Bratislava – mestská časť Rača
O miestnej časti totožnej s historickou obcou pozri Rača (miestna časť).| Bratislava – mestská časť Rača | ||
| mestská časť Bratislavy | ||
 | ||
|
||
| Štát |  Slovensko
| |
|---|---|---|
| Kraj | Bratislavský kraj | |
| Okres | Bratislava III | |
| Región | Bratislava a okolie | |
| Nadmorská výška | 154 m n. m. | |
| Súradnice | 48°12′42″S 17°09′13″V / 48,211597°S 17,153488°V | |
| Rozloha | 23,66 km² (2 366 ha) [1] | |
| Obyvateľstvo | 26 214 (31. 12. 2023) [2] | |
| Hustota | 1 107,95 obyv./km² | |
| Prvá pís. zmienka | 1296 | |
| Starosta | Michal Drotován[3] (nezávislý) | |
| ŠÚJ | 529354 | |
| Tel. predvoľba | +421-2 | |
| Adresa miestneho úradu |
Bratislava-Rača, Kubačova 21, Bratislava 83106 | |
| E-mailová adresa | starosta@raca.sk | |
| Telefón | 00421249112411 | |
  Poloha mestskej časti na Slovensku
| ||
 Interaktívna mapa mestskej časti
| ||
| Wikimedia Commons: Rača | ||
| Webová stránka: raca.sk | ||
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | ||
| Freemap Slovakia: mapa | ||
| OpenStreetMap: mapa | ||
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | ||
Bratislava – mestská časť Rača[4] (iné názvy: Bratislava-Rača, Mestská časť Rača) je mestská časť Bratislavy v okrese Bratislava III. Rača bola do roku 1946 samostatnou obcou známou pod menom Račišdorf. Leží na východnom úpätí Malých Karpát a svojimi bohatými vinohradníckymi tradíciami patrí k najznámejším územiam. Tiež sa tu nachádzajú aj niektoré vzácne architektonické pamiatky – najvýznamnejšou z nich je katolícky farský kostol sv. Filipa a Jakuba, ktorý sa spomína už v roku 1306 a budova fary, ktorá je situovaná pri kostole. Rača sa delí sa na miestne časti: Krasňany, Rača a Východné. Nachádzajú sa tu železničné stanice Bratislava-Rača a Bratislava-východ.
Geografia
[upraviť | upraviť zdroj]Rača leží na juhovýchodnom úpätí Malých Karpát vo výške 174 m n. m. Súradnice sú približne 48° 13´ severnej zemepisnej šírky a 17° 09´ východnej zemepisnej dĺžky. Je vzdialená od centra Bratislavy približne 8 km. Okolie Rače je malebná krajina, ktorá leží na rozhraní dvoch prírodných celkov, Malých Karpát a Podunajskej nížiny. Na vyššej priestorovej úrovni možno územie Rače rozdeliť na dve základné časti – nížinu a pohorie. Do chotára Rače patria Veľký Javorník (594 m n. m.), Malý Javorník (589 m n. m.), Veľká Baňa (444 m n. m.). Svahy tvorí hnedá viničná pôda, ktorá je základom pestovania kvalitnej vínnej révy. V súčasnosti však ustupuje výstavbe. Pod svahom prechádza chotár kontinuálne do nížiny. V nížine sa nachádza m.i.poľnohospodárska pôda. Račou preteká viacero potokov, najznámejší je Račiansky potok, v juhovýchodnej časti sa nachádza rybník Kalná. Rača zaberá plochu 23,6 km² a žije tu takmer 21 tisíc obyvateľov.