Mária Amália Habsbursko-lotrinská
| Mária Amália Habsbursko-lotrinská | |
| Vojvodkyňa parmská | |
 | |
,_Duchess_of_Parma.svg) | |
| Panovanie | |
|---|---|
| Dynastia | Habsbursko-lotrinská dynastia |
| Ostatné tituly | arcivojvodkyňa rakúska |
| Biografické údaje | |
| Narodenie | 26. február 1746 Viedeň, Habsburská monarchia |
| Úmrtie | 18. jún 1804 (58 rokov) Praha, Habsburská monarchia |
| Pochovanie | Katedrála sv. Víta, Praha, Česko |
| Rodina | |
| Manžel | |
| Potomstvo | |
| Otec | František I. Lotrinský |
| Matka | Mária Terézia |
| Odkazy | |
 | Mária Amália Habsbursko-lotrinská (multimediálne súbory na commons) |
Mária Amália Habsbursko-lotrinská (* 26. február 1746, Viedeň – † 18. jún 1804, Praha) bola ako ôsme dieťa a šiesta dcéra kráľovnej Márie Terézie a jej manžela Františka I. Štefana Lotrinského, rímskonemeckého cisára, rakúskou arcivojvodkyňou. V roku 1769 sa vydala za Ferdinanda Parmského, čím sa stala parmskou vojvodkyňou.
Detstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Mária Amália Jozefa Johana Antónia, arcivojvodkyňa rakúska a princezná česká, uhorská a toskánska sa narodila ako ôsme dieťa Márie Terézie a Františka Lotrinského. V čase svojej mladosti bola na habsburskom kráľovskom dvore považovaná za veľmi populárnu a mnohí obľubovali jej spoločnosť. Napriek tomu a napriek faktu, že bola veľmi pekná, vyrastala v tieni svojich súrodencov, najmä brata Jozefa, budúceho cisára, a svojich starších sestier. Mária Terézia ju opisovala ako živú, plnú energie a hrdú osobnosť. Matka ju neustále porovnávala so staršími sestrami, čo spôsobilo veľmi napäté vzťahy medzi matkou a dcérou, pričom takýto napätý vzťah mali po celý zvyšok života.
Vzťah so súrodencami
[upraviť | upraviť zdroj]Mala blízky vzťah so svojimi sestrami Máriou Antoinettou, kráľovnou Francúzska, a Máriou Karolínou, kráľovnou neapolskou a sicílskou, s ktorými i po svadbe zostala v kontakte.
Nadanie
[upraviť | upraviť zdroj]Mária Amália mala veľký talent na maľovanie. Dokonca jeden z jej portrétov, ktorý pomenovala Svätá Tereza a dieťa Ježiš, dodnes existuje v jednej súkromnej zbierke.
Karol Zweibrücken
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1768 požiadal princ Karol von Zweibrücken oficiálne o ruku Márie Amálie, no Mária Terézia a jej minister Kauntiz ho nepovažovali za správneho a vhodného manžela pre arcivojvodkyňu. Chceli ju totiž vydať za neapolského kráľa alebo za parmského vojvodu. Karol navždy opustil Viedeň a voči Márii Terézii a Rakúsku na celý život zatrpkol. Pomstil sa o desať rokov pri riešení nástupníctva v Bavorsku. Karol, ktorý sa o trón uchádzal, požiadal o podporu pruského kráľa Fridricha II., úhlavného nepriateľa Márie Terézie, a ten mu ju bez okolkov poskytol.
Politické manželstvo
[upraviť | upraviť zdroj]
Tak ako aj ostatné sestry, aj Mária Amália sa stala obeťou matkinej sobášnej politiky. Proti svojej vôli sa musela vydať za Ferdinanda Parmského, syna Lujzy Alžbety, ktorá bola obľúbená dcéra Ľudovíta XV., francúzskeho kráľa. Z druhej strany bol Ferdinand vnukom Filipa V., španielskeho kráľa. S uzavretím tohto manželstva súhlasil aj Jozef II., ktorého prvá milovaná manželka, Izabela Parmská, bola Ferdinandova staršia sestra.
Tak sa nakoniec 1. júla 1769 Mária Amália vydala spolu s bratom Jozefom do Parmy, kde sa 19. júla konala svadba.
Život Márie Amálie v Parme
[upraviť | upraviť zdroj].jpg)
V Parme začala Mária Amália zasahovať do politiky. Zo začiatku ju plne podporovala a radila jej matka, Mária Terézia. Cisárovná verila, že jej dcéra potrebuje byť aktívna v parmskej politike, ale len ako Ferdinandova podpora.
Parmský dvor získal aj finančnú podporu a politickú pomoc od Francúzska a Španielska. Za krátku chvíľu Mária Amália úplne zatienila svojho 18-ročného manžela a začala viesť veľmi extravagantný život, pričom mnohé svoje mimomanželské vzťahy vôbec netajila. To spôsobilo obrovské škandály. Vojvodkyňa svojím cudzoložstvom šokovala európske kráľovské dvory, ktoré postupne prerušovali vzťahy a kontakty s Parmou. Mária Amália prepustila ministra Du Tillota, ktorý verejne odsudzoval jej milenecké vzťahy, a nahradila ho španielskym kandidátom, Jose del Llanoom, ktorého jej odporučil španielsky kráľ Karol III.
