Štefanová (vrch vo Veľkej Fatre)
| Štefanová | |
| vrch | |
.jpg) | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Žilinský |
| Okresy | Martin, Ružomberok |
| Obce | Belá-Dulice, Ľubochňa |
| Pohorie | Veľká Fatra |
| Podcelok | Lysec |
| Povodia | Turiec, Váh |
| Nadmorská výška | 1 305,3 m n. m. |
| Súradnice | 48°58′29″S 19°06′00″V / 48,9747°S 19,10°V |
| Geologické zloženie | Vápenec |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  značkovanom chodníku z Belej–Dulíc
|
  | |
 Poloha v rámci Žilinského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Štefanová (1 305,3 m n. m.[1]) je vrch v centrálnej časti Veľkej Fatry. Nachádza sa nad obcou Belá-Dulice, približne 16 km juhovýchodne od Martina.[2]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v centrálnej časti Veľkej Fatry, v geomorfologickom podcelku Lysec.[3] Leží v Žilinskom kraji, na hranici okresov Martin a Ružomberok a zasahuje na katastrálne územie obcí Belá-Dulice a Ľubochňa.[4] Najbližšími sídlami sú západným smerom situované Turčianske Jaseno, Belá-Dulice a Necpaly, juhovýchodným ležia Liptovské Revúce. Vrch patrí do Národného parku Veľká Fatra a severozápadná časť patrí do NPR Madačov.[2]
Popis
[upraviť | upraviť zdroj]Štefanová je súčasťou turčianskej vetvy hlavného hrebeňa, ktorá vedie z neďalekej Ploskej (1 532 m n. m.) severným smerom na Kľak (1 394 m n. m.). Leží nad Belianskou dolinou, východným smerom sa tiahne mohutná Ľubochnianska dolina. Severným smerom susedí Lysec (1 381 m n. m.) a Malý Lysec (1 297 m n. m.), východným sa nachádza Skalná Alpa (1 463 m n. m.), Tanečnica (1 462 m n. m.) a Rakytov (1 567 m n. m.), južným Javorina (1 328 m n. m.), Šoproň (1 370 m n. m.) a Borišov (1 510 m n. m.) a západným Havranov (900 m n. m.) a Hradište (1 043 m n. m.).[5] Západné svahy odvodňuje Beliansky potok do rieky Turiec, východne sa zvažujúce odvádzajú vodu Ľubochniankou do Váhu.[2] Vrcholom vedie Veľkofatranská magistrála.
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Súvislý lesný porast vrcholu i hrebeňa neumožňuje rozhľad. Z malých lokalít s redšou vegetáciou je výhľad na okolité vrchy Veľkej Fatry, ojedinele je viditeľná aj Malá Fatra, časť hrebeňa Nízkych Tatier (najmä masív Prašivej), Kubínska hoľa, Veľký Choč či Babia hora a Pilsko.[6]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]- po
červeno značenej magistrále po hrebeni:
- z južného smeru od Chaty pod Borišovom cez Šoproň
- zo severného smeru z Kľaku cez Malý Lysec
- po
modro značkovanom chodníku z Belej–Dulíc cez Jasenskú dolinu a Malý Lysec[2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Slovenská republika: podrobný autoatlas so zemepisnou sieťou WGS-84 pre GPS. 8. vyd. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 2007. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola mapová časť, s. 35.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.dennikn.sk, [cit. 2022-05-30]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-05-30]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-05-30]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ Veľká Fatra. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-05-30]. Dostupné online.