Lucia Molnár Satinská
| Lucia Molnár Satinská | |
| slovenská jazykovedkyňa | |
| Narodenie | 1986 (37 alebo 38 rokov) Bratislava, Česko-Slovensko |
|---|---|
| Alma mater | Filozofická fakulta Karlovej univerzity |
| Rodičia | Július Satinský Viera Satinská |
| Manžel | Csaba Molnár |
| Deti | Boglárka (* 2018) Barnabás (* 2021) |
PhDr. Lucia Molnár Satinská, PhD. (* 1986, Bratislava)[1] je slovenská jazykovedkyňa, prekladateľka[2] a pracovníčka Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Lucia Molnár Satinská sa narodila v Bratislave. Je dcérou herca a komika Júliusa Satinského a jeho druhej manželky Viery.[3]
V rokoch 2005 až 2011 študovala komparatistiku, anglistiku-amerikanistiku a slovakistiku na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. V akademickom roku 2009/2010 sa zúčastnila ročného pobytu na Inštitúte Bálinta Balassiho v Budapešti[1] kde študovala hungarológiu.[3]
V roku 2011 nastúpila do Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied ako interná doktorandka. Jej vedúcim bol Slavomír Ondrejovič. V roku 2015 obhájila svoju dizertačnú prácu Jazyková situácia a jazyková politika na Slovensku: Bratislava a stala sa vedúcou oddelenia súčasného jazyka Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra. V roku 2018 bolo toto oddelenie premenované na Oddelenie sociálnej lingvistiky.[1]
Podľa profilu na portáli Slovenskej akadémie vied „Medzi jej výskumné témy patrí viacjazyčnosť na Slovensku, jazyková krajina, jazyková politika či rodovo citlivý jazyk. Venuje sa tiež popularizácii jazykovedy, slovenčiny aj maďarčiny a ďalších menšinových jazykov na Slovensku.“[1]
Osobný život
[upraviť | upraviť zdroj]Je vydatá, s manželom, režisérom Csabom Molnárom majú dcéru Boglárku (* 2018) a syna Barnabása (* 2021).[4][5]
Dielo
[upraviť | upraviť zdroj]Molnár Satinská z pozostalosti svojho otca pripravila rozšírené vydanie Rozprávok uja Klobásu a knihy Listy z onoho sveta, Expedície, Listy Oľge a Gundžovníky. Gundžovníky, Satinského časopisy pre švagrov v Spojených štátoch, vyšli dvojzväzkovo v roku 2018. Molnár Satinská bola ich editorkou.[3]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d PhDr. Lucia Molnár Satinská, PhD. [online]. Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra, [cit. 2019-10-04]. Dostupné online.
- ↑ GAHÉROVÁ, Vladimíra. Slovenský bulvár sa od Júliusa Satinského má čo učiť. Pravda (Bratislava: Perex), 2018-12-26. Dostupné online [cit. 2019-10-04]. ISSN 1336-197X.
- ↑ a b c REHÁK, Oliver. O auguste ’68, aj o obezite a samovražde otca. Július Satinský v Gundžovníkoch prvýkrát otvára niektoré témy. Denník N (Bratislava: N Press), 2018-11-19. Dostupné online [cit. 2019-10-04]. ISSN 1339-844X.
- ↑ ANDREJČÁKOVÁ, Eva. Lucia Molnár Satinská a Csaba Molnár: Zaprieť jazyk predkov neveští nič dobré. SME (Bratislava: Petit Press), 2021-02-03. Dostupné online [cit. 2024-11-16]. ISSN 1335-4418.
- ↑ VRABEC, Mária. Benőke és Hanga anyukái. Vasárnap (Bratislava: Duel – Press), 2021-11-11. Dostupné online [cit. 2024-11-16]. (po maďarsky)
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Profil na stránkach Slovenskej akadémie vied
- Zoznam diel Lucie Molnár Satinskej v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice
- Lucia Satinská: Odhalila som náš tajný vianočný jazyk – rozhovor v Denníku SME (2011)