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Najstarší archeologický nález nájdený na území Rače pochádza zo staršej doby kamennej – je to sekeromlat asi z 3. – 2. tisícročia pred Kr. Z dôb osídlenia Keltmi pochádzajú bronzové kruhy. Prvá písomná zmienka o Rači je z roku 1245[5]. Je to kráľovská donačná listina, ktorou boli pozemky okolo osady Recha (Rača) až po Čiernu vodu dané zemepánom Lelkovi a Petrovi a ich synom do vlastníctva. Toto územie dostali ako odmenu za vybudovanie hradnej strážnej veže a tiež za vzornú strážnu službu na Bratislavskom hrade.Vínna réva sa tu pestovala už za starých Rimanov. Ako Villa Racha sa spomína v roku 1237,vinohradnícky chotár siahal v stredoveku od hradného kopca a Karlovej Vsi až po Raču. Už privilégium kráľa Ondreja III. z trinásteho storočia, ktoré oslobodilo bratislavských vinohradníkov od platenia dane, spomína trojaké vinice: staré, obnovené a tie, čo majú založiť.a neskôr Mária Terézia uznala dekrétom z roku 1767 červené víno, ktoré je dnes známe ako Račianska frankovka, za vhodné na cisársky stôl. V stredoveku bola Rača pomerne veľkou osadou, mala vlastného richtára aj kostol. Po vpáde Tatárov sem od 13. stor. prichádzajú nemeckí kolonisti. V polovici 15. storočia patrila Rača k devínskemu panstvu, neskôr sa na vlastníctve majetku podieľali grófi zo Svätého Jura a Pezinka. Po bitke pri Moháči (1526) sa do obce prisťahoval väčší počet Chorvátov. Od roku 1647 mala Rača výsady zemepanského mestečka. V roku 1732 sa udiala jedna z najtragickejších udalostí v histórii Rače. V máji vypukol požiar, ktorý sa za silného vetra rozšíril a v priebehu hodiny padlo za obeť ohňu 93 domov a 7 ľudí. Zhorela aj katolícka fara a farská kronika.
V roku 1768 vydala cisárovná Mária Terézia úradný a všeobecne platný urbár. V tom čase bola Rača najväčšia z obcí, ktoré dnes patria k Bratislave, mala 229 poddanských domov a 276 daňových poplatníkov, prevládalo už slovenské obyvateľstvo. V polovici 19. storočia mala Rača už 368 domov a 2421 obyvateľov. Počas revolúcie 1848/49 bol v Rači hlavný stan slovenských dobrovoľníkov, v júni 1849 navštívili Raču Štúr, Hurban a Hodža. V rokoch 1861 – 1894 pôsobil v Rači Móric Alster, ktorý je pochovaný na miestnom cintoríne. Z rokov prvej svetovej vojny sa nezachovali žiadne listiny. V roku 1921 mala Rača 4727 obyvateľov (väčšinu tvorili Slováci 69,85%, Česi 9,82% a Nemci 16,88%). V roku 1937 navštívil miestnu faru Andrej Hlinka, ktorý sa prihovoril občanom.Na začiatku roku 1939 navštívil Raču predseda Slovenskej vlády Jozef Tiso a v októbri 1939 navštívila faru celá slovenská vláda.
Počas druhej svetovej vojny padlo 16 Račanov, Rača bola oslobodená vojakmi ZSSR 3. apríla 1945. od 1. apríla 1946 sa stala Rača súčasťou Bratislavy. V parlamentných voľbách v máji 1946, ktoré boli na dlhú dobu posledné slobodné, Račania volili prevažne Demokratickú stranu, ktorá získala 47,9%. Počas socializmu Rača výrazne zvýšila počet domov (bytová a neskôr panelová výstavba). Ak v roku 1950 mala Rača 6987 obyvateľov, v roku 1980 to už bolo 21 918. Zvýšeniu výrazne napomohla výstavba Krasňan, Experimentálky, neskôr Komisárky a Záhumenice, na začiatku 80-tych rokov aj rozšírenie bytového fondu na Východnom nádraží.Sídlisko Krasňany sa začalo stavať okolo roku 1950 a patrí k najstarším bratislavským sídliskám.
