Mars Odyssey
| 2001 Mars Odyssey | |
|---|---|
 | |
| Prevádzkovateľ | USA, NASA – JPL |
| Výrobca | NASA - JPL |
| Typ misie | planetárna sonda |
| Dátum štartu | 15:02:22 UTC, 7. apríl 2001 |
| Kozmodróm | Cape Canaveral |
| Nosná raketa | Delta II 7425 |
| COSPAR ID | 2001-014A |
| Kat. číslo | ? |
| Hmotnosť | 376 kg |
| Excentricita | 0.0115 |
| Inklinácia | 93.2° |
Mars Odyssey alebo 2001 Mars Odyssey je americká kozmická sonda obiehajúca planétu Mars. Jej úlohou je použitím spektrometrov a elektronických zobrazovačov odhaliť dôkazy o prítomnosti vody a sopečnej činnosti na Marse v minulosti alebo v súčasnosti. Predpokladá sa, že dáta, ktoré Mars Odyssey získa, pomôžu odpovedať na otázku, či na Marse niekedy existoval život. Funguje a fungovala tiež ako stanica pre komunikáciu medzi vozidlami Mars Exploration, Mars Science Laboratory, a sondou Phoenix a Zemou. Misia bola pomenovaná na počesť Arthura C. Clarkeho, a jeho diela 2001: A Space Odyssey.
Mars Odyssey odštartovala 7. apríla 2001 na rakete Delta II z Cape Canaveral Air Force Station, a dosiahla obežnú dráhu Marsu 24. októbra 2001 o 02:30 UTC. Sonda použila svoj hlavný motor na spomalenie, aby bola zachytená na obežnú dráhu okolo Marsu. Mars Odyssey použila techniku zvanú aerobraking, pri ktorej sa kozmická sonda postupne s každým obehom približovala k Marsu. Použitím jeho atmosféry na spomalenie namiesto motorov bola Mars Odyssey schopná ušetriť viac ako 200 kg paliva. Aerobraking sa skončil v januári a Odyssey začala svoju vedeckú misiu 19. februára 2002.
15. decembra 2010 sonda prekonala rekord pre najdlhšie fungujúcu sondu pri Marse. S 3 340-dňovou prevádzkou odobrala titul sonde Mars Global Surveyor. V súčasnosti drží rekord pre najdlhšie fungujúcu družicu na obežnej dráhe inej planéty ako je Zem - 22 rokov a 290 dní.
Pomenovanie
[upraviť | upraviť zdroj]
Mars Odyssey bola pôvodne súčasťou programu Mars Surveyor 2001 a mala sa volať Mars Surveyor 2001 Orbiter. Podľa pôvodných plánov mala mať aj spoločníka - pristávací modul menom Mars Surveyor 2001 Lander, ale pristávacia misia bola zrušená v máji 2000 po zlyhaní sondy Mars Climate Orbiter a Mars Polar Lander na konci roku 1999. Následne bol názov 2001 Mars Odyssey vybraný ako zvláštna pocta víziám vesmíru uvedeným v prácach Arthura C. Clarkeho, vrátane diela 2001: A Space Odyssey. Ako sprievodná hudba k misii bola použitá skladba s názvom Mythodea od gréckeho skladateľa menom Vangelis.
Vedecké prístroje
[upraviť | upraviť zdroj]
Tri základné nástroje, ktoré Odyssey, používa sú:
- Zobrazovací systém tepelných emisií (Thermal Emission Imaging System - THEMIS).
- Spektrometer gamma lúčov (Gamma Ray Spectrometer - GRS), vrátane detektora vysokoenergetických neutrónov (High Energy Neutron Detector (HEND)), dodaného Ruskom.
- Prístroj na skúmanie radiácie Marsu (Mars Radiation Environment Experiment - MARIE).
Dňa 28. mája 2002 NASA oznámila, že prístroj GRS objavil veľké množstvo vodíka, znak, že do hĺbky jedného metra pod povrchom planéty musí byť ľad. GRS je výsledkom spolupráce medzi University of Arizona Lunar and Planetary Lab., Los Alamos National Laboratory a Ruského Inštitútu pre výskum vesmíru.
