Preskočiť na obsah

Ludwik Zamenhof

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Ludwik Lejzer Zamenhof)
Ludwik Lejzer Zamenhof
autor základov esperanta
Ludwik Zamenhof
Narodenie15. december 1859
Białystok, Ruská ríša (dnešné územie Poľska)
Úmrtie14. apríl 1917 (57 rokov)
Varšava, Poľsko
Známy vďakaautor umelého jazyka esperanto
Profesiaočný lekár
ManželkaKlara Zamenhof
DetiAdam Zamenhof, Zofia Zamenhofová, Lidia Zamenhof
PodpisLudwik Zamenhof, podpis (z wikidata)
Odkazy
Projekt
Gutenberg
Ludwik Zamenhof
(plné texty diel autora)
CommonsSpolupracuj na Commons Ludwik Zamenhof
Tento článok je súčasťou seriálu Esperanto
Téma Esperanto
Esperanto
Akadémia esperanta · Gramatika · Slovníky · Esperantológia · Abeceda · Číslovky · Fundamento · lernu!
Organizácie
UEA · TEJO · EEU · E@I · BEMI · SAT · Slovenská esperantská federácia · Slovenská esperantská mládež · OSIEK · Esperantské kluby · Katolícki esperantisti · Esperantské múzeum
Dejiny
L. L. Zamenhof · Boulonská deklarácia · Ido-schizma · Kríza ata/ita · Moresnet · Interhelpo · Pražský manifest · Bona Espero · Esperantské mesto
Esperantská kultúra
Esperantské stretnutia (UK – IJKSES· Finvenkizmus · Homaranizmus · Hudba · Pasporta Servo · La Espero · Symboly · Esperantista · Rodení hovoriaci · Zamenhofov deň
Esperantská literatúra
PIV · Autori · Esperantský komiks · Esperantské časopisy · Wikipédia
Uhly pohľadu
Propedeutická hodnota · Reformy · Odpor · Porovnanie s Idom, s interlinguou, s Novialom
Wikimedia
Portál · Vikipedio · Vikivortaro · Vikicitaro · Vikifontaro · Vikilibroj · Vikiversitato · Viknovaĵoj · Vikivojaĝo
Vikikomunejo · Vikidatumoj · Vikispecioj
z  d  u

Ludwik Lejzer Zamenhof (Ludwik Łazarz Zamenhof), najčastejšie označovaný ako L.L. Zamenhof (* 15. december 1859, Białystok – † 14. apríl 1917, Varšava) bol očný lekár, filológ a autor základov umelého jazyka esperanto určeného na medzinárodnú komunikáciu.

Narodil sa ako Eliezer Zamenhof, v rodnom liste bolo jeho meno zapísané v jidišskej forme Lejzer. Zamenhof neskôr používal tvar Lejzer aj jeho ruskú obdobu Lazar, občas aj s ruským otcovským menom (Lazar Markovič Zamenhof). Počas štúdia na univerzite prijal kresťanské meno Ľudovik (poľ. Ludwik) a používal ho namiesto mena Lazar, až kým sa jeho brat nestal lekárom a nezačal sa podpisovať Dr. L. Zamenhof.[1] Vtedy si opäť privlastnil svoje pôvodné meno a v roku 1901 sa začal podpisovať Dr. L. L. Zamenhof, pričom nikdy jasne nestanovil, aké by malo byť poradie jeho mien. Јеho meno sa zvykne prekladať do jednotlivých národných jazykov (po slovensky Ľudovít Lazar Zamenhof), do esperanta (Lazaro Ludoviko Zamenhof) alebo do latinčiny (Ludovicus Lazarus Zamenhof). Jeho priezvisko, ktoré je nemeckého pôvodu, sa niekedy písalo aj podľa ruského (Zamenov) alebo nemeckého (Samenhof) pravopisu.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1873 sa rodina presťahovala do Varšavy. Hoci ovládal 12 jazykov (poľštinu, ruštinu, angličtinu, nemčinu, francúzštinu, taliančinu, španielčinu, litovčinu, jidiš, hebrejčinu, starogréčtinu a latinčinu) a pôvodne sa chcel venovať filológii, vyštudoval v rokoch 18791881 medicínu na univerzite v Moskve a v rokoch 1881–1885 vo Varšave. Po krátkej praxi sa v rokoch 1885–1886 vo Varšave a Viedni špecializoval na očné lekárstvo.

Hrob L.L.Zamenhofa vo Varšave počas stretnutia na počesť 100. výročia smrti

V auguste 1887 sa oženil s Klárou Zilbernik. Neskôr sa musel z finančných dôvodov niekoľkokrát sťahovať, býval v mestách Cherson (dnešná Ukrajina) a Grodno (dnešné Bielorusko). Napokon sa v roku 1897 vrátil do Varšavy (ul. Dzika 9), kde sa v roku 1901 jeho praxi konečne začalo dariť.

