Mária Anna Habsbursko-lotrinská
| Mária Anna Habsbursko-lotrinská | |
| Rakúska arcivojvodkyňa | |
 | |
| Biografické údaje | |
|---|---|
| Narodenie | 6. október 1738 Viedeň, Rakúske arcivojvodstvo, Habsburská monarchia, Svätá rímska ríša nemeckého národa |
| Úmrtie | 19. november 1789 (51 rokov) Klagenfurt, Rakúske arcivojvodstvo, Habsburská monarchia, Svätá rímska ríša nemeckého národa |
| Rodina | |
| Otec | František I. Lotrinský |
| Matka | Mária Terézia |
| Odkazy | |
 | Mária Anna Habsbursko-lotrinská (multimediálne súbory na commons) |
Arcivojvodkyňa Mária Anna Jozefa Antónia Habsbursko-lotrinská (* 6. október 1738 Viedeň, Rakúske arcivojvodstvo, Habsburská monarchia, Svätá rímska ríša nemeckého národa – † 19. november 1789, Klagenfurt) bola druhá a neskôr (po smrti staršej sestry) najstaršia dcéra Márie Terézie, rakúskej arcivojvodkyne a uhorskej a českej kráľovnej, a jej manžela Františka I. Lotrinského. Angažovala sa v dobročinných a sociálnych oblastiach. Je považovaná za druhú zakladateľku Alžbetínského kláštora v Klagenfurte, kde neskôr aj žila.
Detstvo a rodina
[upraviť | upraviť zdroj]Mária Anna sa narodila v paláci Hofburg vo Viedni. Bola pokrstená druhý deň po narodení ako Mária Anna Jozefa Antónia, no v rodine jej hovorili Marianna. Meno Mária zdedila po tete, ktorá zomrela. Do roku 1741, kedy sa narodil jej brat Jozef, bola považovaná za možnú následníčku trónu.
Najlepší a najbližší vzťah mala so svojimi sestrami Máriou Karolínou, neskoršou neapolsko-sicílskou kráľovnou, a s Máriou Amáliou, parmskou vojvodkyňou. Veľmi dobre si rozumela aj s bratmi Leopoldom a Maximiliánom.
Výchova a vzdelanie
[upraviť | upraviť zdroj]
Vychovávateľkou Márie Anny sa stala grófka Belruptová. Tak ako každé dieťa Márie Terézie mala svoje služobníctvo, ktoré tvorili jedna komorná, tri slúžky a jeden sluha.
Mária Anna bola inteligentná, ale psychicky labilná. Nevynikala jazykovými schopnosťami, dokonca nevedela dobre hovoriť po nemecky. Vynikala však v umeleckých oblastiach a vo vede. Vedela vynikajúco tancovať, spievať, hrala v divadle a maľovala. V neskorších rokoch sa zaoberala fyzikou, mechanikou, chémiou, botanikou a medirytectvom. V oblasti prírodných vied ju vzdelával Ignác Born.
Tak ako jej otec, sa Mária Anna stala numizmatičkou. Po smrti Františka Lotrinského zdedila jeho zbierku pamätných mincí, ktorú po celý život rozširovala. Napísala tiež odbornú príručku o pamätných minciach, ktoré sa vydali za vlády jej matky, Márie Terézie.
Choroba
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1757 ochorela Mária Anna na zápal pľúc, ktorý mal u nej veľmi ťažký priebeh. Počas choroby dokonca prijala posledné pomazanie. Z choroby sa nakoniec vyliečila, no zápal pľúc pravdepodobne spôsobil tuberkulózu kostí, ktorá napadla jej chrbticu. Následkom toho došlo k trvalému skriveniu chrbtice a vzniku hrbu. Pre túto chorobu a následné celoživotné postihnutie sa Mária Anna nikdy nevydala. Začala sa preto ešte intenzívnejšie venovať štúdiu, najmä botanike a mechanike.
Predstavená kláštora v Prahe
[upraviť | upraviť zdroj]2. februára 1766 sa, na základe rozhodnutia Márie Terézie, stala opátkou v Ústave šľachtičných, ktorý sa nachádzal v Prahe. Toto mesto však nikdy nenavštívila. Neskôr sa tejto funkcie vzdala a stala sa opátkou v Klagenfurte, ktorý prvýkrát navštívila v roku 1765.
V roku 1767 sa Mária Anna stala členom Mediryteckej akadémie vo Viedni a o dva roky neskôr prijala členstvo v Akadémií umenia vo Florencii.
Život v Klagenfurte
[upraviť | upraviť zdroj]
Po matkinej smrti sa rozhodla opustiť Viedeň a odišla do Klagenfurtu, kde prišla 25. apríla 1781. Predtým predala svoju zbierku minerálov univerzite v Budíne a svoju osobnú knižnicu spojila s Viedenskou univerzitnou knižnicou.
Z jej súrodencov ju navštívili Maximilián, Jozef II. (v roku 1783), Leopold (v roku 1784) a taktiež sestra Mária Amália, s ktorou mala už od detstva veľmi blízky vzťah. Niekoľkokrát z Klagenfurtu odišla, aby sama navštívila svojich príbuzných. Po jednom takomto návrate, kedy ju obyvatelia mesta Klagenfurt nadšene privítali, povedala:
- „Som medzi vami veľmi šťastná. Také dobré a otvorené srdcia som ešte nikde nenašla. Štyridsať rokov som žila vo Viedni a nikto mi tam nedal najavo, že ma má rád.“
Charitatívna činnosť
[upraviť | upraviť zdroj]Z finančných prostriedkov, ktoré jej poskytol jej brat Jozef, venovala veľkú časť na pomoc pre chudobných ľudí. Zaslúžila sa o opravu kláštorného a farského kostola v Klagenfurte, ktorá bola hradená zo štátneho náboženského fondu. V roku 1783 dala budovu kláštora opraviť na vlastné náklady. Chcela dať postaviť aj nemocnicu, no to zamietol jej brat. O niekoľko rokov neskôr však uvoľnil finančné prostriedky, vďaka čomu sa mohla rozšíriť kláštorná nemocnica. Krátko pred svojou smrťou spolu so sestrou Máriou Karolínou, neapolsko-sicilskou kráľovnou, zorganizovala dodávky lacného obilia z južného Talianska do Korutánska, ktoré v tom čase postihla obrovská neúroda.
Zdravotné ťažkosti a smrť
[upraviť | upraviť zdroj]Mária Anna mala podlomené zdravie a počas života prekonala niekoľko zápalov pľúc. Veľké problémy jej spôsobovala aj chorá chrbtica – mala problémy s dýchaním a trápil ju silný kašeľ. 3. novembra 1789 prijala posledné pomazanie a o šestnásť dní neskôr zomrela. Celý jej majetok zdedil Alžbetínsky kláštor.
Genealógia
[upraviť | upraviť zdroj]Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mária Anna Habsbursko-lotrinská
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Marie Anna Habsbursko-Lotrinská na českej Wikipédii a Archduchess Maria Anna of Austria (1738–1789) na anglickej Wikipédii.
 |
| .jpg) | |
Pozri aj Habsbursko-lotrinská dynastia | |||