Misia
[upraviť | upraviť zdroj]
Odyssey slúžila ako primárna komunikačná stanica pre prieskumné sondy na povrchu Marsu v poslednom desaťročí a pokračuje v tejto úlohe aj pre vozidlo Curiosity. Asi 85 % obrázkov a ďalších dát z vozidiel Spirit a Opportunity dosiahlo Zem cez jej komunikačnú stanicu. Sonda pomohla analyzovať potenciálne miesta pristátia pre vozidlá a splnila rovnakú úlohu pre misiu Phoenix, ktorá pristála na Marse v máji 2008. Mars Odyssey pomohla aj sonde Mars Reconnaissance Orbiter, ktorá dosiahla Mars v marci 2006, sledovaním atmosférických podmienok počas mesiacov, kedy novoprichádzajúca sonda využívala aerobraking na zmenu obežnej dráhy do požadovaného tvaru.
30. septembra 2008 sonda zmenila svoju obežnú dráhu, aby zvýšila citlivosť na infračervené mapovanie minerálov na Marse. Nová dráha vzhľadom na možné prehriatie detektora žiarenia gama na novej obežnej dráhe vylúčila používanie tohto prístroja.
NASA schválila štvrté predĺženie misie o dva roky, do augusta 2010, ktoré umožnilo pozorovanie rozdielov v javoch, ako polárny ľad, mraky, a prachové búrky v priebehu roka, rovnako ako oveľa citlivejšie mapovanie minerálov na Marse. Piate rozšírenie misie do júla 2014 prebehlo vďaka úspešnému pristátiu vozidla Curiosity v auguste 2012. Sonda obsahuje dostatok paliva na prevádzku minimálne do roku 2015. V roku 2010 hovorca Laboratória prúdových pohonov (JPL) uviedol, že Mars Odyssey by mohla pokračovať v prevádzke najmenej do roku 2016, a "možno dokonca aj dlhšie". Mal pravdu, v súčasnosti (apríl 2024) je sonda stále činná. V apríli 2022 NASA predĺžila misiu sondám Mars Odyssey, Mars Reconnaissance Orbiter, MAVEN, Mars Science Laboratory (rover Curiosity), InSight, Lunar Reconnaissance Orbiter, OSIRIS-REx a New Horizons. Stalo sa tak z dôvodu ich vedeckej produktivity a tiež dobrého technického stavu. Všetky misie sú predĺžené prinajmenšom o tri roky.
Prístroj na skúmanie radiácie na Marse (MARIE) prestal zaznamenávať merania po veľkej solárnej búrke 28. októbra 2003. Konštruktéri veria, že najpravdepodobnejšou príčinou je, že počítačový čip bol poškodený slnečnými časticami, ktoré zasiahli palubný počítač MARIE.
Jeden z troch zotrvačníkov sondy zlyhal v júni 2012. Avšak Mars Odyssey niesla štvrtý zotrvačník, náhradu presne pre prípad takejto udalosti. Náhradný zotrvačník bol roztočený a úspešne uvedený do prevádzky. Od júla 2012 bola Mars Odyssey späť v plnom nominálnom, prevádzkovom režime po troch týždňoch v "bezpečnom" režime.
V roku 2023 sonda urobila sériu panoramatických snímok, ktoré zachytávajú obzor Marsu z jeho obežnej dráhy kamerou THEMIS. Tieto snímky do istej miery pripomínali prierez atmosféry Marsu a pomohli vylepšiť model atmosféry Marsu. V tom istom roku urobila sonda po 22 rokoch znova súbor snímok Fobosu kamerou THEMIS.
Voda na Marse
[upraviť | upraviť zdroj]31. júla 2008 NASA oznámila, že povrchová sonda Phoenix potvrdila prítomnosť vody na Marse, ako sa predpokladalo v roku 2002 na základe údajov zo sondy Mars Odyssey. Vedecký tím sa snaží zistiť, či sa vodný ľad niekedy roztopí natoľko, aby v ňom mohol existovať mikroskopický život, a či sú prítomné chemikálie obsahujúce uhlík a iné materiály potrebné pre život.
Odyssey a Curiosity
[upraviť | upraviť zdroj]Sonda Odyssey teraz pôsobí ako komunikačná stanica pre rádiové signály v pásme UHF od Mars Science Laboratory (MSL) vozidla Curiosity. Niekoľko dní pred pristátím MSL v auguste 2012 bola obežná dráha Mars Odyssey zmenená, aby sa zabezpečilo, že bude schopná zachytiť signály z Curiosity počas prvých pár minút na povrchu Marsu.
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný, alebo úplný preklad článku 2001 Mars Odyssey na anglickej Wikipédii.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mars Odyssey.