Kultúrne pozadie

[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto Białystok, v ktorom Zamenhof vyrastal, bolo v tom čase viacnárodnostné, žili tam najmä Židia, Poliaci, Nemci a Bielorusi. Medzi týmito národnosťami často dochádzalo k sporom. Mladý Zamenhof považoval za príčinu týchto sporov jazykovú bariéru. Myslel, že sa tieto spory dajú odstrániť zavedením spoločného jazyka, ktorý by slúžil ako neutrálny komunikačný prostriedok medzi ľuďmi rôzneho etnického a jazykového prostredia. Podľa neho by mal taký jazyk byť ľahký, presný a logický. Zo začiatku uvažoval nad oživením latinčiny, neskôr uprednostnil vytvorenie jazyka úplne nového.

Práca na medzinárodnom jazyku

[upraviť | upraviť zdroj]

V júli 1887 mu vyšla jeho prvá učebnica esperanta v ruštine pod názvom Meždunarodnyj jazyk (rus. Международный язык, čo znamená medzinárodný jazyk). Nasledovali vydania v poľštine, nemčine, francúzštine a angličtine. Použil vtedy pseudonym D-ro Esperanto (=Doktoro Esperanto), čo znamená Doktor Dúfajúci; toto meno dalo neskôr názov aj samotnému jazyku.

V roku 1905 sa zúčastnil prvého Svetového kongresu esperanta v Boulogne-sur-Mer, a neskôr všetkých ďalších kongresov. Na 8. Svetovom kongrese esperanta v Krakove sa oficiálne vzdal akéhokoľvek oficiálneho postavenia v súvislosti s esperantom, najmä preto, aby verejnosť nespájala s esperantom jeho ďalší projekt, homaranizmus, ktorému sa odvtedy naplno venoval.

L. L. Zamenhof bol do konca svojho života aktívny aj ako prekladateľ do esperanta (preložil celý Starý zákon, Hamleta, štyri zväzky Andersenových rozprávok a mnoho iných diel). Smrť ho zastihla počas prvej svetovej vojny uprostred práce vo Varšave.

Homaranizmus

[upraviť | upraviť zdroj]

Homaranizmus má byť, podľa jeho tvorcu, ideologická platforma, spájajúca na základe porozumenia a tolerancie všetky náboženstvá a svetonázory. Homaranizmus (predtým nazývaný hilelizmus, podľa rabína Hillela) nemal taký úspech ako esperanto, hoci má svojich stúpencov dodnes.

Celou svojou tvorbou sa venoval esperantu: vydal niekoľko učebníc, cvičebníc a iných kníh potrebných na učenie sa nového jazyka. Považoval za dôležité aby bol jazyk spojený s pôvodnou tvorbou, preto v ňom písal básne. Literárna hodnota týchto básni nie je veľká a ich význam je skôr popularizačný.

Zamenhof pôsobil tiež ako redaktor prvého esperantského časopisu La Esperantisto a prispieval do časopisu La Revuo. Všetky Zamenhofove články, rozpravy, predhovory k rôznym dielam, dopisy a iné vyšli v rozsiahlej zbierke Originala Verkaro (Pôvodné diela).

Za najdôležitejšiu časť jeho diela sa dajú považovať jeho preklady do esperanta, pretože práve vďaka prekladom sa mu podarilo jazyk rozvinúť, rozšíriť jeho pružnosť, vytvoriť prvé obraty, metafory a pod.

  • Mia Penso (Moja myšlienka)
  • Ho, Mia Kor' (Ach, srdce moje)
  • La Espero (Nádej - stala sa hymnou esperantistov)
  • La Vojo (Cesta)
  • Al la Fratoj (Bratom)
  • Preĝo sub la Verda Standardo (Modlitba pod zelenou zástavou)
  • Pluvo (Dážď).

Zamenhof-Esperantské objekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa Zamenhofa a esperanta, ako jeho najznámejšieho diela, bolo pomenovaných mnoho objektov. Spolu sa označujú Zamenhof-Esperantské objekty. Patria medzi ne rôzne sochy a busty, ulice a námestia, hotely, ostrovy a aj asteroidy.

Zaujímavosti

[upraviť | upraviť zdroj]

Výročie jeho narodenín (15. december) každoročne oslavujú esperantisti ako Zamenhofov deň.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. WINCEWICZ, Andrzej, Sulkowska Mariola, Musiatowicz Marcin, Sulkowski Stanislaw Laryngologist Leon Zamenhof--brother of Dr. Esperanto. American journal of audiology (Spojené štáty americké), júna 2009, roč. 18, čís. 1, s. 3–6. ISSN 1059-0889. DOI10.1044/1059-0889(2008/08-0002). PMID 18978199.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku L. L. Zamenhof na českej Wikipédii.