Preskočiť na obsah

Meges (mytológia)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Meges alebo Megés (starogr. Μέγης – Meges/iný prepis Megés) je v gréckej mytológii syn Fylea z Élidy a jeho manželky Eustyochy.[1]

Jeho otec Fyleus sa po odchode z Élidy usadil na ostrove Dúlichiu, kde Meges vyrastal.[2][3] Ako mnoho iných achájskych mladíkov aj on sa uchádzal o ruku krásnej Heleny,[4] ktorá si nakoniec za svojho manžela vybrala spartského kráľa Menelaa.[5] Po únose Heleny trójskym princom Paridom sa zúčastnil na trójskej vojne s vojskom, ktoré priviezol na štyridsiatich lodiach.[6][3]

Meges sa potom v boji vyznamenal ako statočný bojovník. O život pripravil mnoho trójskych bojovníkov, medzi ktorými boli, syn radcu trójskeho kráľa Priama, Pédaios,[7] Kroismos,[8] Amfiklos[9] a iní. V pätnástom speve Homérovej Iliady ho po útoku trójskeho hrdinu Dolopa pred istou smrťou zachránilo pevné brnenie, ktoré mu kedysi daroval vládca Efyry Eufétes.[10] Na konci vojny bol jeden z mužov, ktorým sa podarilo v trójskom koni dostať za hradby Tróje a po desiatich rokoch vojny ju dobyť.[11]

V antickom diele Dictys Cretensis (Kréťan Diktis), Meges umiera v trójskej vojne.[12] Podľa antického autora Apollodora z Atén zomrel počas návratu z Tróje, keď stroskotal pri eubójskom myse Kaféreus.[13]

Referencie a bibliografia

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Hyginus, Fabulae 97.
  2. Strabón, Geographica 10,2,19.
  3. a b Vojtech Zamarovský. Grécky zázrak. Bratislava : Mladé letá, 1990. ISBN 80-06-00122-7. S. 154.
  4. Apollodoros, Bibliotheca, 3,10,8.
  5. Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 335.
  6. Homér, Iliada, 2,625-630.
  7. Homér, Iliada, 5,69-75.
  8. Homér, Iliada, 15,520-523.
  9. Homér, Iliada, 16,312-313.
  10. Homér, Iliada, 15,525-534.
  11. Quintus, Posthomerica 12,337-342.
  12. Lucius Septimius, Dictys Cretensis, Posthomerica, 3,10.
  13. Apollodoros, Epitome, E,6,15a.