Preskočiť na obsah

Maroš Žilinka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Maroš Žilinka
slovenský prokurátor
7. generálny prokurátor SR
Momentálne v úrade
od 10. december 2020
Predchodca Viera Kováčiková (ad interim)
Biografické údaje
Narodenie19. august 1970 (54 rokov)
Bardejov, ČSSR
Politická stranaKDH [1]
Alma materPrávnická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach
Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave[2]

Dr. h. c. JUDr. Maroš Žilinka, PhD. (* 19. august 1970, Bardejov)[3] je slovenský prokurátor a v súčasnosti 7. generálny prokurátor SR.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

V rokoch 1988 až 1993 absolvoval Právnickú fakultu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.

Po ukončení štúdia na právnickej fakulte začal pôsobiť ako právny čakateľ prokuratúry na Okresnej prokuratúre Trnava (1993 – 1995). V roku 1995 sa stal prokurátorom a postupne pôsobil na Okresnej prokuratúre Trnava a Okresnej prokuratúre Piešťany, a to až do roku 2003, kedy nastúpil na Generálnu prokuratúru SR.

V rokoch 2003 až 2005 pôsobil ako prokurátor trestného odboru Generálnej prokuratúry SR. V rokoch 2005 – 2010 bol zástupcom riaditeľa odboru ekonomickej kriminality Úradu špeciálnej prokuratúry. V roku 2012 kandidoval vo voľbách do Národnej rady SR za KDH, ale mandát nezískal.[4] Od roku 2012 bol zástupcom riaditeľa odboru ekonomickej kriminality ÚŠP.[5]

V minulosti z významnejších prípadov dozoroval kauzu ako podvod na nebankový subjekt Drukos, kde Najvyšší súd (NS) SR odsúdil majiteľa Františka Mojžiša v roku 2012 na 8,5-ročný trest odňatia slobody. Dozoroval tiež kauzu Transpetrolu na 11 rokov odsúdeného Ignáca Ilčišina a prípad ex-člena SIS Ľuboša Kosíka, ktorého NS SR v kauze zmeniek odsúdil na 18-ročný trest odňatia slobody. Dozoroval aj kauzu Technopol Servis, kde je obvinený Marian Kočner.[6][7]

Počas súdneho procesu s obvinenými v prípade vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej vyplynulo, že Žilinka spoločne s prokurátorom GP SR Petrom Šufliarskym a advokátom Danielom Lipšicom mali byť obeťou plánovanej vraždy.

Popri rozsiahlej vedeckej a publikačnej činnosti z oblasti trestného práva je tiež externým členom pedagogického zboru Justičnej akadémie SR.

Generálny prokurátor

[upraviť | upraviť zdroj]

Na post kandidáta na generálneho prokurátora ho navrhla Slovenská advokátska komora a poslankyňa za stranu Sme rodina. Poslancami Národnej rady SR bol 3. decembra 2020 zvolený za 7. generálneho prokurátora SR. V tom čase pôsobil na Úrade špeciálnej prokuratúry ako riaditeľ odboru ekonomickej kriminality. Bolo tiež oznámené, že prezidentka SR ho do úradu vymenuje 10. decembra 2020.[8][9] Žilinka bol zvolený v prvom kole a získal 132 hlasov.[10]

Tesne pred vymenovaním poslanec NR SR Juraj Šeliga (Za ľudí) vyzval prezidentku, aby odložila vymenovanie Žilinku za generálneho prokurátora, nakoľko podľa jeho slov sa zistilo, že pri vypočúvaním pred ústavnoprávnym výborom NR SR klamal o jeho vzťahu s Gučíkom. Prezidentka Šeligovej žiadosti nevyhovela. V príhovore pri vymenovaní Žilinku prezidentka uviedla, že si od neho želá ozdravenie, očistenie a odstránenie prvkov inštitucionálnej nekultúrnosti generálnej prokuratúry. Uviedla tiež, že dúfa, že s jeho nástupom prichádza nová éra na generálnej prokuratúre.[11]

Po svojom vymenovaní Žilinka povedal, že preverí kauzy prokurátorov ako aj kauzu únosu občana Vietnamu.[10]

Podľa prieskumu konaného 17. až 24. februára 2021 Žilinkovi dôverovalo 48 % a nedôverovalo necelých 36 % respondentov.[12]

Kritika

[upraviť | upraviť zdroj]

Paragraf 363 Trestného poriadku

[upraviť | upraviť zdroj]

