Július Satinský
Július Satinský | |
slovenský herec, komik, dramatik, publicista, spisovateľ | |
Pamätník na Dunajskej ul. v Bratislave | |
Rod. meno | Szatinský |
---|---|
Narodenie | 20. august 1941 Bratislava, Slovensko |
Úmrtie | 29. december 2002 (61 rokov) Bratislava, Slovensko |
Alma mater | Vysoká škola múzických umení v Bratislave |
Profesia | herec, dramatik, spisovateľ |
Manželka | Oľga Lajdová Viera Satinská |
Deti | Lucia Molnár Satinská Ján Satinský |
Odkazy | |
Commons | Július Satinský |
Július Satinský (* 20. august 1941, Bratislava – † 29. december 2002, Bratislava) bol slovenský herec, komik, dramatik, prozaik, publicista, spisovateľ a autor literatúry pre deti. Zomrel 29. decembra 2002 vo veku 61 rokov na rakovinu hrubého čreva.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Narodil sa 20. augusta 1941 a celé detstvo prežil v Bratislave. Herecké sklony sa u neho prejavovali už v mladom veku a v roku 1958 vyhral recitačnú súťaž Hviezdoslavov Kubín. Neskôr vyštudoval pedagogiku na Strednej pedagogickej škole, profesiu učiteľa však nikdy nevykonával, keďže jeho túžbou bolo herectvo, na ktoré ho neprijali. Na Vysokej škole múzických umení vyštudoval v rokoch 1962 – 1966 dramaturgiu a ako dramaturg v rokoch 1964 – 1967 pracoval v Československej televízii v Bratislave. Od roku 1959 spolu s Milanom Lasicom vystupovali ako komická dvojica v autorských reláciách. Účinkovali v Tatra revue a v Divadelnom štúdiu (Divadlo na korze). Po roku 1968, v období normalizácie, naráža aj so svojím hereckým partnerom Milanom Lasicom na množstvo prekážok a po zákaze činnosti na Slovensku pôsobia dva roky v českom divadle Večerní Brno a v rokoch 1972 – 1978 v spevohre Novej scény v Bratislave. V roku 1978 prestúpil do činohry Novej scény. Spolu s Milanom Lasicom je tiež signatárom Anticharty.[1]
Július Satinský bol univerzálnou a tvorivou osobnosťou a svoj talent rozvinul aj ako autor veľkého množstva scénok, dialógov, celovečerných programov. Je tiež autorom viacerých kníh s tematikou jemu blízkych spomienok na Bratislavu, obľúbených kníh pre deti, ale aj prispievateľom do viacerých novín a časopisov. Snáď najpopulárnejší bol kabaretný program "Ktosi je za dverami", v ktorom vystupoval spoločne s Milanom Lasicom a rôznymi hosťami. Význam osobnosti Júliusa Satinského spočíval aj v jeho vplyve na samotného percipienta; glosovanie aktuálnych tém a poznávanie „čŕt Slovákov“ patrili k jeho celoživotnému dielu.
Jeho prvou manželkou bola členka Baletu SND, tanečnica Lúčnice a prekladateľka z angličtiny a španielčiny Oľga Lajdová. V roku 1985 (po dvadsiatich rokoch manželstva) zomrela – utopila sa pri kúpaní v Karibskom mori na Amerických Panenských ostrovoch, tam je aj pochovaná.
So svojou druhou manželkou (od roku 1985) MUDr. Vierou Satinskou (* 1955) mal dcéru Luciu a syna Jána.
Ocenenia
[upraviť | upraviť zdroj]Slovenská astronomická spoločnosť po ňom pomenovala planétku 15946 Satinský objavenú 8. januára 1998 Adriánom Galádom a Alexanderom Pravdom na Astronomickom a geofyzikálnom observatóriu Modra.