Názov
[upraviť | upraviť zdroj]Obec Rača sa pôvodne označovala ako Villa de Récse (1322), neskôr sa stretávame s nemeckým názvom Rechendorf (1414), potom Retisdorf sive Reche, Recersdorf, Ratschdorf, z čoho napokon vzniklo pomenovanie Račišdorf. Názov obce sa po vzniku ČSR upravil na Račištorf, krátke obdobie (1920) niesla obec pomenovanie Raslavice. Od roku 1946 sa používa súčasný názov Rača.
Demografia
[upraviť | upraviť zdroj]Podľa posledného sčítania v roku 2021 (k 1.1.) 25 733 obyvateľov, 84,98% bolo slovenskej národnosti, 1,4% maďarskej národnosti, 1,11% českej, 0,65% vietnamskej, 0,4% ukrajinskej, 0,24% ruskej, 9,92% nezistenej a 1,3% inej národnosti. Podľa vierovyznania 37,24% obyvateľov bolo rímskokatolíkmi, 3,97% evanjelikmi a.v., 1,19% gréckokatolíkmi, 0,66% pravoslávni, 0,48% svedkovia Jehovovi, 42,81% bez vyznania, 10,24% nezistené a 3,41% iného vierovyznania. Podiel žien bol 50,58%.[6]
Podľa sčítania v roku 2011 mala Rača 19 814 obyvateľov (k 31.12.2016 je obyvateľov 23 165), 91,13 % bolo slovenskej národnosti, 1,99 % maďarskej, 1,34 % českej, 0,25% moravskej, 0,22% nemeckej, 1,54 % tvorili ostatné národnosti a 3,51% nezistené. Podľa vierovyznania 53,56 % obyvateľov bolo rímskokatolíkmi, 5,36 % evanjelici a. v., 0,94 % gréckokatolíci, 0,47 % pravoslávni, 0,44% svedkovia Jehovovi a 0,93 % sa hlásilo k inému vierovyznaniu. Podiel žien bol 53,11 %.[7]
Podľa sčítania v roku 2001 mala Rača 20 172 obyvateľov, 93,16 % bolo slovenskej národnosti, 2,29 % maďarskej, 1,97 % českej a 2,58 % tvorili ostatné národnosti. Podľa vierovyznania 60,28 % obyvateľov bolo rímskokatolíkmi, 5,47 % evanjelici a. v., 0,77 % gréckokatolíci, 0,35 % pravoslávni, 0,08 % husiti a 0,30 % sa hlásilo k inému vierovyznaniu. 27,10 % obyvateľov bolo bez vyznania a 4,22 % nezistených. Podiel žien bol 52,70 %.
Podľa sčítania v roku 1991 mala Rača 20 784 obyvateľov, 93,25 % bolo slovenskej národnosti, 2,71 % maďarskej, 2,38 % českej a 1,66 % tvorili ostatné národnosti. Podľa vierovyznania 50,63 % obyvateľov boli rímskokatolíci, 4,71 % evanjelici a. v., 0,52 % gréckokatolíci, 0,22 % pravoslávni, 0,02 % husiti a 0,34 % sa hlásilo k inému vierovyznaniu. 17,13 % obyvateľov bolo bez vyznania a 26,42 % nezistených. Podiel žien bol 52,11 %.[8]
| 1880 | 1910 | 1921 | 1991 | 2001 | 2011 | 2021 | |
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Maďari | 1% | 14% | 3% | 3% | 2% | 2% | 1,47% |
| Slováci | 68% | 66% | 79% | 93% | 93% | 91% | 84,98% |
| Nemci | 25% | 19% | 17% | 0% | 0% | 0% | 0,1% |
| Česi | - | - | - | 2% | 2% | 2% | 1,11% |
| ostatní | 5% | 1% | 2% | 0% | 0% | 1% | 2,42% |
| nezistení | - | - | - | 1% | 2% | 3% | 9,92% |
| celkom | 2.558 | 4.595 | 4.733 | 20.784 | 20.172 | 19.814 | 25.733 |
Sakrálne stavby
[upraviť | upraviť zdroj]
Na území obce sa nachádza viacero sakrálnych stavieb. Najvýznamnejšou z nich je katolícky farský kostol sv. Filipa a Jakuba ktorý sa spomína už v roku 1306 a budova fary, ktorá je situovaná pri kostole. Zvláštnosťou kostola je tvar jeho veže. Má gotický pôvod a stojí nad sanktuáriom iba na dvoch bočných múroch hrubých až 1,5 metra.Priestor sanktuária je v gotickom slohu. Vitrážové okná znázorňujú sv. Štefana kráľa, sv. Filipa a Jakuba, sv. Rodinu a sv. Margitu Alacogue. Nad sanktuáriom je freska znázorňujúca sv. Cyrila a Metoda. Fara v Rači sa môže pochváliť aj pôsobením významných osobností v úlohe správcov farnosti, ako Móric Alster, F. V. Sasinek, Vojtech Rudroff a iní. Kostol v nedávnej dobe prešiel rekonštrukciou.
