [online]. [Cit. 2009-09-12]. Dostupné online.
  45. ↑ Andrew Buncombe. Alang: The place where ships go to die [online]. The Independent (UK), 2009-08-31, [cit. 2009-09-12]. Dostupné online.
  46. ↑ Some companies specialize in providing cruises on various kinds of freighters, for example Freighter World Cruises.
  47. ↑ a b c d e f g LANE, Tony. Bulk Carrier Crews; Competence, Crew composition & Voyage Cycles. [s.l.] : Cardiff University, 2001.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Loď_na_sypaný_náklad&oldid=7920186“