1989 – titul zaslúžilý umelec 1997 – získal Krištáľové krídlo za celoživotné dielo spoločne s Milanom Lasicom
2002 – Pribinov kríž I. trieda (2002)
2003 – vyznamenaný v Česku Medailou Za zásluhy I. stupňa in memoriam.[2]
Dielo
[upraviť | upraviť zdroj]Knihy pre dospelých
[upraviť | upraviť zdroj]- 1966 – Ktosi je za dverami
- 1966 – Večery pre dvoch
- 1967 – Nečakanie na Godota, súbor dramatických scénok a poviedok (spoluautor Milan Lasica)
- 1968 – Soirée (spoluautor Milan Lasica)
- 1969 – Radostná správa
- 1970 – Lasica, Satinský a vy, knižný výber z predstavení (spoluautor Milan Lasica)
- 1971 – Ako vzniká sliepka (spoluautor Milan Lasica)
- 1979 – Náš priateľ René, divadelná hra (spoluautor Milan Lasica)
- 1982 – Nikto nie je za dverami
- 1986 – Deň radosti, divadelná hra (spoluautor Milan Lasica)
- 1988 – Tri hry, knižné vydanie hier (Nikto nie je za dverami, Náš priateľ René, Deň radosti) (spoluautor Milan Lasica)
- 1990 – Jubileum
- 1991 – Kam na to chodíme (spoluautor Milan Lasica a Stanislav Štepka)
- 1991 – Moji milí Slováci. Listy rodákom o nebezpečenstvách, ktoré im hrozia
- 1993 – Karavána šteká, psi idú ďalej
- 1994 – Už ani muk! alebo Karavána šteká, psi idú ďalej 2
- 1994 – Mě z toho trefí šlak!
- 1996 – Rozprávky uja Klobásu
- 1996 – Karavána šteká, psi idú ďalej 3
- 1996 – L & S, 1. diel, súborné dielo
- 1997 – Šľak ma ide trafiť!
- 1997 – Trialóg (spolu s Miroslavom Horníčkom a Milanom Lasicom)
- 1998 – L & S, 2. diel, súborné dielo
- 1999 – Tristo hrmených (... prvých sto!)
- 2000 – L & S, 3. diel, súborné dielo
- 2002 – Polstoročie s Bratislavou
- 2002 – Chlapci z Dunajskej ulice
- 2002 – Z mojich denníkov
- 2002 – Čučoriedkáreň
- 2003 – Čučoriedkáreň 2
- 2003 – Momentálne som mŕtvy, zavolajte neskôr
- 2007 – Listy z Onoho sveta
- 2011 – Expedície 1973 – 1982
- 2011 – Listy Oľge
- 2018 – Gundžovníky
- 2019 – Moji milí Slováci. Listy rodákom o nebezpečenstvách, ktoré im hrozia (druhé vydanie)
Knihy pre deti
[upraviť | upraviť zdroj]Ďalšia literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- Milan Lasica a Jan Kolář: Bledomodrý svet Júliusa Satinského, vydalo Štúdio L+S, 2004, ISBN 80-969028-0-6
Diskografia
[upraviť | upraviť zdroj]- 1981 – Bolo nás jedenásť (spev)
- 1982 – S vetrom opreteky (spev)
- 1995 – Piesne 1981 – 1990 (spev)
- 1986 – Kozmické piesne (účinkuje)
- 2007 – L + S + F – Bolo nás jedenásť – Opus, Sme [3]
Spolupráca na albumoch
[upraviť | upraviť zdroj]- 1998 - Žuvačková mafia - Zebra.03, MC, CD, texty Daniel Hevier, spev,: Július Satinský, Peter Lipa, Peter Remiš, Michal Urban, Szidi Tobias, Marek Ťapák, Eva Jurišová, Alex Maďar, Dedo Šimer, Nevychovanci Úprd-u, Hevi Bubble Comics Band (Slniečko) [4], posily albumu: Martin Breznický, Daniela Kubová, Vladimír Mrázko, Jaroslav Patay, Lenka Dvorecká, Fero Petriska)
Herecké obsadenia
[upraviť | upraviť zdroj]Filmové úlohy
[upraviť | upraviť zdroj]- 1961: Vždy možno začať ....Faruľa
- 1962: Výlet po Dunaji ....Julo
- 1965: Nylonový mesiac
- 1967: Cézar a detektívi ....Indián
- 1969: Sladké hry minulého leta ....Flamengo
- 1969: Slávnosť v botanickej záhrade
- 1978: Smoliari ....Pucinkov otec
- 1979: Nekonečná - nevystupovat ....Julo
- 1979: Hodinářova svatební cesta korálovým mořem ....2. šepkár
- 1979: Ťaví zadok
- 1979: Dve frašky
- 1981: Buldoci a třešně ....príslušník VB
- 1981: Plavčík a Vratko ....druhý kráľ
- 1981: Pohádka svatojánske noci ....Jura
- 1981: Pomocník ....dr. Bielik
- 1982: S tebou mě baví svět ....dr. Albert Horák
- 1982: Srdečný pozdrav ze zeměkoule ....„B“
- 1983: Tři veteráni ....kráľ Pikola