No nový minister nemal absolútne žiadny vplyv na vojvodkyňu, ktorá naďalej pokračovala vo svojom životnom štýle, ktorý bol plný škandálov siahajúcich ďaleko za hranice Parmy, aj napriek opakovaným Llanoovým prosbám. Nakoniec sa pre stále rastúcu netaktnosť Márie Amálie od Parmy dištancoval aj Karol III. Mária Terézia sa tiež pokúsila zmeniť dcérino správanie. Najprv za ňou poslala kancelára Franza von Knebela. Keď ani kancelárova návšteva nepomohla, prestala si s dcérou dopisovať a tiež zakázala aj všetkým ostatným deťom dopisovať si s Máriou Amáliou. Napriek tomuto Mária Terézia v liste, ktorý adresovala svojmu ministrovi, napísala, že svoju dcéru stále miluje.
Mária Amália s matkou naďalej nekomunikovala, s výnimkou krátkeho uzmierenia v roku 1773, kedy sa jej narodil syn, a to aj napriek opakovanej a celoživotnej snahe Márie Terézie zlepšiť ich vzájomný vzťah. Mária Amália bola označovaná za veľmi výstrednú ženu. Keď navštívila jej sestra Mária Kristína v roku 1775 Parmu, povedala neskôr matke, že Mária Amália stratila všetku svoju krásu a pôvab.
Mária Amália chcela matku navštíviť aj osobne, ale to kráľovná nedovolila z dôvodu rozruchu, ktorý dcéra predtým vyvolala na medzinárodnej politickej scéne. Mária Terézia sa totiž obávala škandálu. S matkou sa Mária Amália už nikdy nevidela.
Vzťah so sestrami
[upraviť | upraviť zdroj]Mária Amália zostala v kontakte so svojimi sestrami, francúzskou kráľovnou Máriou Antoinettou a neapolsko-sicílskou kráľovnou Máriou Karolínou. Tieto tri sestry si často dopisovali, vymieňali si portréty a dary. Napríklad jeden z posledných listov Márie Antoinetty, ktorý napísala vo väzení, bol adresovaný práve Márii Amálii a musela ho poslať v tajnosti. Mária Amália tiež pomenovala svoju druhú dcéru po Márii Antoinette. Po poprave Márie Antoinetty si vytvorila Mária Amália hlbokú nenávisť k Francúzsku a revolucionárom.
Odchod z Parmy a smrť
[upraviť | upraviť zdroj]Po smrti manžela a invázii Napoleona Bonaparta do Talianska sa Mária Amália pokúsila presadiť vo funkcii regenta parmského vojvodu, no to sa jej nepodarilo. 22. októbra 1802 ju Francúzsko vyhostilo z Parmy. Do Viedne sa však vrátiť nemohla kvôli zlému vzťahu so svojim bratom Jozefom II. Preto na radu známych odišla do Prahy, kam dorazila s úplne podlomeným zdravím.
Zomrela v Prahe v roku 1804 a bola pochovaná v katedrále sv. Víta. Iba srdce jej bolo vyňaté a prevezené do augustiánskeho kostola.
Genealógia
[upraviť | upraviť zdroj]Potomkovia
[upraviť | upraviť zdroj]Mária Amália a Ferdinand (1751 – 1801) mali spolu deväť detí:
| Meno | Narodenie / Úmrtie | Manželstvo | Poznámky |
|---|---|---|---|
| Karolína | 22. november 1770 – 1. marec 1806 | Princ Maximilián Saský (1759 – 1838) Syn kurfirsta Fridricha Kristiána Saského a Márie Antónie Bavorskej Svadba sa konala v roku 1792. |
|
| Ľudovít | 5. júl 1773 – 27. máj 1803 | Infantka Mária Lujza Bourbonská (1782 − 1824) Dcéra španielskeho kráľa Karola IV. a Márie Lujzy Bourbonskej z Parmy Svadba sa konala v roku 1795. |
Vojvoda z Parmy a kráľ Etrúrie |
| Mária Antónia | 28. november 1774 – 20. február 1841 | Mníška | |
| Šarlota | 7. september 1777 – 5. apríl 1813 | Mníška | |
| Filip | 22. máj 1783 – 2. júl 1786 | ||
| Antónia Lujza | */† 21. október 1784 | ||
| Lujza Mária | 17. apríl 1787 – 22. november 1789 | ||
| Dvojičky dcéra a syn | 21. máj 1789 | Mŕtvo narodené deti |
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mária Amália Habsbursko-lotrinská
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Marie Amálie Habsbursko-Lotrinská na českej Wikipédii a Archduchess Maria Amalia of Austria na anglickej Wikipédii.
 |
| .jpg) | |
Pozri aj Habsbursko-lotrinská dynastia | |||