Ďalšou sakrálnou stavbou je Kostol Panny Márie Pomocnice kresťanov na cintoríne v Rači. Kostol bol postavený v roku 1937. Najnovším katolíckym kostolom je Katedrála sv. Šebastinána v Krasňanoch (postavená v roku 2009). V Rači sa nachádza tiež ďalej Evanjelický kostol a. v., ktorý bol postavený v rokoch 1834 – 1835, modlitebňa Kresťanských zborov na Alstrovej ulici a tiež ústredie Náboženskej spoločnosti Svedkovia Jehovovi.
Miestna samospráva
[upraviť | upraviť zdroj]Mestská časť Bratislava-Rača má vytvorenú vlastnú samosprávu, ktorá bola obnovená po roku 1989 na základe Zákona o obecnom zriadení 369/1990 Zb. Do roku 2002 občanov Rače zastupovalo v miestom zastupiteľstve 32 poslancov, od volieb v roku 2002 sa tento počet zvýšil na 33. Štatutárnym orgánom Rače je starosta, v súčasnosti (od roku 2018) tento post zastáva Mgr. Michal Drotován.
V mestskom zastupiteľstve v Bratislave Raču zastupovali v období 2006 – 2010 traja poslanci (do roku 2006 štyria) a v rámci volieb do VÚC Rača tvorí spoločne s Vajnormi 5. volebný obvod s dvomi poslaneckými mandátmi.
Rača je rozdelená na tri volebné obvody (1. zahŕňa miestnu časť Rača, 2. Krasňany a 3. Východné).
Od komunálnych volieb 2010 sa počet poslancov mestskej časti znížil na 15 (10 za obvod Rača, 3 za obvod Krasňany a 2 za obvod Východné) a počet poslancov v mestskom zastupiteľstve za Raču na dvoch.
Vzdelávacie inštitúcie
[upraviť | upraviť zdroj]
V Rači sa nachádzajú materské a základne školy, gymnázia, stredné odborné školy a učilištia. Na Východnom sa nachádza vysoká škola, Akadémia PZ SR.
Základné školy
- ZŠ Jána Amosa Komenského
- ZŠ Tbiliská
- Spojená škola de La Salle
- ZŠ Plickova
Stredné školy
- Gymnázium Hubeného
- Spojená škola de La Salle (Gymnázium školských bratov)
- Stredná odborná škola masmediálnych a informačných štúdií
- Stredná odborná škola elektrotechnická
- Stredná odborná škola informačných technológií
- Stredná odborná škola polygrafická
- Stredná odborná škola hotelových služieb a obchodu
Vysoké školy
Kultúra
[upraviť | upraviť zdroj]Najznámejším kultúrnym podujatím je každoročne v septembri organizované Račianske vinobranie. V prvú májovú nedeľu (v posledných rokoch počas celého víkendu, kedy je nedeľa už májovou) sa konajú Račianske hody na počesť patrónov farského kostola sv. apoštolov Filipa a Jakuba. Cez leto sa v minulosti organizoval v miestom amfiteátri hudobný festival Račafest. V súčasnosti sa v amfiteátri v rámci Kultúrneho leta koná množstvo podujatí, najnavštevovanejším je Kino Rača, letné premietanie filmov pod hviezdami.
