Rakovo
Rakovo | ||
obec | ||
Kúria Rakovských
| ||
|
||
Štát | Slovensko | |
---|---|---|
Kraj | Žilinský kraj | |
Okres | Martin | |
Región | Turiec | |
Nadmorská výška | 429 m n. m. | |
Súradnice | 48°59′14″S 18°52′48″V / 48,987222°S 18,880000°V | |
Rozloha | 5,42 km² (542 ha) [1] | |
Obyvateľstvo | 385 (31. 12. 2023) [2] | |
Hustota | 71,03 obyv./km² | |
Prvá pís. zmienka | 1244 | |
Starosta | Patrik Antal[3] (nezávislý) | |
PSČ | 038 42 (pošta Príbovce) | |
ŠÚJ | 512541 | |
EČV (do r. 2022) | MT | |
Tel. predvoľba | +421-43 | |
E-mailová adresa | obec@rakovo.sk | |
Telefón | 043/429 41 88 | |
Poloha obce na Slovensku
| ||
Interaktívna mapa obce
| ||
Wikimedia Commons: Rakovo | ||
Webová stránka: rakovo.sk | ||
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | ||
Freemap Slovakia: mapa | ||
OpenStreetMap: mapa | ||
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | ||
Rakovo je obec na Slovensku v okrese Martin.
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Obec sa nachádza 10,5 km južne od okresného mesta Martin, v severnej časti regiónu Turiec, medzi pohoriami Malá a Veľká Fatra.
Vodstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Cez kataster obce preteká rieka Turiec a Blatnický potok, ktorý zároveň tvorí hranicu so susednou obcou Príbovce. Do Blatnického potoka na severovýchodnej hranici chotára sa vlieva Karlovský potok, ktorý neďaleko majera Stariny priberá potok Jelšovec.
Časti obce
[upraviť | upraviť zdroj]Malé Rakovo
[upraviť | upraviť zdroj]Pôvodne samostatná obec Malé Rakovo bola po roku 1902 pripojená k Veľkému Rakovu a od roku 1920 sa obec nazýva už len Rakovo.[4]
Majer Stariny
[upraviť | upraviť zdroj]48°58′29″S 18°53′51″V / 48,974601°S 18,897598°V
Majer Stariny leží vo východnej časti katastrálneho územia. Prístupová cesta sem vedie z hlavnej cesty I/65, smerom od Ďanovej.[5]
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Prvé stopy osídlenia územia dnešného Rakova pochádzajú z mladšej doby kamennej. Dnešná obec sa vyvinula okolo zeme Zaluzan sive Zaluzan, ktorú v roku 1245 daroval kráľ Belo IV. svojmu kaplánovi Martinovi a jeho bratovi Ladislavovi. Až do 19. storočia bolo Rakovo kuriálnou obcou patriacou zemianskym rodinám Rakovských a Benických. Obyvatelia, ktorých v roku 1900 bolo 253, sa zamestnávali roľníctvom, remeslami a v doprave.
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Kúria Rakovských, jednopodlažná bloková barokovo-klasicistická stavba s manzardovou strechou z roku 1763. Pôvodne ju vybudovali Volfgang Benický a jeho manželka Klária Mariášiová, ako dokladá nápis s ich erbami nad portálom kúrie. Stavba je charakteristická vstupným portikom, ukončeným trojuholníkovým štítom. Fasády sú členené lizénami, okná sú dekorované bohatou štukovou ornamentikou. Miestnosti interiéru sú zaklenuté pruskými a zrkadlovými klenbami.[6] V súčasnosti prešla kúria obnovou, ktorá jej zachovala autentický charakter a tak je naďalej ozdobou obce.
-
Baroková kúria
-
Detail vstupu s erbami zakladateľov
- Mauzoléum Rakovských, neogotická stavba na pôdoryse gréckeho kríža s polygonálnym záverom z roku 1906. Nachádza sa na miestnom cintoríne. Je jednopodlažná, nemá podzemnú kryptu. Vyznačuje sa hodnotným prepracovaným štukovým detailom. Nad portálom sa nachádza erb rodiny Rakovský. Interiér zdobí dekoratívna výmaľba, priestoru dominuje oltárny stôl. Pôvodné vitráže sú už len fragmentárne dochované.[7]
- Mauzoléum Benických, jednopodlažná neoklasicistická stavba na pôdoryse štvorca z roku 1875. Interiér je zaklenutý českou plackou. Fasáda je členená korunnou rímsou s meandrom a nárožnou bosážou. Dnes slúži ako dom smútku.[8]
-
Mauzoléum Rakovských
-
Detail kaplnky s erbom rodu
-
Ďalšie zemianske náhrobky na cintoríne
Osobnosti obce
[upraviť | upraviť zdroj]Rodáci
[upraviť | upraviť zdroj]- Martin Rakovský (* 1535 – † 1579), humanistický básnik a vzdelanec
- Ján Hulini, SchP (* 1711 – † 1777), rehoľa piaristov SchP
- František Eduard Pecník (* 1748 – † 1815), organár
- Martin Rakovský (* 1754 – † 1828), dôstojník, generál
- Alojz Feja (* 1801 – † ?), lekár
- Tido J. Gašpar (* 1893 – † 1972), novinár, spisovateľ, kultúrny pracovník, dramaturg, verejný činiteľ, ideológ a politik,
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ 1963 Rakovo. In: MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava : Veda, 1998. [Cit. 2015-08-28]. Dostupné online. ISBN 80-224-0530-2.
- ↑ Turistická mapa Malá Fatra, Veľká Fatra
- ↑ VERONIKA KAPIŠINSKÁ, MAROŠ MAČUHA, ĽUBICA SZERDOVÁ-VEĽASOVÁ, JÁN ZACHAR. Národné kultúrne pamiatky na Slovensku, Okres Martin. Bratislava : Slovart, 2012. Kapitola Rakovo, s. 448-449.
- ↑ VERONIKA KAPIŠINSKÁ. Národné kultúrne pamiatky na Slovensku, Okres Martin. Bratislava : Slovart, 2012. Kapitola Pohrebná kaplnka rodu Rakovskovcov, s. 450-451.
- ↑ VERONIKA KAPIŠINSKÁ, MAROŠ MAČUHA, ĽUBICA SZERDOVÁ-VEĽASOVÁ, JÁN ZACHAR. Národné kultúrne pamiatky na Slovensku, Okres Martin. Bratislava : Slovart, 2012. Kapitola Rakovo, s. 447-449.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rakovo