Maroš Žilinka čelí kritike za nadužívanie paragrafu 363 Trestného poriadku, ktorý umožňuje generálnemu prokurátorovi zrušiť právoplatné rozhodnutia v prípravnom konaní (čiže rozhodnutia vydané prokurátorom alebo policajtom).[13] Tento mimoriadny opravný prostriedok používa najmä v spoločensky sledovaných a politicky exponovaných prípadoch. Počas Žilinkovej éry boli cez paragraf 363 Trestného poriadku zrušené obvinenia guvernérovi NBS Petrovi Kažimírovi, bývalému šéfovi SIS Vladimírovi Pčolinskému, finančníkovi Jaroslavovi Haščákovi, bývalému premiérovi Robertovi Ficovi, dvakrát bývalému ministrovi vnútra Robertovi Kaliňákovi, poslancovi Martinovi Borguľovi, Štefanovi Žigovi, Anne Žedényiovej, Zuzane Plačkovej, Milanovi Mihálikovi, Zoroslavovi Kollárovi, Petrovi Brhelovi.[14][15][16][17][18]

V súvislosti s nadužívaním paragrafu 363 Trestného poriadku označil v januári 2023 premiér Eduard Heger zvolenie Žilinku generálnym prokurátorom za najväčšiu chybu jeho vládnej koalície.[19]

26. januára 2023 podala prezidentka SR Zuzana Čaputová na Ústavný súd SR návrh na začatie konania o súlade paragrafu 363 Trestného poriadku s Ústavou SR a medzinárodnými dohovormi. Súčasné znenie paragrafu a právomoci, ktorými na jeho základe disponuje generálny prokurátor, podľa nej zasahujú neprimerane do nezávislosti súdnej moci.[20]

Proruské naratívy

[upraviť | upraviť zdroj]

Maroš Žilinka je kritizovaný za šírenie nepravdivých proruských naratívov a za službu ruskej propagande.[21] Najviac kritizovanými sú prípady:

  • Šírenie hoaxu o zničení hrobov ruských vojakov na vojenského cintorína v Ladomirovej. Ministerstvo obrany, Ministerstvo zahraničných vecí ako aj Polícia Slovenskej republiky upozornili na nepravdivosť tohto tvrdenia, označili ho ako ruskú informačnú operáciu, ktorá má odpútať pozornosť od nálezu masových hrobov umučených a zavraždených ľudí ruskými vojakmi v oslobodenom Iziume.[22]
  • Vycestovanie v januári 2022 do Moskvy na oslavy ruskej generálnej prokuratúry, ktorej sa účastnili prevažne prokurátori nedemokratických krajín, a na ktoré ho pozval generálny prokurátor Ruskej Federácie Igor Krasnov, ktorý je na sankčných zoznamoch EU. S Krasnovom Žilinka počas návštevy Moskvy osobne jednal.[23]
  • Výhrady k obrannej dohode o spolupráci medzi SR a USA. Ministervo obrany SR, rovnako ako ministerka spravodlivosti Mária Kolíková označili tieto pripomienky ako osobný politický názor Žilinku, ktoré nemajú odborný právny charakter zodpovedajúci pôsobnosti Generálnej prokuratúry.[24][25]

Netransparentnosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Maroš Žilinka sa od svojho zvolenia za generálneho prokurátora vyhýba médiám, neodôvodňuje dostatočne svoje rozhodnutia, častokrát nedáva novinárom priestor na otázky[26] a v septembri 2021 na tlačový brífing k zrušeniu obvinenia Vladimírovi Pčolinskému nepozval novinárov z relevantných spravodajských webov a najväčších novín, akými sú denník SME, portál Aktuality či Denník N.[27] Výbor NR SR pre kultúru a média si na vysvetlenie selektívneho prístupu k médiám Žilinku pozval, on ale na výbor neprišiel.[28]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ KDH (kandidátka pre parlamentné voľby 2012). SME (Bratislava: Petit Press), 2012-01-05. Dostupné online [cit. 2021-09-02]. ISSN 1335-4418.
  2. ↑ Maroš Žilinka. In: Osoby, ktoré získali titul na UK [online]. Bratislava: Univerzita Komenského, [cit. 2020-12-03]. Dostupné online. Archivované 2021-03-18 z originálu.
  3. ↑ Maroš Žilinka. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia). Dostupné online [cit. 2020-12-03].
  4. ↑ HABO, Tibor. + PLUSČo dnes robia niekdajšie tváre Lipšicovej strany a bývalí kolegovia expolitika. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), Publicistika. Dostupné online [cit. 2021-09-02].
  5. ↑ TÓDOVÁ, Monika. Za generálneho prokurátora zvolili Maroša Žilinku, ktorého chcel dať Kočner zavraždiť [online]. Denník N, 2020-12-03, [cit. 2020-12-03]. Dostupné online.
  6. ↑ Kto je Maroš Žilinka, kandidát na generálneho prokurátora?. WebNoviny.sk (Bratislava: iSITA), 2020-12-03. Dostupné online [cit. 2020-12-03].
  7. ↑ TASR. VIDEO: Maroš Žilinka sa stal novým generálnym prokurátorom. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2020-12-10. Dostupné online [cit. 2020-12-19].
  8. ↑ HAJČÁKOVÁ, Daniela. Poslanci zvolili za generálneho prokurátora Žilinku, vymenovať ho musí prezidentka. SME (Bratislava: Petit Press), 2020-12-03. Dostupné online [cit. 2020-12-03]. ISSN 1335-4418.
  9. ↑ TASR. Prezidentka vymenuje Žilinku za generálneho prokurátora. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2020-12-04. Dostupné online [cit. 2023-01-20]. ISSN 1336-197X.
  10. ↑ a b TÓDOVÁ, Monika. Žilinka: Všetky podozrivé kauzy preverím, aj únos Vietnamca. Denník N (Bratislava: N Press), 2020-12-10. Dostupné online [cit. 2021-01-03]. ISSN 1339-844X.
  11. ↑ Šeliga vyzýval odložiť vymenovanie Žilinku. Prezidentka ho nevypočula [online]. Pravda.sk, 2020-12-10, [cit. 2020-12-10]. Dostupné online.
  12. ↑ Novému generálnemu prokurátorovi Marošovi. Denník N (Bratislava: N Press), 2021-03-21. Dostupné online [cit. 2021-03-27]. ISSN 1339-844X.
  13. ↑ Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok : § 363 [online]. Bratislava: Úrad vlády SR, 2005-05-24, [cit. 2023-01-20]. Dostupné online.
  14. ↑ Žilinka z údajov o 363 vyberá len niektoré, aby vyzeral lepšie [online]. Bratislava: Nadácia Zastavme korupciu, 2022-07-27, [cit. 2023-01-20]. Dostupné online.
  15. ↑ HOLINOVÁ, Nataša. Žilinka tvrdí, že druhí klamú, sám sa uspokojí so zahmlievaním (komentár). SME (Bratislava: Petit Press), 2022-07-31. Dostupné online [cit. 2023-01-20]. ISSN 1335-4418.
  16. ↑ REFRESHER. Čo je paragraf 363, ktorým Žilinkova prokuratúra zastavuje vyšetrovania, a prečo je Boris Kollár ochotný povaliť preň vládu? [online]. refresher.sk, [cit. 2022-10-22]. Dostupné online.
  17. ↑ CUPRIK, Roman. Argumenty Žilinkovho úradu popierajú súdy aj svedkovia. Otázky a odpovede o oslobodení Fica. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-11-29. Dostupné online [cit. 2023-01-20]. ISSN 1335-4418.
  18. ↑ AKTUALITY.SK. Robert Kaliňák už nie je obvinený. Jeho stíhanie stopla generálna prokuratúra na základe paragrafu 363 [online]. Aktuality.sk, 2023-08-07, [cit. 2023-08-07]. Dostupné online.
  19. ↑ TASR. Premiér: Voľba Žilinku za generálneho prokurátora bola najväčšia chyba. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2023-01-20. Dostupné online [cit. 2023-01-20].
  20. ↑ TASR. Čaputová napadla na Ústavnom súde SR paragraf 363 Trestného poriadku. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2023-01-26. Dostupné online [cit. 2023-01-26].
  21. ↑ TASR. Žilinka je priamym nástrojom ruskej propagandy a obrovská hanba, myslí si minister Jaroslav Naď [online]. .týždeň - iný pohľad na spoločnosť, 2022-09-16, [cit. 2022-10-22]. Dostupné online.
  22. ↑ KYSEĽ, Tomáš. Tvrdenia Rusov o cintoríne v Ladomirovej sa nepotvrdili, prokuratúra aj tak začala trestné stíhanie. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2022-09-22. Dostupné online [cit. 2023-01-20].
  23. ↑ TASR. Remišová chce, aby bol Žilinka za oslavy s ruským generálnym prokurátorom disciplinárne stíhaný. Trend (Bratislava: News and Media Holding), 2022-01-14. Dostupné online [cit. 2023-01-20]. ISSN 1336-2674.
  24. ↑ SITA. Ministerstvo obrany vníma výhrady Žilinku k spolupráci s USA len ako jeho politický názor. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-01-05. Dostupné online [cit. 2023-01-20]. ISSN 1335-4418.
  25. ↑ KOLÍKOVÁ: Vyhlásenie Maroša Žilinku k obrannej dohode s USA bolo prejavom politika [online]. www.noviny.sk, [cit. 2022-10-22]. Dostupné online.
  26. ↑ PETROVIČ, Ján; DÖMEOVÁ, Annamária. Generálny prokurátor Žilinka: Vyprosujem si, aby zo mňa robili odľuda a šíriteľa propagandy. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2022-10-17. Dostupné online [cit. 2023-01-20].
  27. ↑ HAJČÁKOVÁ, Daniela; HABAS, Jakub; TASR. Žilinka odmieta, že by zariadil zrušenie obvinení Pčolinského, je proti zúženiu právomocí. SME (Bratislava: Petit Press), 2021-09-02. Dostupné online [cit. 2023-01-20]. ISSN 1335-4418.
  28. ↑ Žilinka na výbor neprišiel, svoje stanovisko zverejnil na sociálnej sieti. Vyhýba sa poslancom, poznamenal Čekovský [online]. plus.noviny.sk, [cit. 2022-10-22]. Dostupné online.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Maroš_Žilinka&oldid=7762025“