Preskočiť na obsah

Lysec (vrch vo Veľkej Fatre)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
O chránenom území pozri Lysec (národná prírodná rezervácia).
Lysec
vrch
Štát Slovensko Slovensko
Región Žilinský
Okres Martin
Obce Belá-Dulice, Turčianske Jaseno
Pohorie Veľká Fatra
Podcelok Lysec
Povodie Turiec
Nadmorská výška 1 380,9 m n. m.
Súradnice 48°59′47″S 19°04′09″V / 48,9964°S 19,0692°V / 48.9964; 19.0692
Geologické zloženie Vápenec
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po značkovanom chodníku z Belej–Dulíc
Poloha v rámci Žilinského kraja
Poloha v rámci Žilinského kraja
Wikimedia Commons: Lysec (Veľká Fatra)
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Lysec (1 380,9 m n. m.[1]) je výrazný vrch v centrálnej časti Veľkej Fatry. Nachádza sa približne 10 km juhovýchodne od Martina.[2] Severné svahy vrchu patria do NPR Lysec.

Nachádza sa v západnej polovici centrálnej časti Veľkej Fatry, v geomorfologickom podcelku Lysec.[3] Leží v okrese Martin a zasahuje na katastrálne územie obcí Belá-Dulice a Turčianske Jaseno.[4] Nachádza sa západne od turčianskej vetvy hlavného hrebeňa, medzi Belianskou a Jasenskou dolinou. Vrcholom vedie hranica Národného parku Veľká Fatra (do ktorého patrí južná časť masívu), severná a východná časť patrí do rovnomennej NPR.[2]

Lysec je súčasťou mohutného bočného hrebeňa, ktorý vybieha západným smerom z turčianskej vetvy hlavného hrebeňa v masíve Malého Lysca (1 297 m n. m.). Severné svahy padajú do Hornojasenskej doliny, ktorým tečie potok Vôdky, odvodňujúci túto časť Lysca. Južným smerom je mohutná Belianska dolina s Belianskym potokom, odvodňujúcim južné svahy vrchu do rieky Turiec.[5] Severne leží Končitý vrch, východne v hlavnom hrebeni Jarabiná a Malý Lysec a južnému horizontu dominuje mohutný Borišov (1 510 m n. m.).[2] Južne orientovaná časť vrcholového hrebeňa má formu lúk, pokým severné svahy majú súvislý lesný porast.

Poloha vrchu na okraji pohoria a značná nadmorská výška s čiastočne hôľnatým vrcholom sľubujú výborný výhľad. Okrem vrcholov Veľkej Fatry a Turčianskej kotliny je dobre viditeľná celá Malá Fatra a časť pohoria Žiar. Pri priaznivých podmienkach je možné pozorovať časť Vtáčnika, Strážovských vrchov, Nízkych a Vysokých Tatier či Veľký Choč a ponad Strečniansky priesmyk aj Lysú horu.[6]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Slovenská republika: podrobný autoatlas so zemepisnou sieťou WGS-84 pre GPS. 8. vyd. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 2007. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola mapová časť, s. 35.
  2. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.dennikn.sk, [cit. 2021-09-30]. Dostupné online.
  3. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2021-09-30]. Dostupné online.
  4. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2021-09-30]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
  5. Veľká Fatra. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
  6. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2021-09-30]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]