Menšia legenda o svätom Gerardovi

Menšia legenda o svätom Gerardovi
Legenda Minor sancti Gerhardi episcopi
Iluminácia zobrazujúca zvrhnutie Gerardovho tela do Dunaja, Anjouovské legendárium, 1330, Vatikánska apoštolská knižnica, Vatikán
Pôvodný jazyk	latinčina
Krajina vydania	Uhorsko
Literárne obdobie	stredoveká literatúra
Literárny žáner	legenda
Literárny portál

Menšia legenda o svätom Gerardovi (lat. Legenda Minor sancti Gerhardi episcopi) je stredoveká legenda opisujúca život čanádskeho biskupa Gerarda. Je to reč, respektíve kázeň pripravená na deň umučenia svätého Gerarda (29. augusta 1046). Je staršia ako tzv. Väčšia legenda, a teda nejde o jej skrátenú verziu. Keďže sa v legende spomína čanádsky biskup Vavrinec (fl. 1111 – 1113) predpokladá sa, že vznikla v prvej polovici 12. storočia.

Obsah

Legenda opisuje život biskupa Gerarda, ktorého uhorský kráľ Štefan I. menoval v roku 1030 čanádskym biskupom. Zachytáva tiež Gerardovu mučenícku smrť v čase Vatovho povstania v Uhorsku v roku 1046, počas ktorého bol umučený nielen biskup Gerard, ale aj ďalší dvaja biskupi: Buldus a Bystrík.

„	Keď potom uplynulo päť rokov, na začiatku šiesteho roku vypukla prorokovaná vzbura; vtedy sa muž Pána vracal a v meste Alba Regia bol hosťom kostola svätej panny a mučenice Sabíny; bratom pri jedle povedal: „Bratia a priatelia, na zajtrajší deň nás volajú na hostinu Baránka Božieho, ponáhľajme sa bez výhovoriek zomrieť za Krista." Na úsvite druhého dňa potom svätý otec slávil omšu, mnohým svojim stúpencom poskytol účasť na Tele Kristovom a radostne sa vydal v ústrety mučeníctvu. Keď prišiel k rieke Dunaj, hľa, obklopuje ho zlomyseľný dav ľudu; a ako otec sedel na vozíku, hádzali doňho kamene; tie sa ho však vďaka Božej ochrane nedotknú. Otec im odpláca požehnávaním a znamením kríža. No nakoniec strhnú kone za uzdy, prevrátia vozík, otca zhodia na zem, vrhnú sa naňho a chcú ho kameňovať. Tu prvý mučeník Panónie, tak isto ako prvomučeník Štefan, kľakol na zem a nahlas zvolal: „Pane Ježišu Kriste, nepočítaj im to za hriech, lebo nevedia, čo činia!" A keď to povedal, prebodli mu kopijou hruď a on zomrel v Pánovi.	“
–

Rukopisy a edície

Text sa zachoval v dvoch kódexoch. Starší rukopis bol napísaný na konci 12. alebo začiatkom 13. storočia a nachádza sa v Knižnici svätého Marka v Benátkach. Druhý rukopis sa zachoval v dodatku k dielu Jakuba z Voragine Zlatá legenda, nazvanom Legendy svätých Uhorského kráľovstva neobsiahnuté v histórii Lombardie (lat. Legendae sanctorum regni Hungariae in historia Lombardica non contentae) v Mazarinovskej knižnici v Paríži. Neúplný český preklad vyšiel v roku 1988, úplný slovenský v roku 1997.