Mária Anna Španielska (1606 – 1646)
| Mária Anna Španielska | |
| rímskonemecká cisárovná česká a uhorská kráľovná | |
 | |
 | |
| Panovanie | |
|---|---|
| Panovanie | 1631 – 1646 |
| Biografické údaje | |
| Narodenie | 18. august 1606 El Escorial, Španielsko |
| Úmrtie | 13. máj 1646 (39 rokov) Linz, Rakúsko |
| Rodina | |
| Manžel | |
| Potomstvo | |
| Otec | Filip III. |
| Matka | Margaréta Habsburská |
| Odkazy | |
 | Mária Anna Španielska (multimediálne súbory na commons) |
Mária Anna Španielska (* 18. august 1606 – † 13. máj 1646) bola španielska infantka, najmladšia dcéra španielskeho kráľa Filipa III. a jeho manželky Margaréty Habsburskej. Ako manželka panovníka Ferdinanda III. sa stala rímskonemeckou cisárovnou a českou a uhorskou kráľovnou.
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Mária Anna bola mladšou sestrou španielskeho, portugalského, neapolského a sicílskeho kráľa Filipa IV. a sestrou kráľovny Anny Habsburskej, manželky francúzskeho a navarrského kráľa Ľudovíta XIII.
Na začiatku roku 1620 uvažoval anglický kráľ Jakub I. o tom, že by sa Mária Anna mohla stať manželkou jeho syna a dediča trónu, budúceho anglického a škótskeho kráľa Karola I. Princ Karol navštívil Madrid, kde sa stretol aj so svojou možnou budúcou manželkou Máriou Annou. Rokovania o sobáši však stroskotali na otázke vierovyznania; Mária Anna sa nechcela vydať za protestanta a Karol tiež odmietol konvertovať na katolícku vieru.
Nakoniec bola Mária Anna v roku 1626 zasnúbená so svojím prvostupňovým bratrancom, budúcim kráľom Ferdinandom III. Do Rakúska cestovala cez Taliansko a cesta bola veľmi nebezpečná a dlhá (trvala 14 mesiacov), pretože Európa sa v tom období zmietala v tridsaťročnej vojne a mnohé mestá boli poznačené morovými epidémiami. Svadba sa konala v roku 1631 a oslavy trvali vo Viedni celý mesiac.
Mária Anna bola počas svojho života aj politicky aktívna; počas manželovej neprítomnosti pôsobila ako jeho zástupkyňa a regentka. V roku 1637 ju v Regensburgu korunovali za nemeckú kráľovnú a o rok neskôr, 14. februára 1638, bola v Dóme sv. Martina korunovaná aj za uhorskú kráľovnú.[1]
Smrť
[upraviť | upraviť zdroj]Počas tridsaťročnej vojny sa kráľovná rodina musela urýchlene presťahovať do Linzu, kde Mária Anna zomrela vo vysokom štádiu tehotenstva, pravdepodobne na následky otravy. Dieťa, dcéra Mária, po pôrode cisárskym rezom ešte chvíľku žila, no krátko na to zomrela. Sú pochované v spoločnej rakve v kapucínskej krypte vo Viedni.
Potomkovia
[upraviť | upraviť zdroj]Mária Anna mala spolu s manželom 6 detí:
- Ferdinand (* 8. september 1633 – † 9. júl1654)
- Mária Anna Habsburská (* 22. december 1634 – † 16. máj 1696) ∞ španielsky kráľ Filip IV., matkin brat
- Filip August (* 1637 – † 1639)
- Maximilián Tomáš (* 1638 – † 1639)
- Leopold I., rímskonemecký cisár (* 9. jún 1640 – † 5. máj 1705) ∞
- 1666 infantka Margaréta Terézia Habsburská (1651 – 1673), dcéra španielskeho kráľa Filipa IV. (III.) a Leopoldovej sestry Márie Anny
- 1673 arcivojvodkyňa Klaudia Felicitas Tirolská (1653 – 1676), dcéra arcivojvodu Ferdinanda Karola a Anny Medicejskej
- 1676 princezná Eleonóra Magdaléna Falcko-neuburská (1655 – 1720), dcéra falckého kurfirsta Filipa Viliama a Alžbety Amálie Hessenskej
- Mária (*/† 1646)
Predkovia
[upraviť | upraviť zdroj]Tituly
[upraviť | upraviť zdroj]| Vladárske tituly | ||
|---|---|---|
| Predchodca Eleonóra Gonzagová |
Rímskonemecká cisárovná 1637 – 1646 |
Nástupca Mária Leopoldína Tirolská |
| Uhorská kráľovná 1631 – 1646 |
Nástupca Margaréta Terézia Habsburská | |
| Česká kráľovná 1631 – 1646 | ||
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Korunovačné slávnosti – Mária Anna (prvá manželka Ferdinanda III.) [online]. 2010. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mária Anna Španielska (1606 – 1646)
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Maria Anna of Spain na anglickej Wikipédii.