Partnerské mestá
[upraviť | upraviť zdroj]Média
[upraviť | upraviť zdroj]- Račiansky výber – mesačník, ktorý vydáva mestská časť Rača v náklade 9800 kusov (pôvodne založený pod názvom Račiansky mesačník v roku 1994).[10]
Doprava
[upraviť | upraviť zdroj]Hlavné spojenie s centrom Bratislavy je pokrývané prioritne električkovou linkou 
, ktorá jazdí až do mestskej časti Petržalka. V čase špičiek aj linkou 
, cez pracovné dni čiastočne aj expresnou autobusovou linkou .svg){kind=small}
. Lokálne spojenie je zabezpečované autobusmi. V Rači sa tiež nachádzajú železničné stanice Bratislava-Rača a Bratislava-východ.
Šport
[upraviť | upraviť zdroj]V Rači pôsobí viacero športových klubov. Vo futbale mestskú časť reprezentuje v 2.lige FK Rača, v sálovom futbale Real Rendez, v hokejbale HK Olymp Rača a ŠHbK Račištorf, v softbale Indians Rača, vo volejbale VK ZK IMA Bratislava-Rača, v stolnom tenise Mostex Rača, v karate TJ Rapid Rača a Karate klub SEIWA, v šachu Šachový klub Krasňany a v atletike (beh) MAC Rača, Three Rabbits Rača a Cross Country Club Rača.
Ďalšie športové kluby reprezentujú Raču v turistike (KST Železničiar a TK Rača), v žonglovaní (ŽO Rača), v šípkach (DART klub Rača), v BMX (BMX klub Rača), v šachu (Šachový klub Krasňany) a v pozemnom hokeji (Klub pozemného hokeja Rača).
Najúspešnejším športom v Rači je pozemný hokej a Klub pozemného hokeja Rača (bývalá Lokomotíva Rača). Muži a ženy, dorastenci a dorastenky, žiaci a žiačky KPH Rača sú viacnásobnými majstrami SR. Muži Lokomotívy Rača sa v rokoch 1981 a 1986 stali majstrami Československa. Na medzinárodnom poli dobré výsledky dosahuje družstvo žien KPH Rača predovšetkým v hale o čom svedčí účasť v najlepšej osmičke („A“-Divízia Pohára európskych majstrov) európskych klubových družstiev v rokoch 1996 v Bratislave, 1997 v Amiens a 1999 v Glasgowe.[11]
Veľmi úspešný je aj Žonglérsky oddiel Rača, ktorý vznikol v roku 2000 a stal sa prvým oddielom daného typu na Slovensku. Jeho zakladateľ Milan Roskopf je držiteľom viacerých svetových rekordov a tiež dvoch zápisov do Guinnessovej knihy rekordov.[12]
V Rači sú tiež veľmi populárne cyklistika a jazda na horských bicykloch, mestská časť organizuje viacero pretekov (napr. v minulosti Memoriál Vlastimila Ružičku). Vlastimil Ružička bol obyvateľ Rače.
K významným klubom patrí aj H&T Dance group so zameraním na moderné tance s priemerným počtom 90 tanečníkov; klub vznikol v r. 1998 a vychoval mnoho tanečníkov, niektorí dnes pôsobia i na profesionálnej scéne.. Odvtedy pôsobí pod vedením Lucie Manikovej (rod. Cíchovej). Členmi sú tanečníci od 3 rokov po dospelých, ktorí počas existencie klubu získali mnoho titulov Majstrov Slovenska, Európy i sveta.
