Lysec (geomorfologický podcelok)
Lysec | |
geomorfologický podcelok | |
Belianska dolina
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Región | Žilinský |
Okresy | Ružomberok, Martin |
Nadradená jednotka |
Veľká Fatra |
Susedné jednotky |
Šípska Fatra, Šiprúň, Hôľna Fatra, Bralná Fatra, Mošovská pahorkatina, Sklabinské podhorie, Turčianske nivy |
Rieky | Turiec, Revúca, Váh |
Súradnice | 49°01′34″S 19°05′28″V / 49,026°S 19,091°V |
Najvyšší bod | Kľak |
- výška | 1 394 m n. m. |
Najnižší bod | severný okraj územia |
- výška | cca 400 m n. m. |
Geologické zloženie | vápenec |
Poloha územia v rámci Slovenska
| |
Poloha územia v rámci Žilinského kraja
| |
Wikimedia Commons: Veľká Fatra | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Lysec je geomorfologický podcelok Veľkej Fatry.
Vymedzenie
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v západnej časti pohoria a zaberá celú turčiansku vetvu hlavného veľkofatranského hrebeňa, ako aj bočné hrebene a doliny, zvažujúce sa do Turca. Na severe prechádza Ľubochnianskym sedlom hranica so Šípskou Fatrou, Ľubochnianska dolina oddeľuje Lysec od podcelkov Šiprúň a Hôľna Fatra. Sedlom medzi Javorinou (1 328 m n. m.) a Šoproňom (1 370 m n. m.) vedie hranica s Hôľnou Fatrou do Belianskej doliny a sedlom medzi Prierastlým (1 240 m n. m.) a Osičným (1 107 m n. m.) do Necpalskej doliny. Južná hranica pokračuje údolím s podcelkom Bralná Fatra a západný okraj Lysca strmo padá do Turčianskej kotliny. V južnej časti susedí Mošovská pahorkatina, severnejšie Sklabinské podhorie a v najsevernejšom výbežku je to východný okraj Turčianských nív.[1]
Významné vrchy
[upraviť | upraviť zdroj]- Kľak (1 394 m n. m.) – najvyšší vrch
- Lysec 1 381 m n. m.
- Javorina 1 328 m n. m.
- Štefanová 1 305 m n. m.
- Malý Lysec 1 297 m n. m.
- Chládkové 1 240 m n. m.
- Vyšná Lipová 1 220 m n. m.
- Nižná Lipová 1 162 m n. m.
- Magura 1 059 m n. m.
- Lučenec 1 041 m n. m.[2]
Významné sedlá
[upraviť | upraviť zdroj]- Ľubochnianske sedlo (701 m n. m.)
- Príslop (935 m n. m.)
- Sedlo za Kečkou[3]
Ochrana prírody
[upraviť | upraviť zdroj]Takmer celé územie podcelku patrí do Národného parku Veľká Fatra, resp. jeho ochranného pásma. Z maloplošných chránených území tu leží napr. národná prírodná rezervácia Borišov, Madačov, Kornietová a prírodná rezervácia Katova skala.[4]
Turizmus
[upraviť | upraviť zdroj]Turčianska časť Veľkej Fatry ponúka široké možnosti na turistiku a športové aktivity. Medzi turisticky atraktívne lokality patrí Sučiansky hrad, lyžiarske stredisko v Jasenskej doline či vodopád Došnej. Dlhé doliny ponúkajú vhodné možnosti cykloturistiky a vedú nimi turistické trasy na hrebeň.[4]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Dušan Kočický, Boris Ivanič. Geomorfologické členenie Slovenska 1:500 000, podľa Mazúr E., Lukniš M., 1986 [PDF]. ŠGÚDŠ, 2011, [cit. 2016-02-17]. Dostupné online.
- ↑ mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-03-09]. Dostupné online.
- ↑ Veľká Fatra. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ a b mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-02-21]. Dostupné online.