Medené Hámre
| Medené Hámre | |
| bývalá osada | |
.jpg) Medené Hámre v roku 1827
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Bratislavský |
| Rieka | Stupavský potok |
| Nadmorská výška | 307 m n. m. |
| Súradnice | 48°15′27″S 17°07′03″V / 48,2575°S 17,1175°V |
| Časové pásmo | SEČ (UTC+1) |
| - letný čas | SELČ (UTC+2) |
   Poloha miesta v rámci Slovenska
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Medené Hámre je názov bývalej osady v katastri obce Borinka v okrese Malacky. Malebná oblasť, dnes známa ako turistická lokalita a cieľ vychádzok takmer uprostred Devínskych Karpát, nesie svoje pomenovanie podľa niekdajšieho výrobného podniku na spracovanie medi, ktorý ju preslávil v blízkom i vzdialenejšom okolí.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Na industriálnej mape Slovenska zaujímala oblasť Bratislavy a jej okolia významné miesto. Okrem samotného mesta sa výrobné závody nachádzali aj v jeho okolí. Na svoju činnosť využívali prírodné zdroje, ktoré poskytovali neďaleké hory Malých Karpát. Významnou priemyselnou zónou sa stala napr. Mlynská dolina, kde vznikla sústava mlynov využívajúcich na svoju prevádzku energiu dolinou pretekajúceho potoka Vydrica. Nemenej významnou lokalitou bolo západnejšie ležiace údolie zvané Prepadlé (Maygraben), ktorým pretekal Stupavský potok.
Na tomto území vznikli už v dvadsiatych rokoch 18. storočia výrobné prevádzky na spracovanie medi a medikováčske dielne. Tie sa zameriavali na výrobu medeného riadu a iných výrobkov z tejto suroviny.
Za ich zrodom stál senátor, prešporský mešťanosta a mediarsky majster (Kupferhammerschmiedt) Johann Mayer, ktorý tu so súhlasom Pálffyovcov, vlastníkov pajštúnsko-stupavského panstva, vybudoval výrobné prevádzky, hámre, dodávajúce na trh okrem hotových výrobkov z medeného kovu aj medené polotovary. Hámor, okrem toho, že spracúval medený šrot, využval aj medenú surovinu dovážanú z Tirolska a okolia Viedne. Podľa údajov z diela Commentarium de rebus Ungaricis Libri XIII od významného uhorského historika Gabriela Kolinoviča Šenkvického (1698 - 1770) hámor začal pracovať v roku 1719.
Vo vedení hámrov sa striedali ďalší členovia rodiny Mayerovcov: Johannov syn Johann Michael, Josef, Leopold a Ignác. O posledne zmieňovanom Ignácovi Mayerovi, v písomných prameňoch známom ako Kupferhammerschmiedt Meister aus Maygraben, sa naposledy dozvedáme v roku 1819. I keď archivnych dokumentov o rodine Mayerovcov nie je veľa, v cechovnom živote Prešporka, podľa záznamov miestneho medikováčskeho cechu, hrali významnú úlohu.
Zlatá éra rozmachu a prosperity medených hámrov v Borinke sa spája s menom Theodora Weisza (1824 - 1883). Po smrti svojho svokra T. E. Madera pokračoval v obchodovaní so železiarskym tovarom. Ako úspešný obchodník a podnikateľ rozšíril svoje záujmy aj mimo Bratislavu a v roku 1858 odkúpil medené hámre v Borinke a pod názvom PAULENSTEINER KUPFERHAMMER UND WALZWERKE THEODOR WEISZ u. ERBEN podnikal.
V osemdesiatych rokoch 19. storočia sa podnik rozšíril prenájmom medeného hámru v obci Píla pri hrade Červený kameň a fungoval pod názvom PAULENSTEINER UND BIEBERSBURGER KUPFERHAMMER u. WALZWERKE THEODOR WEISZ, INHABER LADISLAUS v. WEISZ. V tomto období výrobky z borinských medených hámrov sa stali obľúbenými a vyhľadávanými aj za hranicami monarchie.
Posledným majiteľom podniku bol Theodorov syn Ladislav (1866 - 1938), ktorý ho viedol od roku 1883.
V roku 1930 hámre v Borinke po viac ako dvestoročnej histórii výroby a prosperity zanikli. Výroba bola zastavená a budovy hámrov zbúrané a zrovnané so zemou. Zostali z nich iba zvyšky vodných náhonov vo svahu nad Stupavským potokom, budova tzv. panského domu, prestavaná budova hámorských bytov na koniareň a Kaplnka svätého Michala archanjela.[1][2]
Súčasnosť
[upraviť | upraviť zdroj]Medené Hámre sú dnes obľúbeným výletným miestom obyvateľov širokého okolia. Prístupné sú asfaltovou cestou ako aj turistickými chodníkmi zo Svätého Jura, bratislavskej Rače ako aj z neďalekej Borinky, príp. Stupavy. Je tu možnosť oddychu pri neveľkej vodnej nádrži, na brehu ktorej na hranolovom podstavci stojí socha svätého Jána Nepomuckého z roku 1731.
Kaplnka svätého Michala archanjela
[upraviť | upraviť zdroj]Dominantnou stavbou Medených Hámrov je baroková Kaplnka svätého Michala archanjela z roku 1743. Iniciátorom výstavby malej sakrálnej stavby pre potreby tunajších obyvateľov a zamestnancov hámrov bol sám zakladateľ hámrov Johann Mayer. O jej vzniku svedčí opis dokumentu, ktorý pri príležitosti posvätenia kaplnky 28. mája 1743 vydal kanonik a prepošt Bratislavskej kapituly Ján Jozef Bajtl. Dokument sa nachádza v archíve stupavskej farnosti:
| „ | ...z vlastnej chvályhodnej horlivosti v nedávnych rokoch, pre svojich ľudí v hámroch tamže pracujúcich, budovu kaplnky postavil a oltárom, kňazskými pomôckami a ostatnými všetkými náležitosťami ju nechal vybaviť ...že 26. mája vo sviatok sv. Filipa, spomenutú kaplnku pontifikálne som posvätil na verejnú modlitebňu pod menom a patrocíniom sv. Michala archanjela, ktorá je pod spávou stupavskej fary... | “ |
Po zániku hámrov kaplnka, podobne ako ďalšie objekty, ktoré unikli zbúraniu, chátrala. Pred jej úplným zánikom ju zachránila dôsledná rekonštrukcia v rokoch 1990 - 2003.
Kaplnka predstavuje tereziánsky typ malej vidieckej sakrálnej stavby. Jej dominantným stavebným prvkom je frontónový štít so slnečnými hodinami a drevená vežička s cibuľovou strechou. Pod šindľom pokrytou strechou po obvode stavby obieha rímsa podopieraná na rohoch kaplnky stojacimi pilastrami.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Hámorníctvo, Medené Hámre [online]. 2015-12-28, [cit. 2023-01-06]. Dostupné online.
- ↑ Medené Hámre pri Borinke [online]. Obecný úrad v Borinke, 2016, [cit. 2022-11-19]. Dostupné online. Archivované 2016-03-05 z originálu.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Medené Hámre