Osobnosti Rače
[upraviť | upraviť zdroj]Rodáci
[upraviť | upraviť zdroj]- Ignaz Schnitzer (* 1831 – † 1921) – spisovateľ, novinár, prekladateľ, libretista
- Ján Šebela (* 1907 – † 1992) – rímskokatolícky kňaz,salezián, internovaný, prinútený emigrovať pre vieru (žil v Taliansku).[13]
- Eva Krížiková (* 1934 – † 2020) – slovenská herečka
- Peter Machajdík (* 1961) hudobný skladateľ
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Pri vinohradoch (ulica) -
Zdravotné stredisko -
Obratisko autobusov na konečnej Tbiliská -
Rača-Východné; Na pasekách (ulica) -
Alstrova ulica, Evanjelický kostol, Bratislava - Rača -
Alstrova ulica, Evanjelický kostol, Bratislava - Rača -
Alstrova ulica, Evanjelický kostol, Bratislava - Rača -
Alstrova ulica, Evanjelický kostol, Bratislava - Rača -
Alstrova ulica, Evanjelický kostol, vstupná brána, Bratislava - Rača -
Alstrova ulica, Evanjelický kostol, vstupné dvere Bratislava - Rača -
Alstrova ulica, Evanjelický kostol, veža, Bratislava - Rača -
Alstrova ulica, Evanjelický kostol, strecha, Bratislava - Rača -
Alstrova ulica, Evanjelický kostol, Bratislava - Rača -
Alstrova ulica spoza brány Evanjelického kostola, Bratislava - Rača -
Alstrova ulica, Evanjelický kostol, Bratislava - Rača -
Kostol svätých Filipa a Jakuba, Bratislava - Rača -
Kostol svätých Filipa a Jakuba, Bratislava - Rača -
Kostol svätých Filipa a Jakuba, Bratislava - Rača -
Kostol svätých Filipa a Jakuba, gotické okno, Bratislava - Rača -
Kostol svätých Filipa a Jakuba, Alstrova ulica, Bratislava - Rača -
Kostol svätých Filipa a Jakuba, Bratislava - Rača -
Kostol svätých Filipa a Jakuba, Bratislava - Rača -
Kostol svätých Filipa a Jakuba, Alstrova ulica, Bratislava - Rača -
Kostol svätých Filipa a Jakuba, Bratislava - Rača -
Kostol svätých Filipa a Jakuba, Bratislava - Rača -
Kostol svätých Filipa a Jakuba, Bratislava - Rača
.JPG)
.JPG)
.JPG)
_22.jpg)
_14.jpg)
_5.jpg)
_7.jpg)
_23.jpg)
_20.jpg)
_19.jpg)
_16.jpg)
_3.jpg)
_10.jpg)
_8.jpg)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Nariadenie vlády č. 258/1996 Z. z. Slovenskej republiky, ktorým sa vydáva Zoznam obcí a vojenských obvodov tvoriacich jednotlivé okresy [online]. Ministerstvo spravodlivosti SR, 1996-08-13, [cit. 2015-10-27]. Dostupné online.
- ↑ http://www.raca.sk/index.php?s=cast.history
- ↑ SODB2021 - Obyvatelia - Základné výsledky [online]. www.scitanie.sk, [cit. 2022-01-20]. Dostupné online.
- ↑ www.statistics.sk [online]. [Cit. 2013-06-26]. Dostupné online. Archivované 2014-07-14 z originálu.
- ↑ www.statistics.sk [online]. [Cit. 2009-11-13]. Dostupné online. Archivované 2009-08-07 z originálu.
- ↑ Demografické údaje obce: Rača [online]. [Cit. 2018-10-17]. Dostupné online.
- ↑ Račiansky výber
- ↑ Klub pozemného hokeja Rača [online]. [Cit. 2008-08-29]. Dostupné online. Archivované 2008-09-30 z originálu.
- ↑ http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=1824
- ↑ KUBANOVIČ, Zlatko: Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924). Bratislava : Don Bosco, 2019. ISBN 978-80-8074-436-6. S. 278.
- Podolák, J.: Rača. Bratislava: Obzor, 1989.
- Havlovič, Ľ: Rača. Z dejín a pamiatok obce. Bratislava: Vydavateľstvo FB, 2002.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]Mestská časť Rača | ||
|---|---|---|
 | ||