- 1984: Prodavač humoru ....Jožin Petránek
- 1985: Vesničko má středisková ....pilot Štefan
- 1986: Můj hříšný muž ....tlmočník
- 1986: Utekajme, už ide! ....vyšetrovateľ
- 1986: Zkrocení zlého muže ....masér Viktor
- 1987: Pehavý Max a strašidlá ....hostinský
- 1987: Křeček v noční košili ....Křeček
- 1988: Čertovo vrece
- 1989: Vážení přátelé, ano ....Pepík Berka
- 1990: Zlatnanka
- 1991: Tajomstvo alchymistu Storitza ....Roderič
- 1991: Safari za kuchyňou
- 1993: Kanárská spojka ....šéf slovenskej mafie
- 1996: Požírač medvědů
- 1997: Orbis Pictus ....Drusa
- 1997: Rumplcimprcampr
- 2002: Kruté radosti ....Helenin strýko
Divadelné úlohy
[upraviť | upraviť zdroj]- 1973 – Nikolaj Vasilievič Gogoľ: Revízor (Dobčinskij)
- 1973 – Bréal: Husári (Flicot)
- 1973 – Ešpaj: Svadby z klobúka (Pierot)
- 1975 – Csemer: Červená karavána (Krivý smetiar)
- 1975 – Ján Solovič: Plné vrecká peňazí (Gejza Galiba)
- 1978 – William Shakespeare: Márna lásky snaha (Holofernes)
- 1978 – Ján Solovič: Strašne ošemetná situácia (zamestnanec divadla)
- 1980 – John Gay: Žobrácka opera (Lockit a žobrák)
- 1981 – Stanislav Stratiev: Autobus (Nezodpovedný)
- 1982 – Šulaj: Kocúrkovo II. (Zbojník II.)
- 1983 – Ján Solovič: Kráľovná noci v kamennom mori (Rafael Haluza)
- 1983 – Jan Drda: Na posiedke s čertom (Čert Karborund)
- 1984 – Johann Christoph Friedrich Schiller: Parazit (Michel)
- 1984 – Maxim Gorkij: Na dne (Strýko)
- 1985 – Vladimír Mináč: Výrobca šťastia (Cyril, Anjel, Kat)
- 1986 – Ivan Vazov: Súboj (Tichon Papričev)
- 1987 – Frayn: Sardinky na scénu, prosím (Tim Algood)
- 1988 – Nikolaj Vasilievič Gogoľ: Mŕtve duše (Sluha)
- 1988 – Jean-Baptiste Poquelin Moliére: Tartuffe (Súdny vykonávateľ Lojálny)
- 1990 – Salvatore: Stalin (Stalin)
Scenáre
[upraviť | upraviť zdroj]- Škandál v Melodias banke, TV muzikál (1966)
- Srdečný pozdrav ze zeměkoule, scenár: Oldřich Lipský, Alexander Lukeš, spolupráca na dialógoch: Milan Lasica, Július Satinský
- Všetci sú za dverami, spolu s Milanom Lasicom
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- Milan Lasica, Jan Kolář: Bledomodrý svet Júliusa Satinského, Štúdio L+S, 2004, ISBN 80-969028-0-6 (priložené CD Škola života L+S (Ako sa stať námorníkom))
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Rudé právo, 31. január/1977
- ↑ Seznam vyznamenaných [online]. Pražský hrad, [cit. 2016-03-30]. Dostupné online.
- ↑ http://www.hudba.sk/recenzie/2007-06-11-slovenske-legendarne-albumy-lasica-satinsky-filip-bolo-nas-jedenast
- ↑ Hevi.sk, Piesne [online]. [Cit. 2019-06-13]. Dostupné online. Archivované 2012-05-26 z originálu.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Július Satinský
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Slovenská filmová databáza Archivované 2007-09-28 na Wayback Machine
- Česko-Slovenská filmová databáza Archivované 2006-05-21 na Wayback Machine
- České filmové nebe Archivované 2009-09-02 na Wayback Machine
- Internet Movie Database
- Narodenia 20. augusta
- Narodenia v 1941
- Úmrtia 29. decembra
- Úmrtia v 2002
- Július Satinský
- Absolventi Vysokej školy múzických umení
- Slovenskí divadelní herci
- Slovenskí filmoví herci
- Slovenskí televízni herci
- Slovenskí komici
- Slovenskí humoristi
- Slovenskí spisovatelia
- Slovenskí spisovatelia pre deti a mládež
- Slovenskí dramatici
- Česko-slovenskí zaslúžilí umelci
- Držitelia Krištáľového krídla
- Nositelia Medaily Za zásluhy (Česko)
- Osobnosti z Bratislavy
- Pochovaní na Ondrejskom cintoríne
- Úmrtia na rakovinu hrubého čreva
- Laureáti Pribinovho kríža I. triedy